Bývalá hviezda New Age chce po konverzii založiť rehoľu pomáhajúcu obetiam ezoteriky: New Age je luciferská sekta podporovaná slobodomurárstvom
2. marca 2026
Cirkev Spoločnosť
Herézy a bludy, Konvertiti
Po rokoch praktizovania terapií hnutia New Age prežila Catalina Davisová hlboké obrátenie, ktoré ju napokon viedlo k založeniu apoštolátu pre ľudí zapojených do takýchto praktík.

zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Catalina Davisová strávila 15 rokov v hnutí New Age. Po svojom obrátení ho opísala ako „luciferskú sektu“ podporovanú slobodomurárstvom. Dnes sa pripravuje založiť rehoľný rád, ktorý má viesť ľudí žijúcich v tomto ezoterickom „osobnom pekle“ k Božiemu milosrdenstvu.
Nedávno vydala v Španielsku knihu Veľké väzenie: Skrytá cena alternatívnych terapií, v ktorej opisuje celý svoj život a duchovnú cestu a vysvetľuje, ako ponorenie sa do praktík ako reiki, kryštály, regresná terapia či kvantový koučing predstavujú duchovné nebezpečenstvo.
„Neviete, že ste vo väzení; myslíte si, že surfujete na vlne, že sa stávate čoraz mocnejšími… No v skutočnosti si kopete vlastný hrob a ani si to neuvedomujete. A keď otvoríte oči, spadne vám páska z očí, zistíte, že ste obklopení mrežami a nemôžete sa dostať von,“ povedala v najnovšom rozhovore pre ACI Prensa.
Detstvo a prvé kontakty s ezoterikou
Davisová sa narodila v Čile, v júni 1983. Vyrastala v poverčivej rodine, ktorá sa neskôr presťahovala do Španielska a ktorá bola podľa jej slov „vždy nejakým spôsobom spojená s mágiou a ezoterikou“. Jej teta vykladala tarotové karty a matka mala desiatky amuletov.
Ako tínedžerku ju film The Craft podnietil k túžbe praktizovať mágiu. „Poprosila som mamu, aby mi kúpila knihu o bielej mágii, a na druhý deň mi ju priniesla. Nič ma nezastavilo,“ spomína.
Napriek tomu, že zažila „nepríjemnú skúsenosť s Ouija doskou“, pokračovala v experimentovaní, až sa po vážnej chorobe úplne ponorila do alternatívnych terapií. „Mala som 23 rokov a jedného dňa som sa zobudila a stratila viac ako 50 % zraku a sluchu.“
Lekári nedokázali nájsť diagnózu, ani liečbu. „Začali sme s mágiou, čarodejnicami, šamanmi, liečiteľmi.“ Vo veku 28 rokov jej odporučili navštíviť „holistického terapeuta“.
„Uzdravenie“, ktoré ju udržalo v hnutí
Terapeut jej aplikoval tzv. „bioenergetickú obnovu“ pomocou kremenných náplastí. Unavená z neustálych terapií si v duchu povedala, že už nebude hľadať ďalšiu pomoc.
Keď sa terapeut vrátil, cítila sa náhle uzdravená. „Ako keby moje zrenice ožili, uši ožili, energia mnou prúdila a bola som uzdravená.“ Zavolala rodičom a oznámila im, že je v poriadku. „A tam sa začala moja krížová výprava.“
Davisová tvrdí, že alternatívne terapie fungujú z troch dôvodov: placebo efekt, manipulácia zlým duchom alebo čiastočná pravda. V jej prípade to podľa nej bola druhá možnosť.
zdroj: youtube.com
Kritika New Age a slobodomurárstva
Davisová sa stala medzinárodne uznávaným médiom. Tvrdí, že mnohé z týchto terapií majú iniciačný charakter a pochádzajú z okultného a hermetického prostredia. Podľa nej New Age predstavuje širší ideologický rámec.
„Myslím si, že je to veľká luciferská sekta podporovaná slobodomurárstvom. Verím, že existuje hnutie, ktoré povzbudzuje spoločnosť, aby sa zapájala do týchto terapií, aby sa pod zámienkou blahobytu vzdialila od Boha.“
Obrátenie
K zásadnému zlomu došlo 20. novembra 2020 vo Valencii. V deň, keď sa jej nepodarilo stretnutie s vykladačkou tarotových kariet, stretla skupinu žien nesúcich sochu Dieťaťa Ježiša na slávnosti Panny Márie z Quinche.
V kostole kňaz vyzval tých, ktorí potrebujú pomoc, aby zdvihli ruku. Davisová vstala a povedala: „Neviem hovoriť o tom, čo sa mi deje, ale potrebujem pomoc.“ Kňaz ju požehnal svätenou vodou. Začala sa jej cesta obrátenia, ktorá vyvrcholila v decembri 2021. „Keď sa pozriete zlému do očí, nemôžete pochybovať o existencii Boha,“ hovorí.
Hnutie Creo a nový rehoľný rád
V roku 2025 založila Hnutie Creo (Verím), ktoré biskup José Ignacio Munilla schválil ako súkromné združenie veriacich. Apoštolát sprevádza ľudí zapojených do New Age cez kontempláciu Kristovho utrpenia.
Programy „Návrat domov“ sú bezplatné a zamerané na osobné stretnutie s Kristom, najmä prostredníctvom ignaciánskej kontemplácie piatich Kristových rán.
Davisová dnes žije v Ríme ako zasvätená laička a pripravuje založenie rehoľnej kongregácie – Rádu Svätých Rán Kristových, s mužskou aj ženskou vetvou.
Ich poslaním má byť sprevádzanie ľudí prechádzajúcich „osobným peklom“, aby skrze kontempláciu Kristovho utrpenia objavili Božiu lásku a milosrdenstvo a vstúpili na cestu hlbokej konverzie.
„Kristus na Bielu sobotu zostúpil do Pekla,“ vysvetľuje Davisová. „Verím, že v charizme Rádu Svätých Rán chce Pán zostúpiť do pekiel každého z nás, aby nás priviedol k Veľkej noci, k jej svetlu.“
zdroj: youtube.com
Z pohľadu katolíckej tradície by sa na náhle obrátenie osoby, ktorá pätnásť rokov pôsobila v okultnom prostredí, malo hľadieť s radosťou, ale zároveň nie nekriticky. Cirkev vždy rozlišuje medzi vnútorným obrátením, ktoré je tajomstvom medzi dušou a Bohom, a vonkajším prejavom pravovernosti, ktorý musí byť overiteľný. Hlboké duchovné zmeny sú možné – dejiny svätých to dokazujú – no ich pravosť sa nepreukazuje silou emócie ani dramatickosťou príbehu, ale časom, vytrvalosťou a konkrétnymi skutkami.
Z pohľadu katolíckej tradície je dôležité, či zo strany obráteného jedinca došlo k jasnému a verejnému zrieknutiu sa predchádzajúcich bludov a praktík. Nestačí všeobecné vyhlásenie o „novom začiatku“; potrebné je výslovne odmietnuť konkrétne učenie a praktiky, ktoré boli v rozpore s katolíckou vierou, a zároveň napraviť pohoršenie, ak malo verejný charakter. Obrátenie má aj rozmer zodpovednosti voči tým, ktorých človek svojím predchádzajúcim pôsobením mohol ovplyvniť alebo zviesť.
Zároveň je potrebné venovať pozornosť stabilite viery. Dlhodobé ponorenie sa do ezoterických a okultných praktík môže zanechať duchovné aj psychické stopy. Preto by sa rozvážny katolík zaujímal, či nová duchovná orientácia nie je len reakciou na krízu alebo emocionálny zlom, ale plodom hlbokej a postupne dozrievajúcej viery. Obava z možného návratu k starým vzorcom – známeho javu náboženského „relapsu“ – musí viesť k opatrnosti a k dôrazu na dlhodobé sprevádzanie.
Ďalším kritériom je postoj voči Cirkvi a jej autorite. Autentické obrátenie sa spravidla prejavuje pokorou, ochotou podriadiť sa duchovnému vedeniu a prijať aj náročné kroky nápravy. Kto prešiel prostredím, kde dominovala osobná moc, iniciačné rituály a alternatívna spiritualita, musí prejsť opačnou cestou – cestou odovzdanosti, učenlivosti a vernosti skutočnému katolíckemu učeniu. (Vbehnúť do náručia Pachamamy, nemeckej Synodálnej cesty alebo Fidutia supplicans nie je svedectvom plnohodnotného rozlišovania 🙂 a ani dôkazom, že takúto osobu možno bezpečne duchovne nasledovať).
Napokon treba pristupovať s mimoriadnou opatrnosťou k myšlienke, aby takáto osoba krátko po obrátení zakladala nové duchovné dielo či dokonca rehoľnú komunitu. V dejinách Cirkvi sa zakladatelia formovali dlhé roky v skúške, v poslušnosti a v preverenom duchovnom živote. Kto má za sebou pätnásť rokov intenzívneho pôsobenia v okultnom prostredí, bol by prirodzene vnímaný skôr ako kajúcnik na ceste uzdravenia než ako okamžitý vodca nového duchovného smeru. Opatrnosť tu neznamená nedostatok milosrdenstva, ale snahu chrániť čistotu viery i dobro veriacich.
Osobne vidím určité plus, že Davisová založila svoje hnutie Creo (Verím) za pomoci – a dúfajme aj kontroly – španielskeho biskupa José Ignacia Munillu. José Ignacio Munilla patrí v rámci španielskeho episkopátu k teologicky jasne profilovaným a skôr konzervatívnym biskupom. Dlhodobo obhajuje tradičné morálne učenie Cirkvi, vystupuje proti relativizmu a sekularizácii a je výrazne pro-life.
Nezaraďuje sa medzi predstaviteľov progresívneho, experimentálneho typu synodality známeho z niektorých častí Európy, ani medzi zástancov zásadných zmien v oblasti kňazstva či sexuálnej morálky. Zároveň však nie je opozičným tradicionalistom v konflikte s Rímom; voči pápežovi prejavuje lojálny rešpekt ako voči legitímnej autorite. Jeho profil možno charakterizovať ako umiernený doktrinálny konzervativizmus: dôraz na pravoverné učenie a morálnu kontinuitu, spojený s pastorálnym realizmom a vernosťou univerzálnej Cirkvi.
Branislav Krasnovský
Zdroj: ewtnnews.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

