Sv. Rajmund Nonnatus, vyznávač

31. augusta 2025   Svätec týždňa

Životopisné údaje

Sv. Rajmund sa nenarodil, ale uzrel svetlo sveta v decembri roku 1204 v Portelle v severovýchodnom Španielsku – Katalánsku. Matka ho nosila práve siedmy mesiac pod srdcom, keď zomrela. Lekári malého Rajmunda vyňali umelým spôsobom z maternice matky a odchovali; preto sa volá i Nonnatus (Nenarodený).

Jeho otec bol schudobnelý šľachtic zo staroslávneho rodu a blízkym pokrvným grófskeho rodu Cardonna. Pri sv. krste dostal chlapec meno Rajmund, gróf z Cardonny. Už ako útle dieťa prejavoval neobyčajné dary ducha. Otec ho dal vyučovať a Rajmund Nonnatus robil veľké pokroky v štúdiu, i v kresťanskej dokonalosti. Keď prišiel k rozumu, že nemá matku, vyvolil si s detskou dôverou Božiu Rodičku, Pannu Máriu za svoju matku. Otec sa tešil z mladíkových študijných pokrokov, keď však pobadal, že jeho syn túži po duchovnom stave a po vstúpení do kláštora, zarmútil sa, lebo chcel, aby dosiahol hodnosť pri kráľovskom dvore a bohatým manželstvom založil blahobyt a šťastie svojmu rodu.

Odvolal teda Rajmunda zo škôl a zveril mu správu jedného statku. Rajmund poslúchol otca, a dúfal, že Bohu môže všade slúžiť. Samota v krásnej Božej prírode sa mu stala obľúbenejšou než hlučný mestský nepokoj, takže sa mohol nikým nerušený cvičiť vo svojej nábožnosti. Každý deň hľadel na divy moci a dobroty Božej v prírode a jeho duša sa rozpaľovala stále viac v láske Stvoriteľa. Sám vyháňal otcove stáda na pašu, aby ľahšie a pohodlnejšie mohol o Bohu rozjímať a Jemu slúžiť nasledujúc kajúcny život starodávnych pustovníkov.

V hore, v ktorej obyčajne stádo pásol, stála kaplnka, pri ktorej býval starý zbožný pustovník. V tejto kaplnke, zasvätenej sv. Mikulášovi, kľačiaval Rajmund celé hodiny v skrúšenej modlitbe pohrúžený pred obrazom Preblahoslavenej Panny Márie, ktorej sa obetoval a ktorú žiadal o pomoc a radu, na akú cestu má nastúpiť, aby došiel večného blahoslavenstva. Bolo mu zjavené, aby vstúpil do rádu, ktorý bol len nedávno založený a ktorý si dal za úlohu vykupovať zajatých z otroctva. Jedného dňa prekvapil otec Rajmunda práve v okamihu, keď sa v kaplnke modlil a svoju túžbu, aby do toho rádu mohol vstúpiť, Božej Rodičke vyjavoval. Otec, vypočujúc si synove prosby k Božej Rodičke, nebránil nábožnému synovi, aby svoj spasiteľný krok urobil.

Rajmund odišiel do Barcelony a sv. Peter Nolasco, zakladateľ rádu mercedárov, ktorého úlohou bolo vykupovať zajatých, ho s radosťou prijal medzi svojich učeníkov. Rok nato zložil slávne sľuby rádu milostivej Panny Márie, a obetoval sa láske k blížnym a venoval všetky svoje sily, aby sa stal jeho hodným údom. Jeho pokroky v kajúcnej zbožnosti a kresťanskej dokonalosti boli také vynikajúce, že sa stal vzorom svojim bratom. Sv. Peter ho po troch rokoch poslal do Afriky, aby tam vykupoval kresťanských väzňov z otroctva. Trikrát cestoval Rajmund Nonnatus do Afriky a vyslobodil veľké množstvo veriacich, ktorí sa spútaní okovami v žalároch a v otroctve trápili. Keď po tretí raz prišiel do Alžíru a všetky peniaze vynaložil za oslobodených kresťanov a ešte tam mnohí v otroctve zostali, sám sa vydal do zálohy za tých, ktorí najviac trpieť museli a ktorí sa už svojej viery chceli zriecť, aby sa oslobodili zo svojich veľkých múk.

Táto obetavosť rozdráždila surových moslimov voči Rajmundovi, že si chceli všetok svoj hnev na ňom vyliať. Trápili ho hladom a smädom, horúčavou a zimou, potupovaním a bolestným mučením. Ponížený sluha Boží trpel všetko trápenie odovzdaný do vôle Božej. A divosi boli by ho i zavraždili, keby sa do toho nebola zastarala vrchnosť a nerozkázala, žeby bol pri živote zachovaný; lebo očakávala zo Španielska za neho veľké výkupné. Sv. Rajmund bol napokon zo žalára prepustený a mohol slobodne chodiť po meste.

Horlivý sluha Boží použil i teraz svoju slobodu v plnej miere. Usilovne navštevoval sužovaných kresťanov v žalároch a v otroctve, tešil ich, povzbudzoval k vytrvalosti a ku zbožnosti. Áno, neohrozene ohlasoval slovo Božie i moslimom.

Veľmi sa tešil, keď sa niektorí z nich dali pokrstiť. Keď sa o tom dozvedela moslimská vrchnosť, že mnoho neveriacich bolo pokrstených, chcela ho odsúdiť na smrť, aby však neprišla o veľké výkupné za neho, dala ho ukrutne palicovať. Horlivý sluha Boží sa však nedal ani týmto mučením odstrašiť. Akonáhle bol zase prepustený na slobodu, verejne, rovnako ako predtým ohlasoval sv. Evanjelium. A opäť veľké množstvo moslimov prijalo sv. krst. Predstavený mesta dal sv. Rajmunda chytiť, poviazať, ulicami mesta vodiť, verejne palicovať a na prostred mesta jeho obe pery žeravým železom prebodnúť a aby nemohol hovoriť, zámkom ich zamknúť, ten otvárali, len keď mu dávali jedlo. Do mesta viac nesmel vstúpiť a sedel v hnusnom žalári. Suroví žalárnici s ním ukrutne zaobchádzali.

Keď sa dozvedel sv. Peter Nolasco o smutnom stave sv. Rajmunda, poslal do Afriky veľké výkupné a dal ho vyslobodiť z rúk moslimov. Osem mesiacov strávil sv. Rajmund v žalári, a potom sa vrátil naspäť do svojej vlasti. A keď sa pápež Gregor IX. dozvedel, aké veľké služby svätec v Afrike sv. Cirkvi preukázal a čo všetko pretrpel, vymenoval ho za kardinála.

V Barcelone žil sv. Rajmund, ako predtým, vo svojej kláštornej chyži. Kardinálska dôstojnosť nezmenila pokorného sluhu Božieho. Do paláca, ktorý mu ako kardinálovi v Barcelone pridelili, nikdy nevstúpil. Zostal pokorným, skromným mníchom. Raz v zime pršalo celý deň, i stretol na ulici žobráka, ktorý nemal nič na holej hlave. Sv. Rajmund si zložil z hlavy svoj klobúk a prikryl ním starcovu hlavu. Keď prišiel domov, začal sa skrúšene modliť až bol vo vytržení ako kedysi sv. apoštol Pavol. Videl prekrásnu záhradu a v nej Preblahoslavenú Pannu Máriu uprostred mnohých bieloodených panien, ktoré trhali pestré kvietky a vili z nich veniec. A on počul tieto slová: «Tento veniec si zasluhuje ten, ktorý daroval svoj klobúk chudobnému starcovi.» A sv. Rajmund zvolal: «Nie, nie, ja si nežiadam za odmenu veniec, ale Ježiša Krista!» Sotva tie slová svätý vyslovil, zjavil sa mu Ježiš Kristus s klobúkom, ktorý daroval žobrákovi; v ruke držal ten kvetinový veniec a tŕňovú korunu a ponúkal mu oboje. Sv. Rajmund prosil o tŕňovú korunu. A keď mu ju Spasiteľ podal, položil si ju na hlavu. A keď sv. Rajmund prišiel z toho vytrženia opäť k sebe, mal veľké bolesti hlavy, ktoré mu zostali až do smrti.

V Barcelone žil jeden šľachtic, ktorý podozrieval svoju manželku z nevernosti a veľmi ju preto sužoval. Niektorí závistlivci totiž očiernili jeho manželku a on im uveril. Keď nad vecou premýšľal a napadlo mu, že sa snáď i nespravodlivo voči nej prehrešuje, išiel k sv. Rajmundovi a prosil ho o radu. Svätý poslal žiarlivého šľachtica hneď domov a riekol: «Ako nepodstatná je obžaloba z nevery, také sú i rany bez krvi. Máš vedieť, že tvoja manželka svoju vernosť vždy zachovala, a tí, ktorí ju u teba nespravodlivo obžalovali, budú pokutovaní v krátkom čase.» Šľachtic prišiel domov a našiel svoju manželku veselú. Nespravodliví žalobníci sa dopustili zločinov a odvisli na šibenici. Tento trest Boží, ktorý postihol ohováračov, vystrašil mnohých hriešnikov, ktorí činili pokánie, a zapríčinil, že svätý Rajmund bol vysoko ctený.

Z kláštornej samoty vytrhol sv. Rajmunda pápež Gregor IX., ktorý ho povolal k sebe do Ríma, aby mu pomáhal pri správe sv. Cirkvi svojou radou. Len z poslušnosti voči hlave sv. Cirkvi opustil svoj kláštor a v chudobnom rúchu svojho rádu vybral sa bosý do ďalekého Ríma. Nezašiel ďaleko, len do mesta Cardona, v ktorom veľmi ochorel. Zbožný Rajmund cítil, že jeho pozemské hodiny sú spočítané, i prosil o zaopatrenie svätými sviatosťami zomierajúcich. Miestny farár nebol doma, takže sv. Rajmund nemohol byť hneď zaopatrený. Grófovi z Cardony sa zjavil nebeský sprievod, na čele ktorého sám Spasiteľ ako kňaz kráčal a zomierajúcemu Sviatosť oltárnu udelil. Keď o chvíľu gróf z Cardony vstúpil do izby k chorému, našiel ho s rukami pozdvihnutými k nebu na kolenách vo vytržení kľačať.

Keď sa gróf sv. Rajmunda opýtal čo sa stalo, odpovedal: «Aký je dobrotivý Boh Izraela voči tým, ktorí sú pravého a nevinného srdca!» A opätovne si žiadal prijať sv. sviatosti zomierajúcich, a keď sa to stalo, zvolal: «Bože môj, do Tvojich rúk odporúčam svojho ducha.» A usnul v Pánu dňa 31. augusta roku 1240, v 36. roku svojho svätého života.

Už za živa bol považovaný za svätého, a keď zomrel, povstala hádka o jeho mŕtve telo. Grófska rodina z Cardony, jeho pokrvní žiadali, aby u nich, kde zomrel, bol pochovaný, kňazi z Barcelony chceli, aby bol pochovaný u nich, lebo že sa tam stal kardinálom, a údy rádu, ku ktorému ako brat patril, žiadali, aby bol pochovaný v ich kláštore.

Prostý človiečik, ktorého si predtým nikto nevšímal, navrhol, aby rakvu s telom sv. Rajmunda naložili na voz a zapriahli doň slepú mulicu, a kam táto rakvu zavezie, tam aby jeho telo pochovali. Návrh bol prijatý, zapriahnutá mulica vybrala sa von z mesta k horám, na ktorých kedysi sv. Rajmund pásaval stádo a kde sa nachádzala pustovňa a kaplnka sv. Mikuláša, v ktorej sa svätý predtým veľmi často modlieval. Tri razy obišla mulica kaplnku, i padla pred jej bránou mŕtva na zem. Telo sv. Rajmunda Nonnata bolo pochované hneď v tej kaplnke. A sv. Peter Nolasco dal roku 1255 vystavať na tom mieste kláštor svojho rádu a kostol, v ktorom sa až podnes ostatky sv. Rajmunda prechovávajú. Pápež Alexander VII. ho roku 1657 vyhlásil za svätého. Na jeho hrobe a jeho príhovor sa stali premnohé divy a zázraky.

Sv. Rajmund Nonnatus sa vyobrazuje v rúchu svojho rádu, ako sa mu zjavuje Spasiteľ s tŕňovou korunou v ruke; alebo v kardinálskom rúchu.

Poučenie

Ako sv. Ružena z Limy, tak i sv. Rajmund Nonnatus bol za svoje dobré skutky, ktoré z lásky k Bohu a k blížnym konal, od Boha skúšaný; ba on sám si žiadal za to, čo dobrému žobrákovi na ceste preukázal, tŕňovú korunu a nie kvetinový veniec. Viackrát putoval do Afriky a podstúpil tam od moslimov (Turkov) pre Krista Pána tie najhroznejšie muky. A keď zázračným spôsobom z nebezpečenstva vyviazol živý, usiloval sa, žeby sa mohol sv. Cirkvi osožným preukázať. Vedel, že utrpenie a láskavé skutky sú veľkým pokladom pre večnosť. Svet poznal jeho svätý život a obdivoval ho. Pápež ho povýšil na najvyššiu hodnosť, ktorú katolícka Cirkev môže udeliť: a on žil ako ponížený mních a zveleboval Boha, svojho Pána, že ho utrpením skúšal. Chcel trpieť ani nie tak za seba, ako za duše spolublížnych, ktorých vyslobodzoval z telesného otroctva.

Na neho sa vzťahujú slová múdreho Siracha (Sir 31,11): «Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy) a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.» Sv. Rajmund poznal rozdiel medzi smrťou spravodlivého a smrťou hriešnika. Chcel trpieť za hriešnikov, aby sa aspoň pred smrťou obrátili na cestu spasenia.

Kresťan, nasleduj sv. Rajmunda v trpezlivosti. Keď si obťažkaný hriechmi, tvoje utrpenie ich zmyje, ono je lacným Očistcom. Keď nemáš ťažké hriechy, nadobudneš si trpezlivým znášaním biedy, choroby a prenasledovania veľké poklady pre večný život.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si sv. Rajmunda, Svojho vyznávača, podivuhodným vysloboditeľom Svojich veriacich z otroctva bezbožných učiniť ráčil, popraj nám milostivo na jeho príhovor, žeby sme od väzby hriechov oslobodení, voľnou mysľou to, čo je Tebe príjemné, vykonávať mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho, ktorý s Tebou a s Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

PDF (formát pre tlač)