Národná rada sa chystá uznať (alebo neuznať) novelou ústavy odvekú realitu – pohlavia sú len dve: mužské a ženské. Bude to stačiť?

Branislav Michalka
28. mája 2025   Politika Spoločnosť   Komentár

Keď poslanci Národnej rady v apríli posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý má do Ústavy SR zakotviť dve pohlavia – muža a ženu, strhol sa medzi progresívnou časťou slovenskej populácie poplach, ktorý neustal dodnes.

https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/24/sprievodne-dokumenty?stadiumUuid=81040f22-2676-4bcf-afc5-5acbc151d237

https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/navrhy-podnety-a-pripomienky-k-navrhu-zmeny-ustavy-slovenskej-republiky/

V návrhu sa totiž nehovorí len o zakotvení horeuvedenej skutočnosti, ale aj o tom, že jeho cieľom je dosiahnutie celkovej suverenity Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To je zaiste pre slovenských progresívcov vízia krajne ošemetná, ak by reálne k dosiahnutiu tejto suverenity došlo.

V tejto súvislosti sa však vynárajú dve otázky: Ako je možné, že akúkoľvek suverenitu musí Slovenská republika ešte len dosahovať, keď sa deklaruje od svojho vzniku ako suverénny štát? A druhá: Ako je možné, že potrebujeme tento akt ukotvenia suverenity, keď v roku 2002 bola v slovenskom parlamente prijatá Deklarácia o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach?

V texte vtedajšej deklarácie sa uvádza:

„Národná rada Slovenskej republiky (…) považuje za potrebné rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o otázkach ochrany života ľudskej bytosti, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva vo výlučnej právomoci členských štátov, rešpektovanej Európskou úniou.“

Podľa všetkého, pokiaľ by Slovensko bolo skutočne suverénnou krajinou, by táto deklarácia ako záväzný dokument prijatý parlamentom mala stačiť na to, aby bola v jeho rámci zachovaná aj suverenita v kultúrno-etických otázkach. Lenže problém je v tom, že Slovensko so vstupom do EÚ prijalo legislatívny rámec Európskej únie, ktorý hovorí, že legislatíva únie ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu majú prednosť pred legislatívami jednotlivých štátov. Tento rámec a jeho prednosť je navyše zakotvený v článku 7 Ústavy SR ako nadradený lokálnej legislatíve priamo v slovenskej ústave, ktorá sa má teraz novelizovať!

V tomto kontexte sa musíme pýtať: Aká bude reálna moc nových ústavných zmien, tvárou v tvár horeuvedenému pravidlu o nadradenosti úniovej legislatívy nad lokálnymi? Pokiaľ bývalá Deklarácia nepredstavuje dostatočnú ochranu pred zavádzaním požiadaviek Bruselu, aj keď v čase svojho vzniku bola prezentovaná tak, že ňou bude, aká bude v reálnom mocenskom boji hodnota ústavných zmien tvárou v tvár precedensom, ktoré jej budú nadradené?

Ministerstvo spravodlivosti síce pre Denník N tvrdilo, že Slovensko podľa novely nebude viazané medzinárodnými zmluvami, či dokonca rozhodnutiami medzinárodných súdov a inštitúcií, pokiaľ by „zasahovali do základných kultúrno-etických otázok“, avšak videli sme už v prípade Deklarácie, že od slov k činom je niekedy veľmi ďaleko.

Podľa interpretácie vlády SR sa táto skutočnosť vyrieši takto: „V čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa za vetou „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ vkladá nasledujúca veta: „To neplatí, ak sú tieto právne záväzné akty v rozpore s touto ústavou. Rovnaká zmena sa navrhuje aj v článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pokiaľ ide o prednosť ústavy pred medzinárodnými zmluvami definovanými v tomto článku.“

Horeuvedené výroky si však jednoznačne odporujú – buď je niečo nadradené alebo nie je. Buď niečo má prednosť, alebo nemá. Prvotná chyba vloženia vety o prednosti do ústavy, sa v praxi asi nebude dať napraviť tak jednoducho. Dve vzájomne si odporujúce vety v ústave poskytujú rámec skôr pre nekonečné súdne spory, než pre jednoznačné rozhodnutia a v takýchto sporoch väčšinou víťazí ten silnejší.

V každom prípade, nech už bude reálny dopad novelizácie akýkoľvek, samotné návrhy a hlasovanie sú signálom, že voči bruselskému diktátu na Slovensku stále existuje odpor, čo je signál pozitívny.

V zdôvodňujúcej správe k novele ústavy sa uvádzajú vety, ktoré pôsobia na konzervatívne zložky národa určite povzbudzujúco:

„Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku.“

Návrhom sa má rozšíriť aj ústavnoprávna úprava sociálnych práv, konkrétne postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv:

„Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave SR. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu,“ píše sa ďalej v materiáli.

O tej najdiskutovanejšej, ale paradoxne asi najsamozrejmejšej otázke – dvoch pohlaví, hovorí táto konkrétna veta, ktorá má byť začlenená do ústavy:

„Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy.“

Znenie tejto novelizácie kritizovali však nielen progresívci ale aj niektorí konzervatívni kresťania. Tým totiž prekážala druhá veta v pasáži o pohlaviach, v ktorej sa píše:

„Pohlavie možno zmeniť iba zo závažných dôvodov. Podrobnosti ustanoví zákon.“

Podľa nich by išlo o ústavné zakotvenie možnosti zmeniť si pohlavie, pričom otázka „závažných dôvodov“ môže byť neskôr v zákone špecifikovaná tak, že sa zmeny pohlavia skôr uľahčia než sťažia.

Novela by mala podľa predkladateľov zabrániť prenikaniu takých ideológií do školského procesu, ktoré sú v rozpore s ústavou. O tom už hovorí konkrétna navrhovaná veta, v návrhu doplnená do ústavy:

„Štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s touto ústavou.“

K tejto téme sa viaže aj nasledovný text návrhu o právach rodičov na kontrolu vzdelania detí:

„Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.“

Veľký nepokoj v progresívnych kruhoch vyvolali aj vety, ktoré majú zaručiť, že adopcia dieťaťa môže byť poskytnutá len manželskému páru, a ten je v ústave definovaný ako zväzok muža a ženy:

„Do čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „(4) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak je osvojenie v záujme dieťaťa. O osvojení rozhoduje súd.“

Nové zmeny v ústave by podľa návrhu mali byť účinné od 1. júla tohto roka.

Počas mesiaca a pol od prejdenia návrhu do druhého čítania sa rozpútala mediálna vojna medzi progresívnou a konzervatívnou časťou slovenskej spoločnosti, ktorá vrcholí v týchto dňoch, keď sa začalo posledné zasadnutie Národnej rady pred parlamentnými prázdninami.

Okrem vládnych strán Smer-SD, Hlas a SNS, sa rozhodli novelizáciu ústavy podporiť aj kresťansko demokratické subjekty KDH a KÚ. Aj keď nestor kresťanskej demokracie na Slovensku, poslanec za KDH František Mikloško sa už dopredu vyjadril, že novelu ústavy nepodporí.

KDH sa rozhodlo do ústavy predložiť tri pozmeňujúce návrhy. Chcú presadiť posilnenie výhrady vo svedomí aj zakotvenie práv dieťaťa na to, aby poznalo svojich rodičov. Do tretice ide o návrh zakazujúci surogátne materstvá na Slovensku, ktorý má zabezpečiť, aby sa deti nestali tovarom. Poslanec Karas vysvetľuje:

„Aby deti nemohli byť tovarom a nemohlo sa s nimi obchodovať podľa ľubovôle a nakupovať si deti u iných žien a u iných matiek zneužívajúc tak ich sociálnu situáciu.“

Ďalšia kresťansko-demokratická strana, Kresťanská únia uviedla, že podporí novelu ústavy, ak Smer pristúpi na jej podmienky. V čom spočívajú? V novele ústavy by podľa predstaviteľov strany malo byť zakomponované, že pohlavia sú definované biologicky. Zároveň by ústava mala obsahovať explicitné právo počatého plodu na život.

S novelou ústavy majú samozrejme problém liberálne a progresívne strany, ktoré v nej vidia jednoznačne opustenie európskeho kontextu a zahrávanie sa s diskrimináciou a nacionalizmom. Rovnako sa k téme novely postavil aj progresívny mimovládny sektor. Novela podľa Romana Samotného z Iniciatívy Inakosť prinesie viac strachu, stigmy a právnej neistoty a otvorí dvere zákonom rozširujúcim diskrimináciu, vylúčenie či štátne zasahovanie do súkromných životov.

„Vytvára nebezpečný precedens, že štát môže rozhodovať o tom, kto sme a kým už byť nesmieme. A na ústavnej úrovni môže štát zrušiť právo na dôstojný život,“ poznamenal Samotný.

Mimovládne organizácie logicky upozorňujú na problém, ktorý sme zmienili vyššie, aj keď samozrejme ich odvolanie sa na princíp nadradenosti európskeho práva nad lokálnym je myslené úplne inak ako naše. U nás ide o pesimistické varovanie, u nich o hľadanie záštity pred lokálnym konzervativizmom. Pripomínajú, že princíp prednosti európskeho práva máme zakotvený v Ústave SR nie preto, lebo by krajina podliehala „diktátu z Bruselu“, ale preto, lebo sme sa tak slobodne a dobrovoľne dohodli s ostatnými členskými štátmi.

Vstupom do únie sme podľa nich zároveň vytvorili spoločný právny priestor, aby v celej EÚ platili rovnaké pravidlá. Štáty sa zároveň dohodli aj na tom, že budú rešpektovať vzájomné rozdielnosti, teda rôznorodosť a národnú identitu. Podotýkajú tiež, že Slovensko môže čeliť v budúcnosti sankciám.

Poslanci strany Hlas však krátko pred otvorením parlamentnej schôdze prišli s ďalším návrhom, aby bol z ústavy vypustený bod, ktorý hovorí, že Slovensko má len jeden volebný obvod. Tento návrh sa stretol s odporom u strán KÚ a KDH, pričom predseda strany Milan Krajniak uviedol:

„Ak prejde v druhom čítaní o novele ústavy návrh Hlasu na zmenu volebného systému, Kresťanská únia nebude hlasovať za návrh novely ako celku. Sme zásadne proti tomu, aby vládna koalícia mohla manipulovať s volebným systémom vo svoj prospech.“

Táto napätá atmosféra krátko pred hlasovaním napovedá, že osud novely je krajne neistý.

PDF (formát pre tlač)