Manželka poľského prezidenta s delegáciou včera oslavovali vo Viedni výročie oslobodenia mesta od Turkov. Rakúšania výročie pokrokovo ignorujú…
7. septembra 2026
Cirkev História Politika Spoločnosť
Pokiaľ by ste hľadali v rakúskom kalendári nejakú oficiálnu oslavu zachránenia Viedne pred Turkami a ich obliehaním v roku 1683, hľadali by ste márne. Takmer najdôležitejšia a určite najheroickejšia epopeja rakúskej štátnosti – vytrvalá obrana Viedne a tým aj kresťanskej Európy pre moslimskou inváziou, je v Rakúsku už len na oštaru a pokrokový „establišment“ nevie, ako by sa jej najľahšie zbavil.
zdroj: wikimedia commons
Všeobecné progresívne šialenstvo dospelo v Rakúsku do takého štádia, že naopak – oslobodenie Viedne poľským kráľom Jánom III. Sobieskim je „vedecky“ kritizované a bojuje sa oficiálne proti „mýtom“ a nacionalizmu, ktoré sú s týmto výročím spojené!
https://www.wienmuseum.at/event/3261
Umelý pomocník zvestuje pre tých, ktorí by sa vo svojej naivite rozhodli zúčastniť nejakých potenciálnych osláv:
„Mesto Viedeň nekoná žiadne oficiálne „oslavy víťazstva“. Namiesto toho sa inštitúcie ako Viedenské múzeum zaoberajú historickými mýtmi, nacionalizmom a súčasnou koexistenciou prostredníctvom kritických prehliadok so sprievodcom (ako napríklad „1683 – Čomu veríme o tureckom obliehaní“). Vznik Sobieského pamätníka zostáva vo Viedni politicky kontroverzný, pretože existujú obvinenia, že takéto pamätníky by mohli byť zneužité na islamofóbne alebo krajne pravicové demonštrácie.“
Pod sviatkom „oslobodenie Viedne“ v súčasnosti Rakúšania radšej každoročne oslavujú politicky korektné dobytie Viedne sovietskou Červenou armádou, a to aj napriek tomu, že jej kládli pri tomto údajne tak túžobne očakávanom oslobodzovaní húževnatý odpor.
V tejto atmosfére akútneho záchvatu progresívnej paralýzy sa konali včera na vrchu Kahlenberg, odkiaľ na vojská Kara Mustafu zaútočili oddiely Jána III. Sobieskeho a v tamojšom kostole oslavy víťazstva, avšak – v poľskej réžii a s poľskou delegáciou!
https://pch24.pl/wiadomosci/rocznica-bitwy-wiedenskiej-uroczystosci-na-wzgorzu-kahlenberg,733430
Poľský prezident Nawrocki adresoval účastníkom oslavy list, ktorý prečítal Pawel Szefernarek, vedúci kabinetu premiéra. Na čele delegácie stála Marta Nawrocka, manželka poľského prezidenta. V nedeľu sa zúčastnili na slávnostnej svätej omši, pri príležitosti 343. výročia oslobodenia Viedne.
Lenže pozor! Veľmi by sa mýlil ten, kto by si povedal: dobre, politici nech sa pokojne aj zbláznia, rakúska cirkev na záchranu kresťanstva v roku 1683 pamätá. Chyba lávky. Kostol sv. Jozefa na Kahlenbergu, kde sa oslavy konali je – poľské sanktuárium. Ergo, majú ho pod správou Poliaci a teda celá akcia bola poľská. Viedenčania na svoje oslobodenie od Turkov a agresívneho islamu – kašľú.
Nakoniec, je to logické. Toto oslobodenie totiž už dávno neplatí. V školách majú viac malých moslimov ako katolíkov a viedenské ulice pripomínajú Istanbul.
Jediné, na čo sa rakúska cirkev v súvislosti s rokom 1683 ešte zmôže, je rafinované uskutočnenie osláv Najsvätejšieho mena Panny Márie, čo je sviatok, ktorý bol pôvodne spojený s víťazstvom pri Viedni, ako pokorne doznáva aj rakúsky katolícky portál Katholisch.at, avšak doba pokročila:
„Viedenský sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie vznikol ako oslava vďakyvzdania za oslobodenie rakúskeho hlavného mesta od tureckej hrozby a v priebehu posledných desaťročí sa vyvinul do každoročnej modlitby za mier. … Na počesť Najsvätejšieho mena Ježišovej Matky ustanovil pápež Inocent XI. (1676 – 1689) Sviatok Narodenia Panny Márie. Pápež Pius X. ho neskôr presunul na 12. september, „deň víťazstva“ bitky pri viedenskom Kahlenbergu počas tureckého obliehania v roku 1683. Keď bol sviatok odstránený z katolíckeho liturgického kalendára kvôli jeho zlúčeniu so sviatkom Narodenia Panny Márie 8. septembra, v Rakúsku sa naďalej slávil kvôli svojmu historickému významu.“
Aby však rakúska cirkev dôsledne odpútala pozornosť od kontextu bitky o Viedeň, nasmerovala celú oslavu takto:
„Tradičný sviatok Najsvätejšieho mena Márie sa tohto roku nesie v duchu témy „František – brat všetkých ľudí“, ktorá odráža jubilejný rok františkánov.“
– Nech nám žije a dlho prekvitá naša historická pamäť…!
Spomienkové oslavy na Kahlenbergu sa teda konali na popud Poľska, 11. obrnenej jazdeckej divízie pomenovanej po Jánovi III. Sobieskom a celá akcia sa odohrávala vo vnútri a pred poľskou národnou svätyňou. Tentokrát Poliaci z kopca nezbehli a Viedeň neoslobodili, na rozdiel od roku 1683.
Neúčasť rakúskej vlády či občanov nakoniec podčiarkol aj oficiálny výstup z akcie, v ktorom Kancelária prezidenta Poľskej republiky zdôrazňuje, že oslavy na Kahlenbergu sa stali príležitosťou pre prvú dámu stretnúť sa s poľskou komunitou v Rakúsku.
Poľský prezident Karol Nawrocki vo svojom výročnom liste zdôraznil, že pri príležitosti výročia oslobodenia Viedne – jedného z najslávnejších víťazstiev v dejinách poľskej armády – si Poliaci hrdo uctievajú pamiatku veľkého vodcu a štátnika, kráľa Jana III. Sobieskeho:
„Vzdávame hold jeho statočným podriadeným, najmä husárom, ktorých útok sa stal symbolom rozhodujúceho jazdeckého útoku. Práve vďaka víťazstvu pri Viedni sa náš vládca, neporaziteľní okrídlení jazdci a poľská pechota aj delostrelci stali témou rozhovorov obyvateľov po celej Európe, oslavovaní v piesňach, pamätiach a obrazoch.“
Karol Nawrocki zdôraznil, že veľká bitka, ktorá sa odohrala na okraji Viedne 12. septembra 1683, bola jedným z prelomových medzníkov vo svetových dejinách:
„Začatím ústupu Osmanskej ríše poľskí víťazi zachránili Rakúsko, Poľsko-litovské spoločenstvo a ďalšie krajiny európskeho kresťanstva pred začlenením do utláčateľského moslimského štátu – a z dlhodobého hľadiska vydláždili cestu pre národy strednej a južnej Európy, aby sa zbavili tohto ťažkého jarma.“
Prezidentský poradca Jan Józef Kasprzyk v rozhovore s novinármi zdôraznil, že bitka o Viedeň bola bitkou, od ktorej výsledku závisel osud európskej civilizácie, keďže viedla k porážke tureckých vojsk Jánom III. Sobieskym, ktorý vyrazil z Kahlenbergu:
„Odvtedy sa Kahlenberg a svätyňa sv. Jozefa stali miestom poľskej prítomnosti v európskom priestore, pripomienkou tohto víťazstva, bez ktorého by neexistovala latinská Európa.“
Keď sa ho spýtali ohľadom výstavby pamätníka Jána III. Sobieskeho na Kahlenbergu, zdôraznil, že verí, že sa to jedného dňa skončí pozitívne, aj keď viedenské úrady ešte stále nedali súhlas s jeho výstavbou.
Celá škandalózna kauza brzdenia a sabotovania výstavby pomníka má nehorázny kontext. Namiesto vďačnosti sa dočkal kráľ Ján III. Sobieski od degenerovaných Viedenčanov nevďaku a politicky-korektného nariekania nad údajnou potenciálnou diskrimináciou moslimov skrze tento pamätník. O kauze sme už písali viackrát:
Absencia akejkoľvek oficiálnej spomienky zo strany Rakúska na tento deň je porážkou a v konečnom dôsledku odmietnutím slobody, ktorú kresťanom Ján III. Sobieski vybojoval.
Branislav Michalka
Zdroj: PCH24, Katholisch.at, polskieradio.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
