Smilstvo a svetská sláva

14. decembra 2020   Pokladnica viery

A tak som teda i ja smilnil nielen pre rozkoš samu, ale aj pre slávu. Čo je na väčšiu hanbu ako neresť? Ja však, aby ma nehanili, stával som sa nerestnejším, ba aby som sa neresťou vyrovnal iným, vymýšľal som a hovoril som, že som urobil, čo som v skutočnosti neurobil. A to všetko robil som len preto, aby som v očiach vrstovníkov nebol tým menejcennejším, čím som bol nevinnejší a čistejší. Hľa, s akými sprievodcami prechádzal som cez ulice Babylonu a váľal sa v jeho bahne ako by v najdrahocennejších mastiach! Neviditeľný nepriateľ ma tam prišliapol, aby som sa čím tesnejšie prilepil, zviedol ma, lebo som sa dal zviesť.

Ba aj matka moja — ktorá ušla zo stredu Babylonu, z okrajov jeho vychádzala však pomalšie — hoci ma napomínala, nestarala sa o moju čistotu tak, aby to, čo počula o mne od svojho manžela, čo mohlo byť pre mňa škodlivé a nebezpečné v budúcnosti, aby to vtesnala do zväzku manželskej lásky, keď to už od koreňa zničiť nemohla. Nestarala sa o to zo strachu, aby sa manželským zväzkom neničila nádej vzdelania — nie nádej budúceho života, ktorú matka v Tebe skladala — vzdelania, na ktorom obom rodičom veľmi záležalo.

Sv. Augustín: Vyznania

PDF (formát pre tlač)