Obete Marka Rupnika prehovorili predvčerom v televízii. Slová kardinála Fernándeza spred mesiaca, že sú aj „vážnejšie prípady“, pôsobia teraz trápne

11. marca 2025   Krátke správy

Ťažko povedať, čo mal prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Fernández na mysli, keď pred mesiacom a pol komentoval sústavné mlčanie Vatikánu ohľadom prípadu Marka Rupnika, bývalého jezuitu obvineného zo sexuálneho zneužívania, ktorý sa dlhodobo vyhrieval pod lúčmi oficiálnej priazne a nekritickej adorácie. Kardinál sa vyjadril, že sú aj „vážnejšie prípady“, čím chcel zrejme ospravedlniť podozrivo laxný prístup vatikánskych špičiek k ich obľúbenému a dnes už dokonale skompromitovanému umelcovi, ktorý sa stal symbolom pokoncilového cirkevného umenia.

Nepochybne, napríklad taký prípad McCorrmick bol ešte drastickejší a zvrátenejší, avšak pomer najvyšších cirkevných predstaviteľov k tomuto prípadu bol rovnako laxný a predovšetkým sodomsko-konšpiračný, takže sa nanucuje otázka: Aký je vlastne rozdiel v prístupe medzi, podľa kardinála Fernándeza, vážnejšími a menej vážnymi prípadmi, aby bolo nutné ich takto rozlišovať a tým zdôvodňovať pri niektorých laxnosť?

V každom prípade, nech už si svoje nuansy pri kauzách usporiada kardinál Fernández akokoľvek, po nedeľnej prezentácii rehoľných sestier v talianskej televízii už asi budú zaujímať len jeho. Bombastické reči o rodovej rovnosti v Cirkvi, ktoré sú teraz veriaci nútení synodálne konzumovať od svojich pastierov na dennej báze totiž ostro kontrastujú s protežovaním človeka, ktorý ublížil pokorným rehoľným sestrám. Tie samozrejme na rozdiel od momentálne oslavovaných cirkevných feministiek, neašpirovali na diakonské či kňazské svätenie a moc. O to zvláštnejšie pôsobí ignorovanie ich požiadaviek, listov a nárekov zo strany vysokého kléru, vrátane pápeža Františka:

https://christianitas.sk/papez-podla-tvrdeni-reholnych-sestier-ignoroval-ich-listy-o-zneuzivani-jezuitom-markom-rupnikom/

V nedeľu večer mohli talianski diváci sledovať príbeh zneužívaných rehoľníčok v televízii Italia 1

https://www.agenziagiornalisticaopinione.it/opinionews/mediaset-italia-1-le-iene-9-3-nuove-testimonianze-contro-padre-marko-ivan-rupnik-tre-religiose-raccontano-gli-abusi-che-sostengono-di-aver-subito/

v programe Le Iene. Reportážou divákov sprevádzali Roberta Reiová a Marco Occhipinti. Rehoľné sestry Gloria Brancianiová a Mirjam Kovacová, bývalé členky dnes už rozpustenej komunity Loyola a sestra Samuelle, ktorá navštevovala štvorročný kurz v Rupnikovom umeleckom Centre Alleti, priniesli deprimujúce svedectvo o arogancii Rupnikovej moci nad ich dušami aj telami.

Niektoré detaily svedčia o systematickom orgiastickom charaktere Rupnikovho života. Nie je preto uveriteľné, že informácie o ňom by neprenikli za celé roky k nadriadeným zložkám. Sú veci a povahy, ktoré normálnym ľuďom musia pripadať čudné, aj keď sa ich nositelia pokúšajú skrývať. Patologickosť nakoniec vypláva na povrch. Sestra Gloria napríklad tvrdí, že Rupnik často „maľoval nahý od pása dole“, pričom bol pri maľbe „fyzicky vzrušený“. Keď si uvedomíme aké námety náboženského charakteru Rupnik stvárňoval, môže sa nám jeho správanie javiť aj ako určitá posadnutosť alebo latentný satanizmus.

Zarážajúca je aj obsesia dopúšťať sa zvráteností na posvätných miestach. Sestra Samuelle opisovala, ako jej Rupnik priamo v chráme, kde stálo lešenie pre umelcov tvoriacich chrámovú výzdobu, najprv začal „masírovať“ chrbát, potom sa prstom pohrával s jej podprsenkou a snažil sa ju zviesť: „Keď som sa odtiahla, pozrel sa na mňa veľmi prekvapene a povedal: Ale Samuelle, čo je? Pozri, je pekné, že to môžeme spolu robiť, pretože ja som kňaz a ty si tichá mníška. Sme celí čistí.“

Ako správne podotýka portál La Nuova Bussola Quotidiana (LNBQ), informujúci o televíznej reportáži:

„To je kontext viac ako dvoch stoviek mozaík a fresiek, ktoré Rupnik a centrum Aletti rozšírili po celom svete, v detailoch ktorých obete veľmi dobre rozoznávajú projekciu sexuálnej perverznosti slovinského kňaza. Umelecké diela podpísané skazenosťou, ktorú zasvätené ženy platili a platia vo svojich dušiach a ktoré sa na desiatkach a desiatkach miest ponúkajú pohľadom veriacich, povolaných žiť v Cirkvi ten najčistejší vzťah s Pánom. Perverzná irónia.“

Vzhľadom na to, že Rupnikove diela sa nachádzajú aj na Slovensku, predstava, že podobné nechutnosti sa potenciálne mohli odohrávať aj pri ich vzniku, vzbudzuje určitú žalúdočnú nevoľnosť.

Podľa portálu LNBQ:

„Vysielanie Le Iene predstavuje ďalšie poníženie katolíckej Cirkvi, spôsobené laxnosťou tých, ktorí sú v nej povolaní vykonávať spravodlivosť, a namiesto toho odkladajú, spochybňujú a zhoršujú utrpenie obetí, minimalizujú ich drámu opisovaním ich utrpenia ako „menej závažného“ než sú iné.“

Niektoré svedectvá zmienených sestier sú krajne nechutné a preto určené len pre silné žalúdky. Je vhodné ich však uviesť, pretože zahmlievanie a zľahčovanie Rupnikových excesov zo strany jeho liberálnych obhajcov, jeho uchýlenie sa do tichého azylu v Slovinsku v diecéze Koper, ešte stále ako nesuspendovaného kňaza a šokujúci fakt, že vatikánske Annuario Pontificio z roku 2024 uvádzalo Rupnika stále ako poradcu (!) Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, vytvára presne ten obraz, ktorý reálne kompromituje Cirkev v očiach sveta, na rozdiel od údajného kompromitovania skrze dogmatizmus a tradíciu.

https://www.catholicnewsagency.com/news/257430/ex-jesuit-alleged-abuser-rupnik-listed-as-consultant-in-2024-pontifical-yearbook

Sestra Gloria tvrdí, že ju Rupnik nútil „nielen k masturbácii, ale aj k orálnemu sexu, hoci videl, že sa chystám zvracať… Videl, že mi je zle, ale trval na tom.“ Opisuje tiež, čo sa odohralo pri inom sexuálnom akte: „Zastavila som ho a hovorím mu – ale, mohla by som otehotnieť – a on mi povedal –, ale ak je to všetko len hra, tak môžeš ísť aj na potrat ako hru.“

Podľa opisu rehoľníčok, neopúšťala perverznosť, ktorej nechýbali isté trápno-tristné prvky v štýle roztúženého seladona, tohto kňaza ani pri bežných úkonoch, ako napríklad konzumácia stravy. Sestra Samuelle opisuje:

„Počas večere mi posielal bozky na diaľku, cítila som sa hrozne, pozerala som sa do taniera, jedla a po troch sekundách som zdvihla hlavu, aby som skontrolovala, či prestal. Robil to na viacerých miestach, bála som sa ho.“

Pseudo-mystické duchovné finty, ktoré Rupnik používal, sú v podstate banálne a tvoria štandardnú výbavu rôznych sexuálnych duchovných predátorov v 20. storočí, keď im rozvrat a chaos v Cirkvi umožnil servírovať ich obetiam reči o „novej spiritualite“, „sexuálnej mystike“ a podobné nezmysly, ktorým sú náchylné uveriť najmä nadšené a naivné ženy, oslnené nejakým mužským „ideálom“. Sestre Glorii napríklad Rupnik tvrdil, že „čistá sexualita“ je „duchovný dar zdieľaný medzi nimi“, alebo, že jeho objatia sú „dôležité na začatie novej cesty v živote“.

Rupnik dokonca v rámci „mystiky“ trval na sexe v trojici, čo zdôvodňoval rúhavým teologickým (!!!) kontextom o Svätej Trojici:

„Povedal, že musíme pozvať ďalšiu sestru, aby s nami žila sexuálne, a že ona bude pôsobiť ako znamenie jednoty medzi nami dvoma, keďže Duch Svätý vytvoril jednotu v rámci trojičného vzťahu.“

Gloria hovorí, že keď odmietla, obvinil ju zo sebectva a žiarlivosti. Vyčerpaná psychickým tlakom nakoniec súhlasila: „Išli sme do domu mojej kamarátky, ktorá bola preč, a tam sme vlastne mali trojku.“

V reportáži Roberta Reiová nakoniec odchytila aj samotného Marka Rupnika. Na všetky jej otázky odmietol odpovedať, snažil sa odísť a svojmu spoločníkovi, s ktorým kráčal, neustále opakoval: „Poďme, poďme preč.“

BM

Zdroj: agenziagiornalisticaopinione.it, La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)