Otázka Medžugorja
Martin R. Čejka
25. februára 2020
Cirkev
Zázračné zjavenia
Historické súvislosti
Oblasť Hercegoviny sa dostala v 15. storočí pod nadvládu islamu, čo de facto znamenalo zánik kresťanstva. Jediní duchovní, ktorých moslimovia ako tak tolerovali boli františkánski rehoľníci. V 19. storočí dochádza k povstaniu proti Turkom. Výsledkom je začiatok konsolidácie pomerov. V roku 1881 podriadil pápež Lev XIII. veriacich diecéznej hierarchii, čím vlastne končí obdobie provizória spôsobeného moslimským prenasledovaním, keď všetku duchovnú správu vykonávali františkáni.
Na počiatku 20. storočia sa Rím rozhodol, že obnoví diecézne štruktúry. Vzhľadom k rôznym revolučným udalostiam je však táto požiadavka opäť nastolená až pápežom Pavlom VI. a následne Jánom Pavlom II. Miestni biskupi na základe tohto rozhodnutia vyzvali františkánov, aby doposiaľ spravované farnosti uvoľnili diecéznemu kléru.
To sa však nestalo, pretože niektorí františkáni, okrem iných aj tí z Medžugorja, odmietli nariadenie poslúchnuť. A to aj napriek tomu, že im poslúchnuť nariadil generál rádu! Výsledkom bolo suspendovanie otcov Ivica Vegu a Ivana Prusinu, ktorí sa najviac angažovali vo verejných protestoch proti miestnemu biskupovi, ako aj ich následné vylúčenie z rádu.
Údajné zjavenia
Čo sa týka okolností prvého zjavenia, tak tie sú prinajmenšom pochybné. Mirjana, jedna z údajných vizionárok, vtedajšiemu mostarskému biskupovi Žaničovi pod prísahou povedala, že išli hľadať stratenú ovcu. Keď bola upozornená na to, že vypovedá pod prísahou, pripustila, že v skutočnosti išli počúvať rockovú hudbu a fajčiť cigarety, ktoré ukradli svojim rodičom. Mirjana teda pod prísahou už od samého začiatku klamala. To nepopiera nikto zo zástancov Medžugorja, väčšinou však tento závažný hriech vysvetľujú rozrušením a strachom z výsluchu.
Zaujímavá je tiež doba trvania údajného zjavenia. Vizionári najskôr tvrdili, že zjavenie skončí 3. júla 1981. Avšak ako sa zdá, koniec je v nedohľadne. Otec Svet v rozhovore s Jozom Zovkom, jedným z charizmatických aktérov v Medžugorii, položil otázku týkajúcu sa práve tejto skutočnosti. Dostal na ňu podľa mňa čudnú odpoveď: „Dal som deťom knihu o Lurdoch. Z počtu zjavení, ktoré boli udelené Bernadete, si odvodili, že to isté sa týka aj ich…“ Avšak ako poznamenáva otec Svet: „Deti vyhlasovali, že to bola Madona, kto im povedal, kedy bude koniec zjavení.“ Známy „medžugorista“ otec René Laurentin hľadá iné vysvetlenie; podľa neho sa koniec týkal len zjavení na kopci a nie zjavení v kostole.
Pozoruhodné je tiež (údajné) tvrdenie „Gospy“ (takto je nazývaná v lokálnom nárečí Panna Mária, pozn. red.), že sa jedná o vôbec posledné mariánske zjavenie, po ktorom budú: „ešte nejaké nepravé zjavenia.“ Bude zaujímavé, čo urobia zapálení vyhľadávači nadprirodzena, keď skončí Medžugorje. Myslím, že rýchlo zabudnú na tieto slová Gospy a odvážne budú adorovať ďalšie miesta bez toho, aby spochybnili Medžugorje. Svedkovia Jehovovi tiež predpovedali niekoľko príchodov Ježiša Krista a keď sa ani jeden z nich nesplnil, vyhlásili, že príchod bol vlastne „duchovný“ a teda – neviditeľný. A napriek tomu nemajú o záujemcov núdzu.
Panna Mária podporuje neposlušnosť?
Zmienil som sa o dvoch františkánoch, ktorí odmietli poslúchnuť nariadenie svojich predstavených. Je zaujímavé, že sa ich Gospa, tak samo seba zjavenie v Medžugorii nazýva, zastala so slovami, že to sú vzorní kňazi a biskupovo rozhodnutie bolo nespravodlivé. Citujem Gospu: „Sú nevinní. Biskup urobil chybu. Môžu zostať v Mostare. Občas môžu slúžiť omšu, ale do tej doby než sa veci ukľudnia, by sa mali vyvarovať publicite.“ Pripomínam, že biskup otcom Vegovi a Prusinovi zakázal slúžiť vo svojej diecéze omšu a spovedať.
Vicka na otázku: „Povedala ti Panna Mária, že môžu spovedať?“, odpovedala: „Áno“. Gospa teda podporuje rebéliu proti cirkevnej hierarchii? Avšak to nie je ešte celá pikantéria. Otec Vego priviedol do iného stavu sestru Leopoldu, čím dostávajú slová údajnej Panny Márie o vzornom kňazovi podivnú pachuť. Dnes spolu bývalý rehoľník a bývalá rehoľníčka žijú neďaleko Medžugorje a majú niekoľko detí.
Ďalšou podivnou črtou Gospy je jej snaha napodobňovať gestá vyhradené kňazom. Citujem z knihy RNDR. Mráčka: „Mnohí ľudia prichádzajúci do Medžugorja si želali, aby Matka Božia požehnala nejaký predmet alebo časť ošatenia pre chorých. Vizionári o to Matku Božiu vždy poprosili a tá to s radosťou vykonala. Nad predmetmi vykonala znak kríža. Niekedy sa týchto predmetov aj dotýkala. Väčšinou ide o ružence, sošky, medailóniky, retiazky na krk, kusy odevov pre chorých a fľašky s vodou.
Neskôr sa ustálilo, že predmety žehnala hneď po príchode, teda skôr, než ju o to vizionári mohli požiadať. Často žehná Matka Božia aj prítomným ľuďom.“ Avšak Panna Mária nemôže žehnať, pretože nie je kňazom. Len platne vysvätený kňaz môže žehnať. Je to vlastne popretie katolíckej náuky o sväteninách.
Panna Mária popiera dogmy?
Najvážnejšou námietkou proti Medžugorje je to, že zjavujúca sa bytosť popiera katolícku dogmu: Mimo Cirkev niet spásy.
IV. lateránsky koncil v roku 1215 stanovil: „Existuje len jedna katolícka Cirkev veriacich. Nikto, kto je mimo nej, nebude zachránený.“ Katechizmus sv. Pia X. uvádza: „Mimo pravej Cirkvi sa nachádzajú neveriaci, židia, heretici, odpadlíci, schizmatici a exkomunikovaní.“
A čo tvrdí Gospa? Opäť budem citovať z knihy RNDR. Mráčka:
„Panna Mária sa prihovára za otvorenosť, ekumenizmus. Povedala: Musíme rešpektovať každého človeka v jeho viere. Nikdy nesmieme človekom opovrhovať pre jeho presvedčenie. Veriaci sa od seba odlúčili. (Katolíci sa od nikoho neodlúčili. Od pravej Cirkvi Kristovej sa odlúčili schizmatici a heretici, pozn. M.R.Č.) Ale Boh riadi všetky konfesie ako kráľ svojich poddaných prostredníctvom svojich služobníkov. Ježiš Kristus je jediný prostredník spásy. Sila Ducha nie je vo všetkých cirkvách rovnako veľká.
Zjavenia sú sprostredkovateľom spojenia s moslimskými obyvateľmi krajiny, ktorí prichádzajú k zjaveniam Našej Pani.“
Protestantskí pastori sú služobníci Boží? A čo pravoslávni popi? A možno tiež čarodejníci kultu woodoo… Mimo Cirkvi niet spásy, to je dogma, v ktorú je každý katolík povinný veriť! Je to niečo iné ako nám tvrdí Gospa.
Uvediem ešte jeden úryvok na rovnakú tému:
„Keď bolo včera zjavenie, povedala Matka Božia: Povedz tomu kňazovi a ľuďom, že to vy sami ste sa rozdelili! Moslimovia, rovnako ako pravoslávni a katolíci, vy všetci ste si predo mnou a pred mojím Synom rovní. Vy všetci ste moje deti! Táto poznámka má zrejme veľké dôsledky pre vzťahy medzi ľuďmi a posilňuje predovšetkým význam ekumenizmu.“
Katolík, ktorý má pravú vieru a je v milosti posväcujúcej, si predsa pred Bohom nie je rovný s heretikom v stave ťažkého hriechu. Vo Fatime žiada Panna Mária obrátenie Ruska na katolícku vieru, ale v Medžugorii je odrazu ekumenická. Pravoslávni, protestanti, moslimovia od nej nepočujú, aby sa obrátili. Asi je jej to jedno, asi zmenila názor… Alebo sa jednoducho nejedná o Pannu Máriu.
Smutné na tom je to, že aj napriek tomu budú existovať katolíci, ktorí vyhlásia: „Ale veď sú tam plody!“ Áno, a jedným z nich je náboženský indiferentizmus!
Medžugorje a charizmatizmus
Myslím si, že sa nedá pochopiť fenomén Medžugorje bez pochopenia nebezpečenstva charizmatického hnutia, ktoré ohrozuje Cirkev. Existuje totiž priama väzba medzi charizmatikmi a Medžugorjím.
„Dňa 6. mája 1981 bol (otec Emiliano Tardif) v Ríme na IV. medzinárodnom kongrese pre charizmatickú obnovu Cirkvi. Jedného večera sa stretol otec Tardif so skupinou priateľov z Talianska a Juhoslávie. Otec Vlašič z Juhoslávie hovoril o tom, že cirkev v jeho vlasti je chorá a že nemá v komunistickom režime žiadnu slobodu. Poprosil otca Tardifa, aby sa s ním modlil. Ten na neho vložil ruky a modlil sa za cirkev v Juhoslávii. Potom sa modlili každý vo svojej materčine.
Otec Tardif dostal proroctvo: Neboj sa! Ja vám pošlem svoju Matku! A skutočne, 24. júna 1981 sa vo farnosti v Medžugorje zjavila Kráľovná mieru!“ (Mráček, s. 148)
Preto by nikoho nemalo prekvapiť, že sa Gospa modlí ako charizmatik:
„Pri modlitbe má Matka Božia ruky rozpäté, len pri modlitbe Sláva Otcu ich má spustené. Výnimočne raz pri modlitbe Otče náš ich mala viac roztvorené s dlaňami obrátenými nahor.“ (Mráček, str. 152)
Stanovisko biskupa
Na záver uvediem vyhlásenie biskupa Žaniča, ku ktorému niet čo dodať: „Kolektívna halucinácia bola využitá skupinou františkánov z Hercegoviny, ktorí domnelým zjaveniam a obsahu posolstva dodali zdanie serióznosti. Zneužili úprimné želanie po nadprirodzenej a hlbokej mariánskej ľudovej zbožnosti. Najväčšia zodpovednosť padá na mystifikátora a charizmatického mága T. Vlasiča, ktorý na seba berie riziko krivoprísažníka, aby obhájil svoju pozíciu.“
