Írsko je najväčšmi „woke“ krajinou v Európe, napriek tomu, že sa tam ku katolíkom stále hlási približne 69 % populácie

23. októbra 2023   Aktuality

Írsko je príkladom toho, že liberálny vírus sa nikdy nezastaví. Ešte si všetci pamätáme, ako si v tejto krajine ľudia v referende odhlasovali najprv manželstvá homosexuálov a potom dokonca potraty. V živej pamäti máme nadšené davy, ktoré jasali, že konečne majú právo zabíjať nenarodené deti! A aj ho patrične využili: kým v roku 2017 bolo na zelenom ostrove 15 potratov, v roku 2019 ich bolo rovných 6666! Diabol však nikdy nespí a s ničím sa ani neuspokojí. Ani s Írskom.

A tak zrejme prichádza nový súbor zákonov priamo do škol. Poradná rada írskeho ministerstva školstva odporučila pre školy zavedenie kurzov o „nadradenosti bielych“, „nadradenosti mužov“, „gender identite“ a sexuálnej rozmanitosti. Samozrejme, prvé dve „skutočnosti“ sú veľmi zlé – diskriminačné, ak chcete – kým tie ďalšie dve sú veľmi dobré, preferované. Od žiakov/študentov sa bude očakávať, že sa naučia niečo o dôležitosti „sexuálnej rozmanitosti“ a „ďalších rodových identitách a sexuálnych orientáciách, ktoré nie sú špecificky zahrnuté v piatich iniciálach“ (tzn. LGBTQ). Aj preto žurnalista z New York Post, John Mac Ghlionn nazval Írsko, „hlavným mestom woke v Európe“.

Medzi progresivizmom a katolicizmom je nepriama úmernosť: čím je mohutnejšie jedno, tým je slabšie to druhé. Hugh Turpin, autor knihy Unholy Catholic Ireland: Religious Hypocrisy, Secular Morality, and Irish Irreligion (Nesväté katolícke Írsko: náboženské pokrytectvo, sekulárna morálka a írske odmietanie náboženstva), uvádza:

„Návštevnosť omší klesla hlboko pod úroveň toho, čo bolo pred veľkým hladomorom (1845 – 1852). Írski kňazi, kedysi takí dominantní a početní, sú dnes ťažko zohnateľným tovarom; a len hŕstka ich každoročne vyštuduje. Katolícke princípy zakotvené v ústave proti homosexuálnym manželstvám, potratom a bohorúhačstvu boli odmietnuté v sérií referend od roku 2016 – čo je niečo, čo naznačuje, že väčšina obyvateľstva má dnes progresívne zmýšľanie. Sekularizácia dokonca zastihla kardinála Cullena, ktorého pozostatky museli byť premiestnené po tom, čo bol kostol, kde boli pozostatky uložené, predaný developerom.“

Napriek všetkému sa, paradoxne, stále ku katolíckej Cirkvi v krajine hlási okolo 69 % jej obyvateľov. Pred desiatimi rokmi to bolo ešte o 9 % viac. Napriek tomu ide o tzv. „kultúrnych katolíkov“, čo jednoznačne dokazuje aj návštevnosť kostolov. Za úpadkom religiozity vidí Turpin kombináciu prakticky všetkých výdobytkov modernej doby: ekonomický rozvoj, voľný trh EÚ, práce dostupné ženám a úpadok „tradičnej írskej matky“, masovú migráciu, globalizujúce technológie a celkový „prechod z katolíckeho izolacionizmu na anglofónny slobodný kapitalistický trh“.

Avšak najväčšou ranou pre katolícku Cirkev sa stala strata jej morálnej autority. Katolícka minulosť je dnes najmä vďaka masovým médiám vnímaná ako „temné obdobie dejín“; neustále sa vyťahuje skutočné aj domnelé „pokrytectvo“ cirkevných autorít, no zďaleka najdevastujúcejším javom boli sexuálne škandály Cirkvi. „Prieskumy naznačujú, že priemerný Ír má teraz tendenciu odhadovať, že asi tretina kňazov sú pedofili,“ upozorňuje autor.

Lenže úpadok katolicizmu prináša so sebou úplne nové problémy. Ľudia skrátka potrebujú veriť v niečo nadprirodzené, či sa to ateistom páči alebo nie. A tak sa začínajú obracať k starým predkresťanským bohom; stávajú sa z nich, paradoxne, novopohania. Ide v podstate o hlbokú transformáciu národa a jeho celkového psyché, a nedá sa vôbec predvídať, kam to všetko až zájde. Isté je azda len to, že írska identita bez katolicizmu neprežije.

MG

Zdroj: The European Conservative, OnlySky, titulný ilustračný obrázok, zdroj – aponderingmind.org

PDF (formát pre tlač)