Svätý Filip z Neri a jeho podiel na duchovnej obnove Cirkvi v 16. storočí, II. časť -

Svätý Filip z Neri a jeho podiel na duchovnej obnove Cirkvi v 16. storočí, II. časť

Branislav Krasnovský
30. mája 2023
  Cirkev História

predchádzajúca časť:
Svätý Filip z Neri a jeho podiel na duchovnej obnove Cirkvi v 16. storočí, I. časť

***

Svätec so schopnosťou nadchnutia sŕdc žien, mužov aj detí pre Krista

Sv. Filip Neri umŕtvoval svoje telo častými pôstami, bičovaním, odopieraním si spánku, pričom bežne spával na holej zemi a pod hlavu si kládol namiesto podhlavníka kameň. Jeho boj proti hriechu zmyselnosti bol nekompromisný a tvrdý.

Traduje sa, že raz sa niekoľko zhýralých šľachticov rozhodlo svätca morálne znemožniť. Pozvali ho na stretnutie do jedného z rímskych bohatých domov, kde však sv. Filipa z Neri už očakávali dve skazené prostitútky zlákané veľkým finančným obnosom, ak sa im sv. Filipa z Neri podarí zviesť. So svätcom pozvali zhýralci aj jedného z katolíckych prelátov a spolu s ním vtrhli po chvíli do miestnosti, kde očakávali, že sv. Filipa z Neri nájdu v chúlostivej situácii a vďaka tomu ho budú môcť obviniť z dvojtvárnosti a nehanebnosti. Boli však nemilo prekvapení – v miestnosti našli dve uplakané prostitútky, ktoré ľutovali svoje hriechy a spolu so sv. Filipom z Neri sa modlili za spásu vlastných duší.

Sv. Filipa z Neri nesmierne milovali aj rímske siroty, ktoré žili v rímskych katakombách a ktoré sa spočiatku živili drobnými krádežami. Ak by nebolo svätca, postupne by sa z nich stali zlodeji, lupiči, banditi a vrahovia. Práve na tieto deti zameral svoju pozornosť, pevne rozhodnutý zachrániť ich pred hriechom a zatratením. Navštevoval ich, nechal sa nimi spočiatku urážať, aby si ich napokon získal svojou láskou a dobrotou. Deti v ňom vycítili Božieho človeka a už čoskoro Rimania začali vídavať v blízkosti katakomb sv. Filipa z Neri v kruhu malých darebákov, ktorých učil čítať, písať, vysvetľoval im katechizmus a zanietene im rozprával o Bohu a obeti Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za hriešne ľudstvo umrel na kríži. Deti bezvýhradne prijali aj motto sv. Filipa z Neri adresované pôvodne im: „Buďte dobrí, ak môžete…“

Film o sv. Filipovi z Neri, 1. diel zdroj: youtube.com
Film o sv. Filipovi z Neri, 2. diel zdroj: youtube.com

V roku 1548 založil sv. Filip z Neri, spolu s ďalšími zbožnými mužmi, laické Bratstvo Najsvätejšej Trojice, ktoré podobne ako kedysi križiaci vo Svätej zemi, bdelo nad bezpečnosťou pútnikov, ktorí zavítali do Svätého mesta. Pomáhali pútnikom v ťažkostiach, odporúčali im vhodné hostince, pomáhali im peniazmi a radou. Členmi Bratstva Najsvätejšej Trojice sa postupne stali aj mnohí kňazi a cirkevní hodnostári, vrátane kardinálov a biskupov, pričom finančná podpora prichádzala aj členov rímskej aristokracie, ktorí navyše otvárali svoje domy pútnikom. Bratstvo nielenže pomohlo mnohým vlažným katolíkom zlepšiť svoj duchovný život, ale vďaka jeho pôsobeniu sa do lona katolíckej Cirkvi vrátili aj mnohí zatvrdnutí hriešnici.

Členovia bratstva sa každú prvú nedeľu v mesiaci stretávali na spoločnej bohoslužbe a prijímali počas Svätej omše Telo Pánovo. Nasledovali príklad svojho zakladateľa a pomáhali biednym v meste. Podľa tradície žiaden človek neodchádzal od sv. Filipa z Neri bez almužny a raz v noci, keď svätec niesol almužnu jednému z chudobných mužov, ktorý sa však hanbil žobrať a ukazovať tak svetu svoju biedu, spadol svätec do hlbokej jamy, neutrpel však žiadne zranenie.

V roku 1551, na naliehanie svojho spovedníka, sa sv. Filip z Neri nechal konečne vysvätiť za kňaza. Vysvätenie dlhšiu dobu napriek úspešnému ukončeniu štúdia teológie odmietal necítil sa totiž hoden pocty byť kňazom. Aj po vysvätení ostal pokorný a naďalej slúžil biednym, ktorí potrebovali duchovnú a materiálnu pomoc.

Kňaz, ktorý úspešne privádzal ľudí k spovedi a pokániu

Keď sa sv. Filipa z Neri pýtali, či sa nechcel stať misionárom, ktorý by podobne ako jezuita sv. František Xaverský podnikol svoju apoštolskú cestu do Indie, kde by šíril pravú katolícku vieru, odvetil im svätec slovami: „Spočiatku som aj chcel, ale keď som zistil, koľko dušiam v Ríme hrozí zatratenie, tak som si uvedomil, že je mojou povinnosťou svoju misiu konať tu, v centre katolíckeho sveta a viery.“ A svoj sľub plnil s neobyčajnou horlivosťou – podľa dochovaných správ od súčasníkov trávil v spovednici častokrát aj 20 hodín denne. Dokázal si získať srdcia mnohých hriešnikov, takže aj tí najzatvrdnutejší odchádzali z jeho spovednice vyspovedaní a kajali sa za svoje hriechy.

Traduje sa, že hriešnikom kládol ako zadosťučinenie okrem modlitieb najmä to, aby rozjímali o dni svojej smrti, nestálosti a úbohosti hriešnych rozkoší a hrozných trestoch pre tých, ktorí umreli v stave smrteľného hriechu. Istému prostopašnému a hriešnemu mladíkovi po spovedi vraj uložil ako pokánie každý deň sa modliť 7x Zdravas Kráľovná, po modlitbe si mal mladík kľaknúť a bozkávať zem so slovami: „Zajtra už snáď umriem.“ Mladíkovi sa počas modlitby a pri pokání konečne v hlave vyjasnilo, s hrôzou si uvedomil vlastné poklesky a napravil sa.

Inému kajúcnikovi, ktorý sa nechcel zmieriť so svojím nepriateľom ukázal krucifix so slovami: „Porozmýšľaj nad skutočnosťou, že Kristus, keď umieral na kríži, odpustil svojim vrahom a aj sa za nich modlil. Nešťastník, vari nevieš, že vždy, keď sa modlíš modlitbu Otče Náš a nenávidíš pritom svojho blížneho, zvolávaš na seba Boží trest?“ Kajúcnik si po týchto slovách pokľakol pred krížom, prosil o zmilovanie a odpustil svoju nepriateľovi.

Sv. Filip z Neri neváhal hriešnikov, ktorých osobne poznal, navštevovať v ich príbytkoch, pýtal sa ich, či nepotrebujú duchovnú alebo telesnú pomoc. Tak dlho vytrvalo klopal s Kristovou pomocou na bránu ich zatvrdnutých sŕdc, až mu svoje srdcia otvorili a vyznali sa zo svojich hriechov. Dokázal si nájsť cestu k vzdelaným aj prostým ľuďom, bohatým aj chudobným.

Pôsobil v meste a medzi Rimanmi, ktorí milovali bohatstvo, pohodlie, prepych a zmyselnosť. Bol skromný, pokorný a chudobný – stačil mu starý vyžobraný chlieb, nosil biedny odev a pozemské statky preňho nemali nijakú hodnotu. Čo dostal, to odnášal tým najbiednejším – najčastejšie do hospicu sv. Hieronyma, kde sa o umierajúcich staralo tiež množstvo biednych sirôt, ktoré oslovil po svojom príchode do Ríma a ktoré žili v rímskych katakombách.

Jadrom oratoriánov boli asociálne siroty, zachránené sv. Filipom z Neri pred zatratením

Mnohí z týchto chlapcov, ktorí zišli z cesty hriechu, nakoniec podobne ako sv. Filip z Neri, sa rozhodli pre povolanie katolíckych kňazov. Medzi prvými, ktorí prijali kňazské vysvätenie, bol Cesare Baronius, ktorý neskôr nahradil sv. Filipa z Neri v čele oratoriánov. Chlapci, ktorí predstavovali budúce jadro oratoriánov, žili vo svätcovej blízkosti – každú nedeľu sa zúčastňovali slávenia Svätej omše, prijímali Telo Pánovo, študovali teológiu a pomáhali sv. Filipovi z Neri starať sa o chorých a umierajúcich. Od roku 1558 sa stretnutia presunuli do oratória pri chráme St. Girolama della Carita, podľa tohto oratória nakoniec získalo aj spoločenstvo, ktoré viedol sv. Filip z Neri aj pomenovanie oratoriáni. Oratórium často navštevovali aj vysokí cirkevní hodnostári, ktorí chodili k sv. Filipovi z Neri na spoveď a po duchovné rady.

Chrám sv. Girolama della Carita
zdroj: wikimedia commons

Všetci chlapci, ktorých sv. Filip z Neri zachránil z rímskych ulíc, vnímali sv. Filipa z Neri ako svojho duchovného otca. Sv. Filip z Neri zaviedol pravidelné pobožnosti pre čo najširšie spektrum rímskej spoločnosti, s cieľom povzbudiť katolícke vedomie u obyvateľov Ríma. Jeho cenným pomocníkom bol spomenutý Cesare Baronius, ktorý sa na prosbu svätca venoval špeciálne štúdiu cirkevných dejín a veriacim prednášal cirkevnú a biblickú históriu a oboznamoval ich s krásou a duchovnou hĺbkou nielen katolíckych cirkevných dejín, ale vzbudzoval v nich duchovný hlad po Bohu a nabádal ich k pokániu a životu v Božej blízkosti.

Fašiangova púť sv. Filipa z Neri po rímskych kostoloch

Sv. Filip z Neri zaviedol v Ríme jeden zaujímavý zvyk, ktorý sa ešte donedávna dodržiaval a ktorý patrí k rímskej katolíckej tradícii. Na fašiangy, keď mnohí katolíci podľahli duchu roztopašnosti, ktorý zvádzal k hriechu, zaviedol púť po siedmich hlavných katolíckych kostoloch. Týchto púti sa často zúčastnilo aj viac ako 20 000 mladých mužov a chlapcov.

Účastníci sa schádzali už skoro ráno pri rímskom chráme sv. Pavla, odkiaľ kráčali s modlitbou v sprievode popri všetkých vybratých chrámoch, pričom v kostole sv. Sebastiána bola slávená Svätá omša, na ktorej všetci členovia sprievodu prijali Telo Kristovo. Po Svätej omši celý sprievod vyšiel v modlitbách a pri speve nábožných piesní za mesto, kde sa rozložili a začali pripravovať obed. Tí, čo mali viac, sa rozdelili s biednymi, hrala katolícka hudba, ľudia sa rozprávali a zabávali. Večer sa vrátili späť do Ríma, znova sa pomodlili v chráme sv. Sebastiána a rozišli sa do svojich domovov.

Podľa členov Oratória, ktorí s láskou spomínali na svojho učiteľa, sv. Filip z Neri brával chlapcov ešte v ich detstve do kopcov v okolí Ríma. Najradšej navštevovali horu, na ktorej sa nachádzal kláštor sv. Onofria. Chlapci sa modlili, spievali, pričom im sv. Filip z Neri čítal zo Svätého písma a učil ich katechizmus. Večer po návrate z Oratória slávil za účasti chlapcov Svätú omšu.

Traduje sa, že chlapci boli najmä v počiatočnom období, keď ešte žili v katakombách ako malé vĺčatá veľmi hluční. Keď ich v okolí napomínali, aby boli tichšie, sv. Filip z Neri sa ich zastal slovami: „Nech sa len hrajú, ale nech nehrešia.“ Chlapcov napomínal a vystríhal pred neviazanou zábavou, záhaľkou a melanchóliou.

Diabol sa samozrejme pokúšal dielo sv. Filipa z Neri zničiť. Objavili sa chýry a obvinenia, že je zakladateľom nebezpečnej pseudokatolíckej náboženskej sekty a že Bohu slúži iba naoko s cieľom získať peniaze od zbožných veriacich. Obviňovali ho aj z porušovania poriadku a že ohrozuje morálku mladých. Jeho odporcovia dokonca dočasne dosiahli, že nemohol sláviť Sväté omše a spovedať. Svätec na tieto krivé obvinenia nereagoval, ale trpezlivo znášal všetky príkoria a ohovárania. Netrvalo to však dlho, jeho nevina vyšla najavo a opäť získal právo sláviť Sväté omše a spovedať. Sám pápež Pavol IV. (pontifikát 1555 – 1559), známy svojou prísnosťou, sa presvedčil o jeho nezištnosti, pokore, zbožnosti a náboženskej horlivosti, a zahrnul ho svojou priazňou.

Sv. Filip z Neri ako kňaz vo viacerých významných rímskych katolíckych kostoloch

Keď v blízkosti Anjelského mostu vystavali Florenťania nádherný chrám sv. Jána Krstiteľa, požiadali sv. Filipa z Neri, aby sa stal v tomto chráme ich kňazom. Sv. Filip z Neri s povolením cirkevnej vrchnosti možnosť stať sa kňazom v chráme sv. Jána Krstiteľa v Ríme prijal. V rokoch 1564 – 1577 v tomto chráme pôsobil Cesare Baronius v poradí druhý hlavný predstavený Rádu oratoriánov.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Ríme, kde pôsobil sv. Filip z Neri
zdroj: wikimedia commons

Pápež Gregor XIII. v roku 1575 schválil stanovy Kongregácie oratoriánov, v čele ktorej stál sv. Filip z Neri a kongregácii daroval kostolík Panny Márie vo Vallicelle. Príklad a obľuba sv. Filipa z Neri v Ríme boli tak obrovské, že čoskoro maličký kostolík Panny Márie vo Vallicelle nestačil kapacitne pre všetkých veriacich. Sv. Filip z Neri sa preto rozhodol, že malý kostolík dá zbúrať a na jeho mieste postaví veľkú svätyňu.

Samotný Cezare Baronius sa čudoval svätcovej odvahe a pochyboval aj o tom, či sa na výstavbu chrámu nájde dostatok financií. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď za jediný deň sa na výstavbu nového chrámu od Rimanov vyzbieralo 20 000 zlatých a čoskoro pribudlo toľko finančných prostriedkoví, že sa podarilo vybudovať v súčasnosti jeden z najkrajších rímskych kostolov. Vedľa svätyne vybudovali oratoriáni aj priestorný dom s modlitebňou. Nový kostol Panny Márie sa tak stal jedným z hlavných centier katolíckeho duchovného života v meste.

Kostol Panny Márie vo Vallicelle
zdroj: wikimedia commons

Ešte za Filipovho života vzniklo niekoľko ďalších oratoriánskych centier vo Francúzsku aj v Anglicku. Oratoriáni sa venovali nielen rozvoju náboženského života, ale aj rozvoju cirkevnej hudby. Od sviatku Všechsvätých až do Kvetnej nedele oratoriáni v Ríme usporadúvali koncerty náboženskej hudby s biblickou tématikou. V prestávkach nasledovali kázne a modlitby.

Sv. Filip z Neri, spoločne so svojimi žiakmi, sa staral aj o svoje milé Bratstvo Najsvätejšej Trojice – s druhmi trávil každoročne Svätý týždeň v pútnickom dome Bratstva. Počas svojho života neúnavne navštevoval nemocnice, príbytky chudobných a navečer sa vracal do svojho Oratória, kde slúžil pre svojich chlapcov, z ktorých sa väčšina stala kňazmi, Svätú omšu. Celý Rím si nesmierne vážil sv. Filipa z Neri, kľačal pri jeho nohách a označoval ho za nového Apoštola. Pápeži Pius V., Gregor XIII., Sixtus V. či Klement VIII. ho často navštevovali a žiadali o radu.

Skromný svätec nazeral na seba ako na veľkého hriešnika

K blízkym priateľom sv. Filipa z Neri patril aj kardinál a milánsky arcibiskup sv. Karol Boromejský, ktorý považoval svätca za svojho duchovného učiteľa na ceste katolíckej zbožnosti. A ako bolo spomenuté už vyššie, jeho najmilší žiak Cesare Baronius sa stal po smrti svätca hlavou oratoriánov a v roku 1596 získal kardinálsku hodnosť.

Všetci, ktorí sv. Filipa z Neri poznali, obdivovali jeho pokoru a považovali ho za svätca už za jeho života, on sám sa však považoval za človeka veľmi nedokonalého a hriešneho. Často sa modlieval „Bože môj, stoj pri mne, lebo bez Teba nemôžem nič iné robiť, len chyby a zlo. Koľkokrát som sľuboval, že sa polepším a vždy som Ťa Bože sklamal.“

Keď raz vážne ochorel, prosili ho Rimania, aby sa aj on vrúcne modlil za svoje uzdravenie, pretože im bude veľmi chýbať, ak umrie. Prosili ho, aby sa modlil podľa príkladu sv. Martina z Tours, ktorý sa modlieval takto: „Bože, ak ja nehodný som tvojmu ľudu potrebný, budem rád ďalej usilovne pracovať. Nech sa stane Tvoja vôľa.“ Sv. Filip z Neri však svojich Rimanov zahriakol: „Neurobím tak, nemyslím si totiž, že som nenahraditeľný. Ak by som sa považoval za nenahraditeľného, nebol by som hoden Božej milosti.

Zanovito odmietal všetky cirkevné posty a funkcie, ktoré mu ponúkali, vrátane kardinálskeho klobúka. Miloval pokoru a chudobu a rád všetkým naokolo prízvukoval: „Keby mládež dokázala uniknúť hriechu telesnej rozkoše a starci hriechu lakomosti, boli by sme všetci svätí. Dajte mi 10 skutočných katolíckych mužov, ktorí pohŕdajú pozemskými vecami a s Božou pomocou vrátim celý svet späť ku Kristovi.“

Sv. Karol Boromejský
zdroj: wikimedia commons

Podľa katolíckej tradície, keď prišiel za sv. Filipom z Neri mladý šľachtic Francisco Zazzero, celý šťastný že bude môcť študovať právo na univerzite, svätec mu povedal: „Gratulujem Ti synu, staneš sa doktorom práva, zbohatneš, pozdvihneš svoj rod, získaš vysoké hodnosti, všetci si Ťa budú vážiť a oslavovať ta. Budeš dôležitou osobou.“

Potom však chytil mladíka, ktorému svätcove slová lichotili za plecia, zadíval sa mu do očí a potichu sa ho spýtal: „A čo bude Francisco potom?“ Mladík o jeho slovách rozmýšľal a nakoniec si uvedomil, že umrie a po smrti predstúpi pred Krista, kde sa bude zodpovedať za všetky svoje skutky. Vzdal sa preto svojich svetských plánov a vstúpil medzi oratoriánov.

Sv. Filip Neri mal obrovskú úctu k Sviatosti oltárnej. Podľa dochovaných správ sa počas slávenia Svätej omše často stalo, že zostal stáť pri Pozdvihovaní ako socha so zdvihnutými rukami aj niekoľko hodín a pozeral sa na Najsvätejšiu sviatosť oltárnu s nesmiernou úctou. Jeho tvár bola zmenená a ožiarená nadpozemským jasom, ľudia sa pri pohľade na neho nedokázali ubrániť slzám a pohnutiu.

Sv. Filip z Neri prijímal Telo Kristovo každý deň, bol tiež veľkým ctiteľom Panny Márie, od ktorej dostával množstvo veľkých a vzácnych milostí. Podľa prameňov, keď hovoril z kazateľnice o Božom milosrdenstve, umučení a smrti, býval návalom zbožných myšlienok a citov tak silno dojatý, že mu hlas zvykol častokrát vypovedať službu, zajakával sa a mnohokrát aj plakal.

Pomerne často býval ťažko chorý a počas svojho života prijal štyrikrát Sviatosť pomazania chorých. Vždy sa však modlieval: „Pane, prosím rozmnož moje bolesti, ale pomôž mi tiež prosím, aby som sa Ťa stal viac hoden.“

V apríli 1595 chrlil krv a od Cesare Baronia prijal Telo Pánovo so slovami: „Pane, nie som Ťa hoden a nikdy som Ťa nebol hoden, ďakujem Ti z celého srdca, že si ku mne prichádzal a aj teraz si ku mne prišiel.“ Keďže mu chrlenie krvi neprestávalo, spolubratia mu chceli podať lieky, to však sv. Filip z Neri odmietol so slovami: „Nechajte si svoje lieky, nepotrebujem ich, veď som prijal Telo Kristovo, ten najlepší a najväčší liek života.“

Sv. Filip z Neri žil potom ešte až do Sviatku Božieho tela 25. mája 1595. V ten deň sa vyspovedal, pomodlil sa cirkevné hodinky, odslúžil Svätú omšu a nechal si čítať zo života sv. Bernarda zo Sieny; po večernej Svätej omši pokojne zaspal, aby sa ráno zobudil v Kristovej prítomnosti a v Raji. Počas pontifikátu pápeža Pavla V. sa v roku 1600 uskutočnil proces jeho beatifikácie a v roku 1622 ho pápež Gregor XV. vyhlásil za svätého.

Oratoriáni sa spočiatku riadili pravidlami sv. Filipa z Neri a dodnes sa riadia niekoľkými jednoduchými hlavnými princípmi, ktoré im svätec z Neri predpísal:

– aby čo najčastejšie prijímali Eucharistiu;
– aby k Svätej spovedi chodili ešte častejšie ako k Svätému prijímaniu;
– aby žili mravne, vyvarovali sa lenivosti a pracovali aj pre blaho ostatných.

Oratórium na počesť sv. Filipa z Neri zdroj: youtube.com

Niekoľko rokov po smrti sv. Filipa z Neri napísal rehoľné pravidlá pre oratoriánov Cezare Baronius, najobľúbenejší svätcov žiak. Kongregácia oratoriánov bola postavená výhradne na kresťanskej láske k blížnemu a získala si v Cirkvi tak slávne meno, že sv. František Saleský nazýval život týchto kňazov „anjelským životom“. Oratoriánmi sa mohli stať len katolícki kňazi alebo bohoslovci krátko pred vysvätením. Členovia Kongregácie oratoriánov neskladali žiadne zvláštne sľuby, mohli z kongregácie slobodne vystúpiť. Každý žil z vlastných financií, zadarmo mali len lekára a ubytovanie.

Cesare Baronius ako kardinál
zdroj: wikimedia commons

Oratoriáni si sami upratovali a udržiavali spoločný dom v čistote, neradi prijímali cirkevné hodnosti, a podobne ako ich zakladateľ sv. Filip z Neri, milovali pokoru. Predstavený vykonával všetky práce úplne rovnako ako najposlednejší brat. Boli horlivými kazateľmi, v spovednici trávili veľmi dlhý čas, starali sa o chorých, ktorým poskytovali telesnú aj duchovnú útechu. Špeciálnu pozornosť venovali posvätnej hudbe a veľký dôraz kládli na teologické vzdelanie. Nenosili žiaden špecifický odev. Postupne sa rozšírili do všetkých krajín Európy a v 19. storočí aj na britské ostrovy.

Pomerne významná skupina oratoriánov pôsobila aj v Prahe na Hradčanoch, kde sa dodnes nachádza socha Filipa z Neri od sochára Ferdianda Brokova. Vznik sochy financoval gróf František Voračický z Paběnic a na podstavci sochy je vyrytý nasledovný nápis: „Hľa, sv. Filip z Neri, zakladateľ Kongregácie oratoriánov, patrón šťastnej smrti, príklad pokory, čistoty a lásky. Blahoslavení čistého srdca, pretože oni uvidia Boha.“

Socha sv. Filipa z Neri na Hradčanoch v Prahe
zdroj: wikimedia commons

Titulný ilustračný obrázok: Conca, Sebastiano, Panna Mária sa zjavuje Filipovi z Neri (časť obrazu), zdroj – wikimedia commons


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024