Katolícke umenie a iluminované biblie alebo Koruna katolíckej civilizácie a cesta cez krásu k Bohu (3. časť): Biblia Borso d’Este

Branislav Krasnovský
18. decembra 2025   Cirkev

predchádzajúce časti:
Katolícke umenie a iluminované biblie alebo Koruna katolíckej civilizácie a cesta cez krásu k Bohu (1. časť)
Katolícke umenie a iluminované biblie alebo Koruna katolíckej civilizácie a cesta cez krásu k Bohu (2. časť)

***

Dnes si povieme niečo o jednom z najnádhernejších prejavov renesančnej katolíckej zbožnosti v rámci estetického, teologického a duchovného sveta, o Biblii Borso d’Este, ktorá je aj dnes vystavovaná len výnimočne v zabezpečených podmienkach Gallerie Estenzi v Modene.

Biblia Borso d’Este je majstrovské iluminované dielo z 15. storočia, z obdobia vrcholnej talianskej renesancie. Vznikla niekedy medzi rokmi 1455 až 1461 a jej objednávateľom bol miestny vojvoda Borso d’Este, ktorý aj celý projekt financoval.

Hlavným pisárom bol Pietro Paolo Marone, jedna z najsympatickejších osobností celého projektu. Bez neho by celé monumentálne dielo nevzniklo. Ako hlavný prepisovač (nebol ilustrátorom) bol strážcom čistoty textu – ručne prepísal celý biblický text Vulgáty, zabezpečil textovú jednotnosť, bol zodpovedný za liturgickú správnosť a ortodoxiu celého textu. V renesančných rukopisoch bol pisár teologicky zodpovedná osoba – chyba v texte mohla znamenať doktrinálny problém.

Písmo a technika Biblia je napísaná litterou antiqou (humanistická minuskula), ide o jasne čitateľné písmo bez gotického zaťaženia. Text je nádherne čistý, autoritatívny a určený na verejné čítanie a reprezentáciu.

Estetická filozofia písma Maronemu sa podarila nádherná vec. Jeho písmo nie je dominantné a nádherne sa spája s ilumináciami do jedného celku, pričom sa význam textu nikdy nestráca v symbióze s grafikou. Z tradičného katolíckeho pohľadu vyžaruje skutočnosť, že Božie Slovo nepotrebuje kričať, stačí, keď je dokonalé a stabilné.

Marone spoločne s hlavnými iluminátormi Taddeom Crivellim (hlavný iluminátor, zodpovedal za najbohatšie výjavy) a Francom dei Russi (majster figurálnej a ornamentálnej iluminácie) vytvorili nádherný projekt. Marone rozvrhol stĺpce, vyhradil miesta pre iniciály a zosúladil text s obrazom, pričom razil tézu, že iluminácia nesmie deformovať text. Túto skutočnosť sa mu podarilo presadiť a udržať.

Marone bol zbožný a pravoverný katolík. Použil štandardnú latinskú Vulgátu a odmietal všetky humanistické predstavy a tiež dbal o teologickú čistotu textu – sám odstránil všetky byzantínske vplyvy.

Biblia Borso d’Este má autoritatívny a konzervatívny charakter. Hierarchiu, ktorú Marone presadil, obdivujeme aj dnes – Boh je pôvodcom slova, Cirkev zodpovedá za autoritu výkladu, Marone za vernosť textu a iluminátor vytvára vizuálne svedectvo. V Maroneho ponímaní stojí pisár vyššie ako maliar, aj keď je v konečnom dôsledku menej viditeľný.

Odborníci vedia viac o Taddeovi Crivellim či Francovi dei Russi ako o Maronem, čo nie je prekvapujúci jav, pretože celkovo o pisároch sú informácie skromnejšie ako o výtvarníkoch. Odborníci však obdivujú Maroneho rukopis – jeho písmo je nádherne konzistentné, precízne a bez improvizácií. Marone je majstrom svojho remesla tej najvyššej úrovne. Z tradičného katolíckeho pohľadu Marone reprezentuje pokoru slova, pracuje v tichu, bez slávy a bez podpisu. Neslúži sebe, ale Písmu. Bez Maroneho by bola Biblia Borso d’Este len krásnou knihou, ktorej vdýchol Crivelli majestát, de Russi život, no Pietro Paolo Marone bol zodpovedný za pravdu a čistotu textu.

Jednotlivé strany obsahujú rozsiahle miniatúrne maľby zo zlata a afganského lazuritu či lapis lazuli, každá jedna stránka ukazuje intenzívnu krásu, námahu a umeleckú zručnosť typickú pre produkciu renesančných rukopisov najvyššej úrovne – s výzdobou, ktorá zdôrazňuje centrálne postavenie Sv. Písma v dvorskej a občianskej kultúre Talianska.

Po desaťročia bola Biblia uložená v zabezpečených podmienkach v Gallerie Estensi v Modene a ukazovaná iba pri zriedkavých príležitostiach. Jej posledná preprava do Ríma si vyžadovala vysokú mieru bezpečnosti a jej inštalácia v talianskom Senáte bola vysielaná v televízii, keď personál niesol dve veľké debny do budovy a opatrne rozbaľoval zväzky, pretože pergamen je veľmi citlivý na zmeny prostredia. Biblia v súčasnosti spočíva vo vitríne s kontrolovanou vlhkosťou, navrhnutej tak, aby počas celej prezentácie udržiavala stabilné podmienky.

Návštevníci si nemôžu otáčať stránky priamo, ale môžu preskúmať rukopis prostredníctvom ultravysokého rozlíšenia na digitálnych obrazovkách. Tieto monitory poskytujú prístup k živým farbám a presnej práci štetca, ktorá definuje reputáciu rukopisu. Podľa časopisu America Magazine Alessandra Necci, riaditeľka Gallerie Estensi, opísala Bibliu ako „Mona Lisu iluminovaných rukopisov“, poukazujúc na výnimočnú kvalitu jej dizajnu a jej trvalý kultúrny význam.

Hlavný vatikánsky organizátor výstavy, arcibiskup Rino Fisichella hovoril pri slávnostnom odhalení a povzbudil divákov, aby k výstave pristupovali s otvorenosťou voči samotnému Písmu. Poznamenal, že krása rukopisu môže podnietiť záujem o biblický text, pričom vyzval návštevníkov, aby zvážili čítanie Biblie doma. Jeho výzva odráža učenie Cirkvi, podľa ktorého je Sväté Písmo rečou Boha, nakoľko je napísané pod vdychom Ducha Svätého (KKC 81).

Biblia Borso d’Este vznikla vo Ferrare, tvoria ju 2 zväzky, spolu 1200 strán. Materiály, z ktorej bola kniha vytvorená sú jemný pergamen, zlato, striebro, lazurit (lapis lazuli), drahé pigmenty. Písmo, ako bolo spomenuté je humanistická minuskula a cena bola aj na talianske renesančné pomery nesmierne vysoká – išlo o najnákladnejší rukopis vyrobený v renesančnom Taliansku v 15. storočí. Dnes ide o jednu z najkrajších a najcennejších iluminovaných biblií Európy.

Udivujúca nesmierna kvalita iluminácií

Biblia obsahuje päť stoviek miniatúr, rámov, ornamentov a heraldických prvkov. Každá strana je umeleckým dielom – žiadna nie je ponechaná bez výzdoby, pričom autori nešetrili na zlate, striebre a lazurite (lapis lazuli) – najdrahšom pigmente renesancie, dovážanom z Afganistanu. Výtvarníci Taddeo Crivelli a Franco dei Russi používali v obrovskom množstve tiež ultramarín, cinóber, malachit, azurit – nešetrili na materiáloch.

Miniatúry vykazujú presnú anatomickú kresbu, živé výrazy postáv, architektúru v štýle ferarskej renesancie, florálne a zoomorfné motívy. Ide o vrchol renesančného iluminátorského umenia.

Taddeo Crivelli († po 1479), hlavný iluminátor Biblie Borso d’Este. Bol tiež hlavným iluminátorom panovníckeho dvora vo Ferrare a fakticky výtvarný umelecký koordinátor celého projektu. Je autorom najmonumentálnejších a najluxusnejších strán Biblie – je hlavným architektom umeleckého majestátu tejto Biblie.

Jeho výtvarný štýl sa vyznačuje monumentálnosťou (veľké postavy, široké kompozície), bohatým použitím zlata (nie ako dekor, ale symbol moci), jasnými, sýtymi farbami (ultramarín, karmín, smaragd), architektonickými rámami – Biblia ako palác. Jeho výjavy nepôsobia intímne, ľudovo, ale imperiálne. Biblické scény sú inscenované ako štátne akty. Crivelliho ikonografia vedome aktualizuje Bibliu do renesančnej Ferrary, používa antické stĺpy, paláce D’Este, dvorské odevy.

Crivelli zdôrazňuje hierarchiu Boh, kráľ, ľud. Starozákonní králi sú predobrazmi Borso d’Este. Z tradičného katolíckeho hľadiska ide o vizuálnu teológiu moci – Boh vládne skrze legitímneho panovníka. Typickými motívmi Crivelliho tvorby sú Boh Otec ako majestátny sudca, vyobrazenia kráľov s korunami a žezlom, mesto je obrazom nebeského poriadku a zlato symbolizuje božskú prítomnosť.

Franco dei Russi († 1470) bol majstrom figurálnej a ornamentálnej iluminácie. Bol hlavným figurálnym iluminátorom, špecialista na postavy, marginálie a ornament. Dopĺňal Crivelliho monumentálnosť ľudskosťou a pohybom. Ak vnímame Crivelliho ako architekta Biblie Borso d’Este, tak Franco dei Russi je sochárom tela a duše.

Francov štýl je jemnejší, živší, psychologickejší, pričom sústreďuje svoju pozornosť na expresívne tváre osôb, realistické gestá, pohyb a jeho výtvarný štýl charakterizuje vyvinutý zmysel pre detail. Je menej „štátny“ a viac naratívny, dramatický a so zmyslom pre telesnosť. Franco dei Russi je majstrom ornamentu a marginálii, jeho florálne rámy, zvieratá a fantazijné bytosti sú jednoducho nádherné. Jeho marginálie nie sú len obyčajnou dekoráciou, sú komentárom sveta (chaos, hriech, príroda na okraji, ktoré sú ovládané Božím zákonom v strede jednotlivých stránok).

Franco dei Russi zobrazuje ľudskú drámu spásy, utrpenie, pád i nádej, ktoré formujú človeka. Zatiaľ čo Crivelli kladie dôraz na Boží poriadok, Franco ukazuje človeka v rámci Božieho poriadku spásy.

Zaujímavý je tiež politický a symbolický význam Biblie Borso d’Este. Biblia nebola určená prioritne pre liturgické potreby pri slávení svätej omše. Je reprezentatívnym symbolom moci ferrarského štátu, dôkazom bohatstva rodu D’Este, manifestáciou vzdelanosti dvora Ferrary, vizuálnym potvrdením legitimity vojvodskej vlády. Každá strana obsahuje erb rodu D’Este, symboly moci, alegórie spravodlivosti, múdrosti, cnosti. Pre renesančných vládcov nielen Ferrary bola Biblia politickým nástrojom rovnako ako umeleckým.

Samotný rukopis mal pomerne dramatické osudy. Ferrara padla v roku 1598 a Biblie Borso d’Este sa zmocnila Modena. Talianski antiklerikálni slobodomurári (v roku 1859 vytvorili taliansky štát), sa pokúsili v roku 1874 Bibliu predať v Paríži (všetkých slobodomurárov nesmierne iritujú katolícke pamiatky, naopak zbožňujú menory, židovskú tradíciu a pod.) Modena však knihu na aukcii vykúpila za astronomickú cenu, a to aj za cenu zadĺženia.

Už sme si povedali, že Biblia Borso d’Este je tak cenná, že sa takmer nikdy nevystavuje. Prepravuje sa v špeciálnych trezoroch a inštaluje sa v prísne regulovaných podmienkach, pretože vlhkosť môže mať katastrofálny dopad na bohatú výzdobu biblie.

Biblia Borso d’Este je monumentálnym svedectvom úcty Ferrary a Modeny k Svätému Písmu, umeleckým prejavom viery a kultúry kresťanskej Európy. Jej výzdoba neoslavuje len rod D’Este, ale aj krásu Božieho slova, majestát stvorenia a poriadok a harmóniu vytvorenú Bohom.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)