A čo ak sme už na konci obdobia milosti?

Matej Gavlák
18. marca 2026   Spoločnosť

Mnohí katolícki apologéti hovoria, že Boh periodicky ustanovuje v dejinách sveta dve obdobia: čas milosti a čas trestu. Udalosti vo svete nás právom vedú k otázke, či náhodou čas milosti daný našej generácii nevypršal a či nestojíme pred obdobím spravodlivého trestu za naše hriechy voči Nebu.

Za dverami?

V katolíckom svete stále rezonuje viac ako 4-hodinový rozhovor otca Chada Rippergera s podcasterom Shawnom Ryanom. Exorcista sa totiž dotkol zrejme každej oblasti duchovného boja a jeho analýzy a postrehy patria k tomu hlbšiemu, čo sme vo verejnom priestore mohli zatiaľ počuť. Rozhovor by som odporúčal vypočuť každému, pretože všetci sme uprostred toho istého boja o naše duše. Rozdiel bude len v tom, kto sa voči démonickým silám obrní a kto sa nimi nechá unášať. Rozhovor sa dá za pomoci umelej inteligencie vypočuť aj v slovenskom jazyku (ale znie to asi tak ľubozvučne, ako zvuk, ktorý vydáva piesok, keď sa vám dostane medzi zuby).

V každom prípade, v jednej sekvencii sa Shawn Ryan pýta otca Rippergera, čo očakáva, že bude nasledovať po celom Epsteinovom škandále, keď sa ukázalo, že elity sú zrejme až po uši namočené v pedofílii. „Myslím, že nás čaká nebeské zaucho,“ odpovedá kňaz. „Myslím, že príde nejaký druh vojny…, pretože to hovorí Písmo: „Mzdou za hriech je smrť.“ Proste nevidím spôsob, ako by sme sa vymanili z tejto situácie bez masového umierania.“

Rovnaký názor má aj ďalší známy kňaz, a síce otec Mark Goring z Kanady. Ten vo svojom nedávnom videu argumentuje, že „Nebeský súd je za dverami“. „Väčšina katolíkov, ktorí aspoň trochu vnímajú situáciu okolo seba, chápe, že sa svet rúti do doby Nebeského súdu,“ uvádza otec Goring.

Kňaz argumentuje, že je mnoho katolíckych proroctiev uznaných Cirkvou, ktoré presne pred týmto varujú. Ako príklad si berie sv. Faustínu Kowalskú, ktorej Pán povedal, že „čas milosti sa chýli ku koncu“ a že prichádza „čas súdu“. „A toto pritom nie je prvýkrát v dejinách, kedy bol ohlásený súd: volá sa po pokání, lebo príde súd.“ V Starom zákone máme príklad Jonáša, ktorého Boh povolal, aby šiel ohlásiť trest nad mestom Ninive.

Nevypočuté varovanie

Jedna vec je vskutku pozoruhodná: ako sa ľudia absolútne vôbec nepoučili z covidu. Dnes, po šiestich rokoch od tých traumatizujúcich udalostí, mi príde, že covid mohlo byť posledné Božie varovanie pre ľudí, ktorí sú od Boha ďaleko.

Mnohí ľudia boli na pokraji svojich životov, sám som mal tucet takých známych. Jeden môj ujo bol na tom tak zle, že už písal poslednú vôľu. Iný známy písal najbližším rozlúčkový list. Ďalší mal také halucinácie (ak to tak možno nazvať), že doslova videl démonické bytosti, ako ho obchádzali a čakali na jeho dušu.

Čo majú títo traja spoločné? Žili ďaleko od Boha predtým, než sa ocitli „jednou nohou v hrobe“ – a žijú tak vlastne dodnes. Ich skúsenosť s nimi ani nepohla. Akoby si mysleli, že keď raz prežili, budú žiť už naveky.

Avšak, nebudú. A, ako som uviedol, dnes sa zdá, že covid mohol byť posledným varovným budíkom predovšetkým pre takýchto ľudí. Že môžu stratiť svoju dušu. Že tie „bytosti“ si ju skutočne môžu prísť zobrať. Že môže prísť ešte niečo ďaleko horšie ako covid – skutočná apokalypsa, „masové umieranie“, slovami exorcistu otca Chada Rippergera.

Memfis, Akkad, Ur

Toto pritom nie je len nejaké bezduché strašenie, ako by sa mohol niekto domnievať. Dejiny sú plné slávnych civilizácií, po ktorých dnes nezostala takmer nijaká stopa. Keď si dáte do vyhľadávača Google AI slovné spojenie „Zaniknuté mestá starého Egypta“, naskočí vám hneď niekoľko miest, ktoré boli vo svojej dobe stredobodom slávnych civilizácií. Napríklad:

„Memfis (Mennefer): Prvé hlavné mesto zjednoteného Egypta, strategicky umiestnené na rozhraní Horného a Dolného Egypta. Dnes z neho ostali len trosky neďaleko dediny Mit Rahína.

Herakleion (Thonis): Kedysi hlavný prístav Egypta na brehu Stredozemného mora, ktorý pohltila voda v dôsledku zemetrasení a stúpajúcej hladiny.“

Kniha Brána bohov: Vzostup a pád Babylonu uvádza o starobylom hlavnom meste Akkadskej ríše, Akkade, nasledujúce:

„Po istom čase sa aj mesto Akkad zmenilo na ruiny, ktoré časom úplne zakryli piesok a bahno, a dnes, o 4000 rokov neskôr, nevieme, kde sa vlastne nachádzalo.“

Rovnaký či podobný osud mali však aj mnohé iné mestá, spomeňme len samotný Babylon (v čase najväčšej slávy verzus dnes), Trója, Persepolis, Uruk či Sodoma (ktorú sa pravdepodobne podarilo objaviť, aspoň podľa portálu National Geographic).

To, čo si moderný človek plne neuvedomuje, je fakt, že v týchto mestách žili skutoční ľudia, ktorí mávali podobné vlastnosti, názory, strasti i radosti ako máme i my dnes. Ich koniec bol napriek tomu príšerný. Dochovaná smútočná pieseň o zániku mesta Ur hovorí:

„Ó, otče Nanna, z tohto mesta zostali len ruiny… Pod mohutnými oblúkmi, kde bývalo zvykom prechádzať sa, ležia telá mŕtvych; Bulváre, kde sa slávili sviatky, sú posiate telami; Na všetkých uliciach mesta, kde bývalo zvykom sa prechádzať, ležia mŕtve telá; Na námestiach, miestach sviatkov celej krajiny, ležia ľudia na hromadách… Ó, Nanna, Ur bol zničený, jeho ľudia rozohnaní!“

My sme v podobnej situácii

Boh nie je nespravodlivý, nechce smrť a zánik ľudí, ktorých stvoril na Svoj obraz. Ale ak ľudia natoľko prepadnú hriechu, že už ani nevedia rozoznať čo je dobré a čo zlé (ako je tomu aj dnes), potom pristupuje aj k potrestaniu, ba až zničeniu takýchto civilizácií. Je to svojím spôsobom odrezanie časti tela postihnutej gangrénou – aby sa choroba nešírila ďalej a nenakazila ďalšie národy, či generácie.

Nemôže byť pochýb o tom, že aj ľudia vo vyššie zmienených mestách prepadli hriešnym návykom. Koniec-koncov, už len tým, že sa klaňali vlastným božstvám – čo boli vlastne démonické bytosti – hlboko urážali pravého Boha. Nazdávam sa však, že aj týmto mestám Boh poslal, podobne ako Ninivčanom, svojich prorokov, ohlasujúcich, čo sa stane, ak sa neobrátia. Žiaľ, na svoju vlastnú skazu, obyvatelia týchto miest sa neobrátili.

Lenže v podobnej situácii sa nachádzame aj my dnes. Sama Panna Mária sa zjavuje svojim služobníkom, často malým deťom, aby nás varovala, že môžeme dopadnúť v podstate rovnako ako Babylončania. Zjavenia vo Fatime, La Salette, Akite, aj na Turzovke na Kysuciach boli všetky varovné. Ak sa neobrátime, ak sa nezačneme modliť ruženec, dopadne na nás hromadný a doslova až apokalyptický trest.

A trest, ktorý hrozí našej generácii je dokonca na niekoľkých miestach priamo spomenutý aj v samotnej Biblii.

„Druhá potopa“

Rôzni teológovia súhlasia s názorom, že Biblia varuje pred tzv. „Druhou potopou“, ktorá ešte nenastala, no v dôsledku hriechu ľudí ju Boh zamýšľa uskutočniť. Sám sv. Peter, náš prvý pápež, vo svojom druhom liste uvádza:

„Predovšetkým vedzte, že v posledných dňoch prídu s posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, a budú hovoriť: „Kde je ten jeho prisľúbený príchod?“ Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia. Skryté je im totiž – a oni to chcú –, že nebo je oddávna a že zem povstala Božím slovom z vody a skrze vodu a že skrze ne zahynul aj vtedajší svet, zatopený vodou. A to isté slovo udržiava terajšie nebo i zem a zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.“ (2Pt 3,3–7)

„Druhou potopou“ teda má byť oheň – čo už dnes celkom zjavne poukazuje na možné globálne vojnové udalosti a prípadné nasadenie nukleárnych zbraní, čo mimochodom korešponduje aj s vyššie zmienenými varovaniami Panny Márie.

Podobne varuje aj Kniha zjavenia apoštola Jána, ktorá hovorí o budúcich udalostiach. Tá spomína zničenie akéhosi moderného Babylonu (panuje mienka, že opis sedí predovšetkým na mesto New York). Okrem iného uvádza:

„Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč, a keď videli dym jeho požiaru, volali: „Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: „Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené.“ (Zjv 18,17–19)

No a taktiež tu máme biblické proroctvá o Gogovi z krajiny Magog a Armagedone, o čo som už napísal obsiahly článok.

Naša vlasť je v Nebi

Ľudia sa musia obrátiť, náš národ sa musí obrátiť, inak to skrátka môže dopadnúť veľmi zle. To je realita. Boh nebude tolerovať pedofíliu, pornografiu, homosexualitu a falošné náuky donekonečna. Tak ako nastal koniec falošného náboženstva zvaného zoroastrizmus s pádom novoasýrskej civilizácie, tak nastane koniec týmto neduhom s pádom našej civilizácie, keď už sa toho odmietame vzdať sami od seba.

Ľudia zajtrajška zaiste budú mať svoje problémy, ale pornografia, homomanželstvá a transgender strelci nimi nebudú. To všetko zanikne so zánikom impérií 20. a prvej polovice 21. storočia, ktoré ich vpustili do tohto sveta a tvrdošijne sa ich odmietali vzdať.

V tejto situácii si treba uvedomiť, že „naša (skutočná) vlasť je v nebi“ (Flp 3,20) a že „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1Kor 2,9).

Treba sa snažiť žiť tak, aby sme si zaslúžili miesto v Nebeskom kráľovstve. To má byť našou prvoradou úlohou. Pretože zomrieť môžeme hocikedy a nemusí to byť ani počas apokalypsy. „Božie dieťa sa nebojí ani života, ani smrti, pretože jeho duchovný život je zakotvený vo vedomý, že je Božím dieťaťom,“ píše sv. Josemaría Escrivá a, samozrejme, má pravdu.

PDF (formát pre tlač)