Medzinárodná asociácia exorcistov žiada pápeža, aby každá diecéza v Cirkvi mala exorcistu: „Pôsobenie diabla je čoraz rozšírenejšie“

19. marca 2026   Aktuality

Medzinárodná asociácia exorcistov (A.I.E.) predložila pápežovi správu o „čoraz rozšírenejšom“ pôsobení diabla a navrhuje reformu formácie kléru, aby bolo možné čeliť realite, ktorá presahuje súčasné štruktúry. Exorcisti žiadajú pápeža, aby každá diecéza na svete mala „jedného alebo viacerých“ kňazov exorcistov.

„Čoraz rozšírenejšia“ situácia osôb postihnutých mimoriadnym pôsobením diabla, spojená s nárastom okultných siekt, viedla Medzinárodnú asociáciu exorcistov (A.I.E.) k tomu, aby predložila pápežovi Levovi XIV. sériu požiadaviek týkajúcich sa formácie kňazov, biskupov aj samotných exorcistov. Vyplýva to z oficiálneho komuniké asociácie po súkromnej audiencii, ktorá sa uskutočnila v piatok 13. marca 2026 vo Vatikáne.

Predseda A.I.E., monsignor Karel Orlita, a viceprezident, otec Francesco Bamonte, rehoľník zo Spoločenstva služobníkov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, boli prijatí Svätým Otcom, ktorý ich podľa oficiálneho vyhlásenia „prijal s veľkou srdečnosťou a vypočul s veľkou pozornosťou“. Počas polhodinového „srdečného rozhovoru“ obaja zástupcovia predstavili súčasnú situáciu služby exorcizmu v Cirkvi a odovzdali pápežovi podrobnú správu.

Jeden exorcista v každej diecéze

Hlavná požiadavka stretnutia má štrukturálny charakter: A.I.E. považuje za nevyhnutné, „aby v každej diecéze sveta bol jeden alebo viacerí kňazi exorcisti“. Podľa komuniké asociácia túto požiadavku opiera o „veľké utrpenie, ktoré spôsobuje mimoriadne pôsobenie diabla tým, ktorí ním trpia“, ako aj o záväzok Cirkvi „odstraňovať alebo aspoň zmierňovať toto utrpenie v mene Krista prostredníctvom sväteniny exorcizmu“.

Aby bolo možné túto štruktúru zabezpečiť, exorcisti navrhujú tri piliere formácie. Po prvé, už počas prípravy na kňazstvo by sa mala vyučovať náuka „vo svetle Evanjelia a Učiteľského úradu Cirkvi“ o „reálnej existencii a povahe démonického sveta“ a o odpovedi Cirkvi na mimoriadne diabolské pôsobenie. Po druhé, noví biskupi by mali v rámci svojej počiatočnej formácie absolvovať „krátky kurz exorcistickej pastorácie“, aby vedeli túto službu riadiť vo svojich diecézach. Po tretie, kňazi poverení službou exorcistu by mali mať primeranú predchádzajúcu prípravu, ako to odporúča samotný rituál exorcizmov.

Spolupráca s vedou a pripomienka dona Amortha

Správa odovzdaná pápežovi zahŕňa aj „spôsoby spolupráce medzi exorcistami a lekármi, psychiatrami a psychológmi“, čo má zabezpečiť dôsledné rozlišovanie medzi prípadmi posadnutosti a duševnými poruchami.

Významný moment audiencie nastal, keď pápež prezradil svojim hosťom, že „v minulosti poznal a mal v úcte dona Gabrieleho Amortha“, charizmatického kňaza a zakladateľa A.I.E., ktorý zomrel v roku 2016.

Na záver stretnutia predseda a viceprezident asociácie uistili Svätého Otca o „plnej vernosti Medzinárodnej asociácie exorcistov jeho osobe a jeho učiteľskému úradu, v plnom spoločenstve s Cirkvou“. Ako dar odovzdali pápežovi obraz svätého archanjela Michala zo svätyne Monte Sant’Angelo v Gargane a výtlačok (v taliančine aj angličtine) dokumentu Smernice pre službu exorcizmu, ktorý asociácia vydala v roku 2019 a ktorý sa stal referenčným textom pre pastierov a katechétov.

Pápež poďakoval za dary aj za „službu preukazovanú Cirkvi“ a rozlúčil sa s monsignorom Orlitom a otcom Bamontem tým, že im daroval ruženec.

Sprevádzajme a neexorcizujme?

Kým exorcisti hovoria konzervatívne o realite diabla, hriechu a duchovného boja, synodálna cesta hovorí progresívne o procesoch, sprevádzaní a otvorenosti. Jedni vidia človeka ako bytosť, ktorá potrebuje oslobodenie od zla, druhí skôr ako bytosť, ktorú treba pochopiť a potvrdiť v jej stave. V jednom prípade ide o zápas ohľadom duše, v druhom o bľabotanie na tému potreby otvoreného a zmysluplného dialógu, síce bez jasného a logického cieľa, ale vedúceho k všeobecnému radostnému konsenzu.

Exorcista rozlišuje: čo je zlo, treba odmietnuť; čo je hriech, treba napraviť. Synodálny jazyk rozlišovanie nahrádza slovníkom inklúzie: nič nie je problém, všetko je proces. A tak sa stáva, že zatiaľ čo exorcista bojuje proti démonovi, synodálny aparát bojuje skôr proti tomu, aby sa o démonovi vôbec hovorilo.

A možno najväčší paradox: exorcisti žiadajú viac kňazov, viac formácie, viac jasnosti, lebo vidia, že problém je reálny a rastie. Synodálna cesta produkuje viac dokumentov, viac pracovníkov a viac diskusií, akoby samotná reč mala nahradiť realitu. Jedni chcú vyháňať diabla, druhí sa tvária, akoby najväčším problémom bolo, ak sa niekto cíti dotknutý tým, že diabol vôbec existuje.

A tak vedľa seba stoja dva obrazy dnešnej Cirkvi: na jednej strane kňaz s krížom a modlitbou, ktorý čelí temnote a na strane druhej synodálny modernisticko-progresívny kňaz s dokumentom, ktorý má za cieľ Cirkev sprevádzajúco a s pochopením preformátovať.

A ak by sa na to pozrel otec don Gabriele Amorth, pravdepodobne by sa len ironicky usmial. Veď sám kedysi poznamenal, že keby sa exorcisti vo väčšom počte dostali do Ríma, niektorí by sa začali cítiť veľmi nekomfortne. Nie preto, že by neverili, ale práve preto, že by možno zrazu bolo treba brať existenciu diabla príliš vážne. 🙂 A to sa do elegantných formulácií dokumentov veľmi nehodí.

Ak teda raz bude mať každá diecéza svojho exorcistu, možno sa ukáže zaujímavá vec. Že prvým krokom nebude hľadanie démonov v spektakulárnych prípadoch, ale skôr potreba pozrieť sa tam, kde sa stráca zmysel pre hriech, pokánie a pravdu. Lebo kde tieto veci miznú, tam sa temnota nemusí prejavovať len revom, kŕčmi, blasfémiou, zvracaním zelenej hmoty a šplhaním po strope, ale možno aj radostným a rozvlneným vanutím, že všetko je vlastne v poriadku.

A potom by možno nebolo treba nikoho menovať ani ukazovať prstom, stačilo by sa spýtať jednoduchú otázku: Kde sa ešte bojuje so zlom a kde sa už len konceptuálne prepisuje jeho definícia.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatólica.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)