Synoda zverejnila záverečnú správu Kánonickej komisie pre synodálnu Cirkev: Žiada zmeny v kánonickom práve pre väčšiu účasť laikov. Demokratická Cirkev dostáva kontúry…
1. októbra 2026
Cirkev
Synodalita
Generálny sekretariát Synody o synodalite, na čele ktorého stojí kardinál Mario Grech, zverejnil Záverečnú správu Kánonickej komisie pre synodálnu Cirkev. Dokument je datovaný 22. septembra 2026.
Komisia navrhuje upraviť rôzne kánony Kódexu kánonického práva tak, aby sa oproti jeho súčasnej verzii umožnilo väčšie zapojenie laikov do riadenia Cirkvi a zakomponovali sa do neho aj ďalšie výsledky synodálneho procesu. Zdá sa teda, že synodálny valec sa ďalej valí plnou rýchlosťou a tí, čo dúfali v jeho pribrzdenie, či dokonca zastavenie (o optimistoch, čo dúfali rovno v jeho otočenie späť radšej už ani nehovorme) si budú musieť ešte trochu počkať.
Aj keď komisia deklaruje, že uznáva široké zapojenie a možnosti laikov už v súčasnosti, napriek tomu sa domnieva, že by sa mali tieto možnosti a zapojenie ešte posilniť. Z toho dôvodu navrhujú revíziu hneď trinástich kánonov (145, 204, 208, 212, 228, 230, 275, 476, 483, 749, 1112, 1421 s 1425). Text záverečnej správy je rozdelený do troch stĺpcov: v ľavom sú uvedené závery Synody o synodalite, v strednom súčasná legislatíva a napravo sú návrhy komisie.
Pre nás je samozrejme zaujímavý práve stĺpec napravo, kde sú návrhy. Pokiaľ by boli uvedené do praxe, tak by zrejme umožňovali zapojenie laikov nie ako výraz benevolencie kléru, ale ako právo laikov domáhať sa určitých pozícií a funkcií a povinnosti kléru tieto funkcie im poskytnúť. Pozrime sa preto (ako laici), čo pekné by nás potenciálne mohlo v upravenom kódexe postretnúť.
Napríklad Kánon 275 by mal byť doplnený o vetu: „Pastieri majú povinnosť vypočuť si názor kresťanských veriacich na záležitosti týkajúce sa dobra Cirkvi, a to uplatňovaním metód spoločného rozlišovania.“
– Bude sa to týkať aj tradičných katolíkov? To bol len žart, samozrejme. Milý žart…
Veľmi zarážajúca je však požiadavka na zmeny v Kánone 749, ktorá by zasiahli samotné jadro doktrinálneho života Cirkvi. Zatiaľ čo v súčasnej verzii sa presadzuje hierarchická a pápežom vedená učiteľská úloha Cirkvi:
Kánon 749: „§ 1. Najvyšší veľkňaz z titulu svojho úradu požíva dar neomylnosti v učení, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých kresťanských veriacich, ktorý utvrdzuje svojich bratov a sestry vo viere, definitívnym úkonom vyhlasuje, že treba zachovávať nejaké učenie o viere alebo mravoch.
§ 2. Aj zbor biskupov požíva neomylnosť v učení, keď biskupi zhromaždení na ekumenickom koncile vykonávajú učiteľský úrad ako učitelia a sudcovia viery a mravov a vyhlasujú pre celú Cirkev, že nejaké učenie o viere alebo mravoch treba zachovávať definitívne; alebo keď rozptýlení po svete, no zachovávajúc si vzájomné spoločenstvo a spojenie s Petrovým nástupcom, a autenticky vyučujúc spolu s rímskym veľkňazom veci viery alebo mravov, sa zhodnú na tom, že určité tvrdenie treba zachovávať definitívne. § 3. Žiadne učenie sa nepovažuje za neomylne definované, ak to nie je zrejmé.“
tak v novej verzii by mal byť na začiatku doplnený o akési kvázi demokratické obohatenie, ktoré by vlastne v konečnom dôsledku tvrdilo, že učenie viery je akési kolektívne dielo všetkých veriacich:
„Celé spoločenstvo kresťanských veriacich, ktoré prijalo pomazanie od Ducha, sa nemôže mýliť vo veciach viery; túto vlastnosť prejavuje prostredníctvom nadprirodzeného zmyslu pre vieru celého ľudu, keď sa – od biskupov až po posledného laika – prejavuje jeho všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov.“
Až za týmto textom by potom mala nasledovať po novom pasáž o pápežovi a biskupoch. No, úprimne povedané, radšej si ani nechcem predstavovať teologické dôsledky tohto tvrdenia. Predstava spoločenstva, v ktorom sa všetci na niečom zhodnú (všetci!) je nereálna aj pri pohľade na dejiny Cirkvi. Doktrína sa doteraz šírila vždy ako hierarchicky smerované nariadenie a nie konsenzus. Ako sa bude zisťovať ten „všeobecný súhlas“? Referendom? Videli ste už nejaké referendum, v ktorom by došlo k 100 % súhlasu všetkých so všetkými?
Aby sa tento kvázi demokratický a synodálny charakter rozšíril zrejme čo najviac, bude treba upraviť aj ďalšie kánony tak, aby zodpovedali novej dobe. Vznikne napríklad funkcia „biskupského delegáta“ – laika, ktorý prevezme niektoré funkcie biskupa a preto treba doplniť Kánony 474 – 481 o túto pasáž:
„Diecézny biskup môže tiež vymenovať jedného alebo viacerých biskupských delegátov, vybraných z radov veriacich považovaných za vhodných, ktorí vykonávajú svoj úrad s delegovanou právomocou v tých istých záležitostiach, aké sú uvedené v § 1.“
A čo hovorí paragraf 1? Ten sa zaoberá funkciou vikára, čiže duchovného, ktorý bol biskupom poverený pre riadenie určitej časti diecéznych povinností:
„Vždy, keď to vyžaduje riadne spravovanie diecézy, môže diecézny biskup vymenovať aj jedného alebo viacerých biskupských vikárov, a to takých, ktorí v určitej časti diecézy, v určitom druhu záležitostí, nad veriacimi určitého obradu alebo nad určitými skupinami osôb majú tú istú riadnu právomoc, akú má generálny vikár podľa všeobecného práva, v súlade s normami nasledujúcich kánonov.“
– Ergo, vymenovaný laik by bol na úrovni vikára, resp. generálneho vikára a v extrémnom prípade, napríklad v čase ochorenia biskupa, jeho neprítomnosti a pod. by teoreticky mohol viesť diecézu.
No a malo by sa uľahčiť aj sobášenie pomocou laikov (mužov aj žien). Doteraz bolo potrebné na niečo také povolenie až z Ríma, kde sa posudzovalo, či je nedostatok kňazov taký vážny, že ich musia pri sobášoch zastúpiť laici. V návrhu komisie táto požiadavka schválenia Rímom odpadá. Po novom by mala o všetkom rozhodovať miestna biskupská konferencia.
– To sa to bude sobášiť, jedna radosť. Súdružka laička si oblečie ako v Nemecku pekný ornát a povedie svadobné obrady, a možno aj pekné homosexuálne, ako to nakoniec na mnohých miestach je už teraz. Keď sa na to príde (nejaký truhlík zverejní rodinné video), tak sa bude otec biskup čudovať a hovoriť, že o ničom nevie (ako biskup Bonnemain vo Švajčiarsku pri koncelebrácii laičky) a že dá všetko poriadne vyšetriť. No a keď sa to poriadne vyšetrí, tak sa vlastne zistí, že sa nič až také hrozné nestalo.
Doplnením ďalšieho paragrafu do Kánonu 208 by vznikla kléru ešte jedna nová povinnosť:
„Príslušná cirkevná autorita má povinnosť uznávať a podporovať spoločné poslanie všetkých kresťanských veriacich v súlade s ich vlastnými charizmami a službami a zapájať ich do procesov spoločného rozlišovania, ktoré sú nevyhnutné pre riadenie Cirkvi.“
– Žart s tradičnými katolíkmi už nebudem opakovať, pretože ako hovorí stará múdrosť – opakovaný vtip prestáva byť vtipom. (Tomu však odporuje modifikácia výroku doktora Goebelsa jedným laickým samozvaným vedeckým pracovníkom a odborníkom, že: „Stokrát opakovaný vtip, začína byť opäť vtipom.“)
Ďalšie obohatenie sa týka poradných a spolupodieľajúcich sa orgánov diecéz a farností. Súčasný kódex stanovuje, že diecézna pastoračná rada by sa mala zriadiť len vtedy, keď si to pastoračné okolnosti vyžadujú. Komisia navrhuje, aby bola po novom povinná vo všetkých diecézach a aby sa stretávala aspoň trikrát ročne. Organizácia by sa tiež spolu s biskupom podieľala na pravidelnom hodnotení implementácie diecézneho pastoračného plánu. Podobná zmena by sa dotkla aj farností. Kánon 536 v súčasnosti ponecháva rozhodnutie o zriadení farských pastoračných rád na diecéznom biskupovi po konzultácii s presbyteriálnou radou. Nový návrh však stanovuje, že v každej farnosti by mala byť povinne farská rada. Nový text tiež stanovuje, že táto rada sa bude podieľať aj „na formulovaní pastoračných smerníc a rozhodnutí“, za ktorých implementáciu bude následne zodpovedný miestny farár.
V niektorých nemeckých či rakúskych (či amazonských) farnostiach to bude jednoduché. Tam už totiž funkciu farárov vykonávajú laičky, takže sa s farskou radou dohodnú, čo je to tá pravá katolícka viera a morálka a rada potom poverí pani farárku aplikáciou rozhodnutia.
V návrhoch komisia myslela aj na osviežujúcu „decentralizáciu“ medzi Vatikánom a biskupskými konferenciami. Všetky závery lokálnych konferencií, rád a zhromaždení bude mať Rím za povinnosť (po ich zaslaní do Vatikánu) preskúmať a pokiaľ nepošle žiadnu odpoveď do jedného roka – tak lokálne dekréty a nariadenia konferencií budú automaticky platne vyhlásené. Záverečný dokument synody spája túto otázku s takzvanou „zdravou decentralizáciou“ a s posilnením úlohy biskupských konferencií a partikulárnych rád.
Tu sa otvára skutočne široké pole možností, ako to poznáme aj vo svetskom práve, pre rôzne časové naťahovačky, procesné chyby, opomenutia, prestoje, zábudlivosť etc. Niektoré biskupské konferencie zahltia Rím dekrétmi a žiadosťami, tie následne budú kvôli nedodržaniu lehoty automaticky vyhlásené a ich následné odvolania a nápravy budú také zložité, že vznikne dokonalý chaos, oproti ktorému je ten dnešný len selankou. Nakoniec vo všeobecnej anarchii (okrem tradičných katolíkov, tam sa bude postupovať nekompromisne) si bude každý robiť čo chce.
Je toto cieľ? Asi áno. Veď nakoniec, keď už si budú všetci robiť čo chcú, odpadne aj množstvo administratívnej práce. Nebude treba nič riadiť a o ničom rozhodovať, takže sa budeme môcť viac venovať vanutiu Ducha, načúvaniu a sprevádzaniu. Len tie duše to možno odnesú, ale nakoniec: nie je to Peklo vlastne prázdne? Tak čo sa nám vlastne môže stať?
Branislav Michalka
Zdroj: synod.va, InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
