Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, IV. časť: Viera a spravodlivosť – dve kľúčové čnosti každého otca

vdp. Ľubomír Urbančok
3. septembra 2023   Cirkev

V minulej katechéze sme poukázali na kľúčovú postavu otca ako hlavy rodiny. Aby otec svoje poslanie v rodine zvládol, kľúčovou je nadprirodzená čnosť viery, vzhľadom na to, že prvoradým poslaním otca rodiny je prispieť k spáse členov svojej rodiny, a tým spôsobom aj k svojej spáse.

Vzhľadom na hierarchickú štruktúru celého stvorenia je najvyšším cieľom každého človeka spása vlastnej duše. Preto je prvoradým poslaním otca podporovať v rodine všetko, čo k spáse napomáha, ako aj odstránenie všetkých prekážok, ktoré by členom jeho rodiny na ceste spásy prekážali.

„Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mk 8,36–37)

Nech nezanedbáva alebo nech nemá malú úctu k spáse duší, ktoré sú mu zverené, len preto, že sa viac stará o prechodné, pozemské a časné záujmy, ale nech vždy myslí na to, že dostal do svojej starostlivosti duše, ktoré má viesť a za ktoré sa potom bude musieť zodpovedať. A aby si nenašiel výhovorku v neľahkej ekonomickej situácii, nech nezabudne, že je napísané:

„Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude dané navyše“ (Mt 6, 33) a opäť: „Nič nechýba tým, ktorí sa ho boja“ (Ž 33(34),10).

Dnes sme svedkami istej anarchie v rodinách. Miesto toho, aby osoba otca udávala smer v duchu Ježišových slov, podľa ktorých je potrebné najprv hľadať Božie kráľovstvo, otcovia rodín akoby doslova skáču na povel podľa požiadaviek svojho dieťaťa, neuvedomujúc si, že je poslaním otca určiť poriadok, ktorého posledným cieľom je vždy dosiahnutie večného života, a teda dobro duší jemu zverených.

Mnohokrát je na osobu svätca, akým bol Páter Pio, hľadené s veľkým obdivom, zabúda sa však pritom na fakt, že bol často veľmi prísny, ba až tvrdý voči dušiam, ktoré vyhľadávali jeho radu. Nebola to však prísnosť ani tvrdosť v negatívnom význame slova, ako mystik – človek hlboko zjednotený s Bohom, si uvedomoval mnohé úskalia, ktoré ľudská slabosť, telesnosť či diabol prinášajú, aby tak prekazili Boží plán. Priorita večného života a duchovna v našom živote je tou perlou, kvôli ktorej sa oplatí predať všetko, ako hovorí evanjelium.

Z tohto vyplýva, že najdôležitejšou skutočnosťou, ktorú má otec rodiny na starosti, je to, aby dbal o katolícku výchovu svojich detí. Mnohí rodičia dnes zapíšu svoje deti do katolíckych škôl mysliac si, že tým učinili dosť a zbavili sa zodpovednosti, ktorú preniesli na Cirkev. V súčasnosti sme však svedkami už aj toho, ako sa to stalo i na Slovensku, keď „katolícke“ vydavateľstvo vydá publikáciu pre štvorročné deti, v ktorej ich „zaškoľuje“ k sexuálnemu životu a hriechu. Ako hovorí svätý Pius X. vo svojom katechizme, dopúšťa sa ťažkého hriechu ten rodič, ktorý nedbá dôkladne o katolícku výchovu svojho dieťaťa. Preto je v prvom rade poslaním otca, aby zabezpečil pravidelné štúdium primeraného katechizmu vo svojej rodine.

Ak je to, ako som hovoril, čnosť viery, ktorá má riadiť každý krok otca, ktoré samozrejme pramenia v prvom rade z jeho osobného modlitbového života, tak takýto otec bude mať ako prioritu dbanie o účasť celej svojej rodiny na prijímaní sviatostí, medzi ktorými zaujímajú prvoradé miesto svätá omša a pravidelná svätá spoveď. Ako hovorí latinské príslovie: Verba docent, exempla trahunt – slová vyučujú, ale príklad priťahuje. Je teda kľúčové, aby deti videli svojho otca ako muža viery, a teda v prvom rade modlitby. Následne aby ho videli ako toho, ktorý často chodí na svätú omšu, ktorú hlboko prežíva a pravidelne pristupuje k sviatosti pokánia.

Ak sme dnes často svedkami toho, že niektoré rodiny dobiehajú do kostola na poslednú chvíľu, či dokonca počas svätej omše, zodpovednosť v prvom rade padá na otca, ktorý má urobiť všetko preto, aby sa rodina dôstojným spôsobom zúčastnila na eucharistickom slávení. Súčasťou tejto prípravy je práve pravidelná modlitba v rodine, napríklad denná večerná modlitba svätého ruženca v duchu Ježišových slov – Môj dom sa bude nazývať domom modlitby.

Budú to práve tieto body, z ktorých sa podľa slov svätého Benedikta bude opát komunity, v našom prípade otec rodiny, zodpovedať na Poslednom súde. Sú to tieto body, ktoré majú byť súčasťou denného spytovania svedomia.

Ďalšou zo základných čností otca rodiny je čnosť spravodlivosti, ktorej klasická definícia znie: dať každému to, čo mu patrí. Svätý Benedikt vo svojej Regule píše: „Nech opát nedáva prednosť osobám v kláštore. Nikoho nech nemiluje viac ako druhého, okrem toho, ktorého našiel lepšieho v dobrých skutkoch a poslušnosti. (…) Preto nech je jeho láska ku všetkým rovnaká: ku všetkým nech sa správa rovnako, podľa zásluh každého“ (Regula svätého Benedikta, kap. 2, 16–17, 22).

Spravodlivosť otca rodiny vyplýva z jeho osobného vzorného a čnostného života, ktorý je riadený vôľou, a teda nie citmi. Jednou zo základných chýb súčasnosti a príčinou straty osoby otca v spoločnosti je, že dnešní muži sú zženštilí, chýba im pevnosť vôle. Bez pevnej vôle, a teda vlastnej snahy o čnostný život, nie je možné v tomto duchu riadiť ani rodinný život. Otec, ktorý nežije podľa istého poriadku čností vo svojom živote, bude sotva schopný požadovať poriadok od vlastných detí, nebude schopný tento poriadok ani udávať. Jeho snaha o vlastnú čnosť musí byť integrálna, nemôže to byť niečo hrané ako divadlo. Deti sú všímavé a všímajú si aj tie najmenšie detaily, takže ak to, čo im otec predkladá, nemyslí a nežije tým naozaj, okamžite si to všimnú a budú to brať ľahkovážne.

Je dôležité si uvedomiť, že čnosť spravodlivosti znamená dať každému to, čo mu náleží. Teda zohľadňuje individualitu jednotlivca. Je to pravý opak komunistickej mentality, ktorá sa snaží povedať, že sme si všetci rovní. Otec „bude presadzovať disciplínu nie bez primeranej prísnosti, keď si to vyžaduje láska a spravodlivosť, pričom bude mať na pamäti rôznorodosť temperamentov a okolností, ktoré ho majú viesť k obozretnosti pri udeľovaní spravodlivého trestu a uplatňovaní primeranej zhovievavosti: v tom spočíva spravodlivosť.“

Ako príklad by nám mohla poslúžiť postava Karola Veľkého, ktorého dvorným ideátorom v oblasti vzdelávania bol benediktín Alcuin z Yorku. Na margo cisára Karola napísal Montesquieu nasledovné: „Toto veľké knieža vydalo obdivuhodné nariadenia, ba čo viac, presadilo ich. Jeho genialita zasahovala do všetkých častí ríše. V jeho zákonodarstve možno vidieť ducha predvídavosti, ktorý všetko zahŕňa, a istú silu, ktorá všetko ťahá; odstraňujú sa zámienky na vyhýbanie sa povinnostiam, napravuje sa nedbanlivosť, liečia sa zneužívania alebo sa im predchádza, vedel trestať a ešte lepšie odpúšťať. Jeho projekty boli rozsiahle, ich realizácia jednoduchá; nikto nemal väčšie umenie robiť veľké veci s ľahkosťou a ťažké veci s ochotou.

Bez prestávky cestoval po svojej obrovskej ríši a staral sa o to, čo našiel na miestach, kde sa práve nachádzal. Obchod všade prekvital a on ho zdokonaľoval. Nikdy žiadne knieža nedokázalo vzdorovať nebezpečenstvám tak ako on, nikdy sa im knieža nedokázalo lepšie vyhnúť. (…) Toto úžasné knieža bolo mimoriadne mierne, jeho povaha bola jemná, jeho spôsoby jednoduché; rád žil s ľuďmi na svojom dvore. Stanovil obdivuhodné pravidlá pre svoje výdavky; svoje panstvo hodnotil múdro, starostlivo, hospodárne; otec rodiny sa z jeho zákonov mohol naučiť, ako spravovať svoj dom.“

***

predchádzajúce katechézy:
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, I. časť: Dom postavený na skale
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, II. časť: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ – Priorita Boha v rodinnom živote
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, III. časť: Otec – hlava rodiny

***

Text vyšiel pôvodne ako súčasť knihy Nákazlivá viera II, na portáli Christianitas.sk je zverejnený so súhlasom autora.

PDF (formát pre tlač)