Andrej Kmeť, katolícky kňaz a slovenský národovec
Branislav Krasnovský
14. novembra 2020
História
Slovenské osobnosti
Andrej Kmeť (nar. 19. novembra 1841 Bzenica – zom. 16. februára 1908 Turčiansky Svätý Martin) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, archeológ, historik, botanik, etnograf, geológ, mineralóg a paleontológ.
Bol najmladším z ôsmich detí, študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde sa už od mala prejavila jeho láska k botanike. Jeho učitelia boli piaristi a aj pod ich duchovným vedením sa rozhodol stať kňazom. Po skončení 6. ročníka gymnázia odišiel do Trnavy, kde gymnázium dokončil a odtiaľ odišiel študovať teológiu do Ostrihomu. Po štúdiách pôsobil v Senohrade, Krnišove a Prenčove, od roku 1906 žil na odpočinku v Martine, kde aj zomrel.
Do slovenského kultúrneho života sa zapojil už v 60. rokoch 19. storočia. Pravidelne prispieval do Lichardovho Obzoru a pre Hospodársko-priemyslovú knihovnu Jána Malého Dusarova. V roku 1866 preložil z nemčiny spis V. Lobla „Hlavné pravidlá o poľnom hospodárstve“ a o niekoľko rokov neskôr vydal v edícii ľudová bibliotéka, ktorú redigoval Ján Bobula knižku Jako sa majú poklady kopať (1872) a Nový svet (1872). Pre Maticu slovenskú vydal Hospodára na Slovensku, kvôli tejto knižôčke celý mesiac študoval na hospodárskej výstave vo Viedni hospodárske stroje, chémiu a pôdoznalectvo. Žiaľ spis bol pripravený do tlače až po zániku Matice slovenskej a Maďari jeho distribúciu nepovolili.
Po zrušení Matice slovenskej sa Andrej Kmeť venoval vedeckovýskumnej práci. Skúmal flóru v Hontianskej stolici, výsledkom bol aj veľký herbár, ktorý obsahuje 72 tisíc nových položiek, z toho 39 tisíc vyšších rastlín a 33 tisíc nižších rastlín, najmä húb a slizoviek. Známa je aj jeho zbierka semien, ktorá obsahovala 1 733 vzoriek. Kmeťov herbár je dnes uložený v Slovenskom národnom múzeu.
Okrem toho našiel Andrej Kmeť viacero nových druhov rastlín, pomenovali po ňom okolo 40 rastlín, najmä ruží a húb. Úzko spolupracoval s odborníkmi nielen z Banskej Štiavnice, ale medzi jeho blízkych priateľov patrili botanici ako napríklad profesor Dr. Borbás z Budapešti, profesor N. Kerner z Viedne, či slovenský botanik Ľ. J. Holuby, ktorého si samotný Andrej Kmeť nesmierne vážil. Z bohatej korešpodencie medzi Kmeťom a jeho kolegami – botanikmi sa zachovalo pomerne veľa listov. Patril k prvým priekopníkom práce s mikroskopom v Uhorsku.
Andrej Kmeť robil tiež geologický prieskum Štiavnických vrchov, úzko spolupracoval so slovenským geológom M. Hrnčiarom a známym maďarským geológom J Szabóom. Spolu s J. Szabóom napísal niekoľko prác o geológii Štiavnických vrchov.
Prejavoval veľký záujem o slovenské starožitnosti, písal archeologické, etnografické články, študoval folkloristiku, historickú topografiu – tu však podliehal romantickým názorom o autochtónnom vývoji Slovákov v Uhorsku už od prehistorických dôb. Ľudové povesti vnímal ako dôležitý faktor a povesti ho podnecovali k masívnym archeologickým výskumom, ktoré si aj sám financoval, takže mu prischla prezývka „slovenský Schliemann”.
Svoje názory začal čiastočne meniť až pod pozitívnym vplyvom českého profesora L. Niederleho. Vďaka nemu pozmenil niektoré svoje nesprávne názory o pôvode Slovákov. Pri výskumoch objavil množstvo slovanských, ale i keltských, germánskych a stredovekých artefaktov, podarilo sa mu objaviť a vykopať aj kostru mamuta v Beši.
Najznámejšou historickou prácou Andreja Kmeťa bola práca „Veleba Sitna“, ktorú uverejnil v roku 1893 v zborníku Tovaryšstvo. Neskôr túto prácu prepracoval, doplnil a vydal samostatne. Ide o vlastivednú monografiu, v ktorej sa snažil vedecky spracovať nielen prírodné pomery, ale aj archeologické, etnografické a historické poznatky uvedeného regiónu.
Okrem archeológie sa venoval aj folkloristike. Ešte ako klerik vydal zbierku ľudových vianočných piesní, ktoré zozbieral a počúval. Zaznamenával ľudové rozprávky, povesti, skúmal ľudové zvyky, obyčaje. Zbieral výšivky, čipky. V roku 1873 zorganizoval vo Viedni výstavu slovenských čipiek Hontu. V roku 1887 pomáhal organizovať výstavu slovenských čipiek v Martine a v roku 1891 a 1895 organizoval výstavu slovenských čipiek v Prahe. Okrem toho v roku 1893 zorganizoval výstavu slovenských ženských prác v Paríži a v roku 1904 aj v USA. V roku 1895 otvoril výstavu slovenskej ľudovej tvorby Hontianskej stolice a s jeho pomocou vznikli Lipa v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici, ktoré sa zaoberali hodnotením i predajom slovenských umeleckých výšivkárskych výrobkov do cudziny. Aj tu však bol zajatcom vlastných romantických predstáv, v ľudových vzoroch hľadal kontinuitu s praslovanským osídlením, ktorá sa však nikdy nepotvrdila.
Andrej Kmeť bol horlivým národovcom, ktorý sa snažil pozdvihnúť povedomie slovenského národa a pomáhať mu v jeho existenčnom zápase proti maďarizačnému tlaku. Ťažisko jeho činnosti nespočíva len v jeho výskumnej činnosti, ale tiež v organizátorskej práci. Zbieral, organizoval, publikoval a bojoval za národné povedomie celý svoj život.
Vedecky začal pracovať už na Cirkevnoliterálnej škole slovenskej v ostrihomskom seminári, pokračoval ako mladý farár v Prenčove, neskôr v Krnišove založil zvolensko-hontiansky prekladateľský spolok. Vytvoril Roľnícko-technickú národohospodársku knižnicu, Štepársky spolok v Hornom Honte. Pomohol zorganizovať slovenskú sporiteľňu (Vzájomná pomocnica v Krupine), pomáhal rozvíjať aktivity Matice slovenskej a snažil sa zorganizovať aj slovenský vedecký národný život. V roku 1906 sa najmä vďaka jeho pričineniu začalo stavať Slovenské národné múzeum v Martine (dnes Múzeum Andreja Kmeťa)
Písal popularizačné brožúrky a články nielen do slovenských časopisov a novín, ako boli napr. Obzor, Katolícke noviny, Národné noviny, Orol, Národný hlásnik, Pútnik svätovojtešský a iné, ale aj do inojazyčných, ako napríklad Österreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny, Deutsche botanische Monatschrift a pod.
Participoval na otvorení Národného domu v Martine, zasadzoval sa za vznik Slovenského národného múzea. Navrhoval založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine, neskôr Slovenský vedecký spolok, ktorý by pomáhal rozvíjať slovenský vedecký život. Jeho aktivity však neboli korunované úspechom, najmä kvôli odporu maďarských elít, ktoré v Uhorsku odmietali podporovať národné povedomie.
Celý život bojoval proti alkoholizmu, ktorý negatívne ovplyvňoval život na Slovensku a mal sklony k antisemitizmu. V liste k národnému buditeľovi A. Medveckému sa takto sťažoval: „Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid je pánom v chalupe roľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách, a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.“
zdroj: wikimedia commons
Andrej Kmeť pôsobil v azda najťažšom období slovenských dejín, v čase, kedy vrcholil maďarizačný útlak a Maďari tvrdo likvidovali všetky snahy o rozvíjanie národného života nemaďarských národností v Uhorsku. Napriek tomu, že žil v ťažkej dobe a jeho predstavy boli mnohokrát až príliš romantické, jeho význam a dopad na slovenský politický a kultúrny život je nesmierny. Plným právom sa radí k velikánom svojej doby a k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národného života.
