Konferencia biskupov Slovenska odobrila požehnávanie homosexuálnych a neregulárnych párov. Rubikon je prekročený…
Branislav Michalka
17. januára 2024
Cirkev
Komentár
Po niekoľkých týždňoch váhania a usilovného premýšľania, ktoré potvrdila hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová v piatkovom vyhlásení z minulého týždňa, sa dočkali veriaci na Slovensku oficiálneho stanoviska KBS ku kontroverznému dokumentu Fiducia supplicans z dielne vatikánskeho Dikastéria pre náuku viery.
Konferencia biskupov Slovenska sa rozhodla, na rozdiel od svojich maďarských a poľských kolegov bezvýhradne akceptovať pokyny z Vatikánu. Svoje vyjadrenie, v ktorom sa presne drží pokynov dikastéria, a to dokonca natoľko, že sa odvoláva aj na dodatočné „vysvetlenie“ prefekta zmieneného dikastéria, kardinála Victora M. Fernándeza („vo svetle následného tlačového vyhlásenia toho istého dikastéria zo 4. januára 2024“), formulovala ako vernú kópiu chaotických a od podstaty predmetného konania pozornosť odvádzajúcich „argumentov“, zahmlievajúcich desivú skutočnosť, že v slovenských katolíckych chrámoch bude odo dnes možné požehnávať aj páry, ktoré aktívne žijú v do Neba volajúcom hriechu sodomie.
zdroj: snímka obrazovky/youtube.com
Že ide o páry stojace pred kňazom a nie o indivíduá, o tom svedčí nasledujúca pasáž z vyhlásenia KBS:
„Pastoračné požehnanie má byť veľmi krátke, jednoduché a stručné, bez schváleného obradu, vo forme jednoduchej modlitby zakončenej znakom kríža na každej z dvoch osôb.“
Táto veta je kľúčová, a preto ju zrejme s neomylným čuchom pre všetko pokrokové uverejnil denník Postoj v perexe k správe o vyhlásení KBS, nedbajúc na to (alebo naopak – naznačujúc zasväteným?) ako v titulku píše, že požehnávanie sa bude udeľovať jednotlivcom.
Pôjde teda o požehnávanie páru, dvojice, dvoch osôb. A preto ani dĺžka požehnania, ani jeho lokalizácia v priestore chrámu, ani dodatočné subjektívne interpretácie, ani neustále, priam rituálne ubezpečovanie, že to, čo vidíme, je vlastne niečo úplne iné ako to, čo vidíme, nemôže nič zmeniť na tomto trpkom fakte.
Ako vážne navyše berie cirkevná LGBT lobby tieto neustále ubezpečovania, že v prípade požehnávania homopárov nemôže byť deklarovaný a vnímaný „ani náznak“ nejakej podobnosti s manželstvom, sa môžu čitatelia presvedčiť v tomto článku na portáli Christianitas.sk:
https://christianitas.sk/ francuzsky-katolicky-portal-la-croix-v-sprave-o-radostnom-prijati-fiducia-supplicans-biskupmi-pouzil-obrazok-manzelskych-obrucok-na-krizi/
V prípade tohto ubezpečovania, ide teda len o slová, ktoré majú upokojiť rozbúrenú hladinu v dušiach veriacich, s jediným cieľom – aby už bol konečne zase pokoj! Avšak aký pokoj? Ten, čo svet dáva?
Samotnému textu biskupského stanoviska sa budeme určite na portáli Christianitas.sk venovať obšírnejšie a zrejme opakovane. Už z letmého prečítania je zrejmé, že obsahuje rozpory, ktoré síce môžu upokojiť ľahostajných (tým je však nakoniec aj tak jedno, čo sa bude odohrávať v chrámoch, tak ako im to bolo jedno aj doteraz), ale zainteresovaných buď len uvedú do ešte väčšieho pomykova, alebo ich ešte viac nahnevajú.
Ako ukážka môže poslúžiť nasledovná pasáž:
„Ak o požehnanie požiadajú ľudia žijúci v iregulárnych zväzkoch, kňaz ho môže udeliť iba po tom, ako žiadateľov pravdivo informoval o skutočnom zmysle a cieli tohto požehnania, ktorým je prosba o pokoj, zdravie a iné dobré veci, a zároveň oslobodenie od všetkého, čo je v živote osoby v rozpore s evanjeliom, ako aj prosba o posilnenie k životu podľa Božej vôle.“
Takže:
1. Pokiaľ ide o ľudí žijúcich v „iregulárnych zväzkoch“, tak je zrejmé, že ide o ľudí žijúcich vedome v stave smrteľného hriechu. Vedome preto, že ide zjavne o katolíkov, keďže požadujú požehnanie v katolíckom kostole, a teda ako katolíci by mali vedieť, že žijú v stave ťažkého hriechu. Ak by to aj kvôli nejakej, ťažko uveriteľnej a záhadnej okolnosti nevedeli, tak tento stav by im mal osvetliť podľa inštrukcie kňaz, ktorý ide tento v hriechu žijúci pár požehnávať(!), keďže ich má pravdivo informovať o tom, že ich ide požehnávať s úmyslom „oslobodenia od všetkého, čo je v živote osoby v rozpore s evanjeliom“. A teda paradoxne ich ide požehnávať ako pár s úmyslom, aby už ďalej neboli ako pár! Načo ich teda vlastne ide požehnať ako pár?
2. Už z tejto skutočnosti smrteľného hriechu vyplýva, že aj následným zahmlievajúcim odvádzaním pozornosti od podstaty tohto aktu požehnania, formou uvádzania nepodstatných cieľov požehnania: prosba o pokoj, zdravie a iné dobré veci, ktoré je možné predsa udeliť aj individuálne, sa nutne toto požehnanie vo svetle učenia Cirkvi, ako aj slov Nášho Spasiteľa javí ako paradoxné a musí sa minúť účinkom, či skôr bude mať účinok opačný, keďže je vnútorne rozporné.
O akom pokoji tu je totiž reč? O pokoji v smrteľnom hriechu? To je ten „pokoj“, ktorý nám sľuboval Ježiš Kristus, hlásali apoštoli a svätci? O akom zdraví sa tu hovorí? O telesnom? Ale veď my sa nemáme báť toho, čo zabíja telo, ale toho, čo zabíja dušu! Čo pomôže človeku žijúcemu vedome v stave smrteľného hriechu (teraz už navyše s cirkevným požehnaním!), ak mu bude dobre chutiť papať a bude môcť ísť zdravý na krásnu dovolenku do Dubaja s partnerom rovnakého pohlavia, keď jeho duša s najväčšou pravdepodobnosťou smeruje k zatrateniu?
3. A ako môže toto požehnanie vykonané nad párom (dvojicou) porušujúcim svojím životom cirkevné aj prirodzené zákony, a evidentne odhodlaným v tom ďalej pokračovať (inak by predsa neprišli do chrámu ako pár, ale každý osobitne), priniesť „oslobodenie od všetkého, čo je v živote osoby v rozpore s evanjeliom“ , ako aj „posilnenie k životu podľa Božej vôle“? Znamená to, že najprv treba niečo požehnať, aby to mohlo byť ako hriešne zrušené?
Čiže, logicky domyslené (a aby sme použili tému, ktorá je slniečkárom nadmieru milá a dokonale jej rozumejú): pápež František by mal ísť do Moskvy požehnať Vladimíra Putina, aby týmto požehnaním ukázal, že jeho konanie vlastne odsudzuje, a následne účinkom tohto požehnania sa Putin vzdá úradu a ukončí vojnu? Takto by vnímali priaznivci požehnávania homopárov, aj požehnanie Vladimíra Putina v Kremli pápežom? Navyše, veď by bolo individuálne. A aj uvedený výsledok by od neho očakávali? Vôbec by im to požehnanie nevadilo?
O ďalšie rozpory nebude evidentne núdza. Cieľ tejto nešťastnej metódy môže byť len jeden – pochybná snaha uspokojiť všetky strany konfliktu. Porovnajme nasledujúce dve pasáže:
„Kňaz po rozlíšení a v zodpovednosti pred Bohom takéto požehnanie udeľuje jednotlivcom, aby sa predišlo čo aj len náznaku dojmu, že ide o schvaľovanie, legalizáciu či kladenie iregulárneho zväzku na úroveň sviatostného manželstva.“
„Pastoračné požehnanie má byť veľmi krátke, jednoduché a stručné, bez schváleného obradu, vo forme jednoduchej modlitby zakončenej znakom kríža na každej z dvoch osôb.“
Je vôbec možné, že sa tu veriacim predkladá taká povrchná forma pokrytectva? Skutočne si niekto myslí, že dosiahne všeobecnú spokojnosť tým, že sa bude tváriť, stojac evidentne pred párom („dvoch osôb“, teda nie jednej, ani troch a viac, ale dvoch; čo je – pár), ale konajúc zároveň numericky dve znamenia kríža a vyslovujúc dve individuálne požehnania nad hlavami páru, že on vlastne nepožehnal pár ale – dve indivíduá?!
Aby sme si uvedomili absurdnosť tohto postupu: keď rodičia požehnávajú pred sobášom snúbencov, budúci manželský pár, takým spôsobom, že im každému dávajú krížik na čelo, čiže – individuálne a každému zvlášť, tak to znamená, že pred nimi nestojí (alebo nekľačí) pár?!
Pár nerobí podstatne párom predsa to, ako krkolomne vysvetľuje kňaz svoje požehnanie tohto páru, ale to – čím v podstate a v pravde táto dvojica ľudí je. Ako pár. Inak by sme mohli s rovnakou dvojtvárnosťou tvrdiť, že neexistuje armáda, ale len 500 000 individuálnych vojakov!
Takže nad týmto sa tak urputne premýšľalo? Toto má upokojiť pohoršenie? Toto má veriacich zmieriť s predstavou, že tam, kde pred chvíľou stála v chráme niečia malá dcéra alebo syn, teraz stojí homosexuálny pár ako pár, a kňaz mu „individuálne“ žehná?
O rozhodnutí biskupov priniesli správu, okrem TK KBS, aj dve médiá stredného prúdu: Postoj a Štandard. Obe so zavádzajúcimi titulkami o požehnávaní jednotlivcov, čo ukazuje na to, že snaha presvedčiť veriacich, ale zrejme aj samých seba, že sa vlastne nič až také hrozné nestalo, bude veľká:
Čo ešte dodať? Slovenskí biskupi mali šancu odčiniť to, čo spôsobili počas štátom vyhlásenej pandémie. Túto šancu nevyužili. Zodpovednosť za následky ponesú oni, nie obyčajní veriaci.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
