Sv. Margita z Cortony, kajúcnica

22. februára 2026   Svätec týždňa

Pán Boh vedie ľudí často prapodivnými cestami k spaseniu.

Životopisné údaje

Margita sa narodila sa v Alviane v Toskánsku okolo roku 1247. Keď mala 8 rokov, zomrela jej matka a Margita bola od tej doby všelijako vychovávaná, takže už v mladosti sa oddala tým najhanebnejším neprávostiam a rozpustilému životu v nedovolenom zväzku s jedným šľachticom z Monte Polliciana.

Boh však túto osobu, ktorá ho každodenne ťažko urážala, nespustil z očí, nie aby ju za jej hriechy trestal, lež aby ju spasil.

Margita viedla už deväť rokov takýto hriešny život; jej skormútený otec sa neustále modlil k Bohu, aby hriešnu dcéru priviedol na cestu spasenia. A čo sa stalo! Jej milenec sa v akýchsi záležitostiach vydal na cestu, vezmúc so sebou aj jej psíka. Margita úzkostlivo očakávala hriešneho druha; čas, kedy sa mal vrátiť domov, už dávno prešiel. Nespokojne chodila hore-dolu po dome, milenec však neprichádzal. Tu naraz pribehol psík, štekal, skákal okolo Margity, za šaty ju trhal a k dverám ju ťahal, akoby ju chcel volať, aby išla za ním.

Margita, tušiac niečo zlé, šla za psíkom, kade pred ňou bežal, až prišla k hromade raždia, kde psík zostal stáť, hľadiac na to raždie, dotýkal sa ho, akoby svojej panej chcel povedať, aby to raždie odhodila na stranu. Margita sa dala odhadzovať raždie; a čo vidí? Mŕtvolu, ktorá bola už napoly červami strávená, ohyzdné telo človeka, s ktorým v nezriadenej, hriešnej láske žila. Ako skamenelá ostala stáť: na myseľ sa jej valili všetky ťažké neprávosti a zvolala: «Kde je teraz tvoja duša? – Ach, ona už stojí pred súdom Božím!» Pri tejto myšlienke ju prenikol mráz a prúd sĺz sa jej hrnul cez líca. Boli to slzy ľútosti; táto strašná hodina bola Margite hodinou spásy.

Na svete nepoznala človeka, ku ktorému by mohla ísť a hľadať útočisko, okrem otca, na ktorého predtým toľkú hanbu a potupu uvalila, ktorého pred rokmi opustila. Keď však Margita prišla do otcovského domu, macocha nahuckala otca, aby nemravnej dcére ukázal nemilosrdne dvere.

Zavrhnuté dievča sadlo si bez rady a pomoci pod strom, nevediac čo si počať. Tu sa jej zdalo, akoby jej bol hovoril akýsi vnútorný hlas, aby si teraz Boha vyvolila za otca, svojho majstra a za predmet svojej lásky. Avšak aj satan k nej pristúpil so svojou radou, pripomínajúc jej na pamäť: že je ešte mladá, pekná, a pretože ju otec odsotil, nikto proti tomu nemôže nič mať, ak sa bude držať bohatých mužov a bude im povoľná. Ako teda skončil jej vnútorný boj?

Milosť Božia zvíťazila v jej srdci. Odobrala do mesta Cortona, zložila tu generálnu spoveď a prosila o prijatie do rádu kajúcich sestier sv. Františka. Prijatá súc do tohoto rádu, karhala a trýznila svoje telo najnižším pokáním; s plačom, modlitbou a pôstom tu strávila celý svoj zvyšný život. Bola opravdivým zázrakom pokory a kajúcnosti, a predsa ešte vždy myslela, že činí primalé pokánie za to veľké pohoršenie, ktoré predtým dávala svetu.

Margita sa takto povzniesla na vysoký stupeň kresťanskej dokonalosti a Pán jej ukázal, že väčšiu radosť má nad hriešnikom, keď sa naozaj obráti, než nad kresťanom vlažným, hoc by sa aj hrubých neprávostí nikdy nebol dopustil, a preto sa jej často vo videniach zjavoval. Pretože ju zlý duch tou myšlienkou sužoval, že jej vnútorná radosť a útecha v Bohu sú len mam a klam, vnukol jej Pán Ježiš: «Zlý duch predsa nemôže také sladké radosti vliať do tvojej duše, pretože je zatratený; on by iba chcel odobrať ti to, čo sám nemá.»

– Raz ju opäť pokúšal zlý duch tou myšlienkou, že je ona skutočne svätá, a že ju Boh pre jej cnosti oslávil, preto vraj chodí k rádu toľko ľudí, aby ju videli. – Margita však vždy a vo všetkom hľadala len slávu Božiu a preto hneď v noci vstala a z okna domu volala: «Vy, obyvatelia mesta Cortona! Vstaňte a vyžeňte ma von z mesta, lebo ja som tá hriešnica, ktorá sa proti Bohu a blížnemu previnila.» S plačom a kvílením teraz verejne všetkým zvestovala hriechy svojho predošlého života; ľudia sa čudovali, mali s ňou útrpnosť a poučení a dojatí so slzami ďakovali Bohu za takéto obrátenie. Takto premohla Margita nadutosť zlého ducha. Ba vo svojej pokore tak ďaleko išla, že si zaumienila chodiť po žobraní v škaredom odeve a s ostrihanou hlavou od dverí k dverám v tých mestách, v ktorých predtým v drahých šatách, ozdobená striebrom a zlatom žila; avšak jej duchovný otec jej to nedovolil.

Raz predsa v čas nedeľný šla do svojho rodiska, v čase sv. omše sa postavila s povrazom na krku v kostole a na kolenách so slzami prosila prítomný ľud za odpustenie voľakedajšieho pohoršenia. Keď na smrteľnej posteli ležala, hrnul sa k nej ľud v zástupoch; sedemnásť dní nevzala do úst ničoho, okrem Najsvätejšej Sviatosti; okolo stojacich napomínala v tichosti a trpezlivo: «Dietky, milujte len Pána Ježiša!» a s týmto sladko usnula v Pánu ráno 22. februára 1297 v 50. roku života, a v 23. roku svojho pokánia. Celé mesto sa zúčastnilo na jej pohrebe a čo chvíľa vzrástla úcta k zosnulej tak, že pápež Lev X., na prosbu obyvateľov mesta, potom, keď sa presvedčil o pravdivosti zázrakov, ktoré Boh na jej príhovor činil, dovolil, aby sa jej zvláštna úcta preukazovala. Pápež Benedikt XIII. roku 1728 pripočítal ju k sväticiam Božím. Jej telo, na ktorom ani po 400 rokoch nebolo badať najmenšie porušenie, je pochované v niekdajšom kláštore sv. Bazila.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si dal sv. Margite veľkú horlivosť v kajúcnej modlitbe, popraj aj nám, ktorí sme ťažko zhrešili, aby sme na jej príhovor svojou kajúcnosťou s Tebou sa zmierili. Amen.

PDF (formát pre tlač)