Vracia sa do Cirkvi doba pornokracie? Okolo pápeža Františka sa pohybujú ľudia so zvláštnou morálkou

Branislav Krasnovský a Branislav Michalka
11. januára 2024   Cirkev   Komentár

10. a 11. storočie po Kristovi predstavujú v dejinách Cirkvi, mierne povedané, menej slávne obdobie. Preslávili sa nehodnými, násilníckymi a skorumpovanými pápežmi, ktorí boli ovládaní a dosadzovaní ženami veľmi pofidérnych mravov, ako aj celkovým úpadkom morálky kléru. Nie je zaiste bez zaujímavosti, že práve tieto storočia nakoniec vyústili do širokej infiltrácie Cirkvi homosexuálnou klikou, ktorá sa v 11. storočí zmocňovala kňazských i biskupských pozícií. Dokonca sám pápež Benedikt IX. (1032 – 1048), poľutovaniahodná postava na pápežskom stolci, bol súčasťou tejto sodomskej kliky, proti ktorej výrazne zasiahol svätý Peter Damiani, kardinál a benediktín.

O katastrofálnej morálke Benedikta IX. referoval jeden z jeho nástupcov, pápež Viktor III. vo svojej knihe Dialógy, kde potvrdzuje „jeho znásilnenia, vraždy a iné nevýslovné násilné činy, ako aj sodomiu.“ A dodáva, že: „Jeho život ako pápeža bol tak odporný, tak odporný, tak odporný, že sa pri pomyslení na to chvejem.“

To, že vtedy musel svätý Peter Damiani vydať špeciálnu knihu zameranú proti rozšíreniu sodomskému hriechu medzi klérom s názvom Liber Gomorrhianus, odkazujúcu na Sodomu a Gomoru, v ktorej podrobne opisuje všetky zvrátenosti homosexuálnej klerikálnej kliky (vrátane pederastie), svedčí o vážnosti situácie, v ktorej sa vtedy Cirkev nachádzala. K zvrátenosti sexuálnej sa navyše pridružilo predávanie cirkevných postov (simonia), otvorené konkubináty vyššieho kléru so ženami a deťmi, ako aj celková korupcia.

Už v 19. storočí začali preto niektorí historici cirkevných dejín v súvislosti s dejinami pápežstva v 10. a 11. storočí presadzovať pojem „pornokracia“. Reagovali tak na dobu, ktorá sa začala vtedy, keď dvojica rímskych klerických konkubín – Theodora († 916), konkubína pápeža Sergia III. a jej dcéra Marozia († 936) – presadzovali pomocou sexuálnej dominancie svoj vplyv na vatikánsku politiku, pričom svoju moc uplatnili aj pri voľbách ďalších pápežov: Anastáza III., Jána X., Leva VI. a Leva VII. či Agapita II. a ktorá končila v podstate až reformami svätého Gregora VII., priateľa sv. Petra Damianiho, ktorý presadzoval povinný celibát v Cirkvi.

Je dobré si to pripomenúť práve dnes, keď sme zahlcovaní propagandou ohľadom zrušenia celibátu z dôvodu pedofilných zločinov kléru. Po prvé, rovnako ako aj vtedy, nejde primárne o pedofíliu, ale o pederastiu, konkrétnejšie efebofíliu, čiže o homosexuálne akty dospelých mužov s chlapcami, nie dievčatami. A po druhé: táto pederastia a homosexualizmus predchádzali zavedeniu celibátu, nie naopak!

Dnes, tisíc rokov po ukončení tohto neslávneho obdobia, sa niektoré katolícke médiá začínajú pri pohľade na súčasný stav Cirkvi otvorene pýtať, či sa nenachádzame v období novej „pornokracie“. Napríklad taliansky portál La Nuova Bussola Quotidiana si už v súvislosti s pápežom Františkom a jeho blízkymi spolupracovníkmi absolútne nekladie servítku pred ústa, a vyjadruje sa na adresu bergogliánskych elít neobyčajne kriticky a tvrdo.

Dňa 10. januára 2024 uverejnili na portáli článok s názvom Pornocrazia: l‘affaire „Tucho“ non è un caso, è un metodo, ktorý si záujemcovia môžu prečítať tu: https://lanuovabq.it/it/pornocrazia-laffaire-tucho-non-e-un-caso-e-un-metodo. Kritické argumenty namierené voči bergogliánom a uvedené v článku stoja určite za zamyslenie a nie je ich možné argumentačne odbiť zjednodušujúcimi hysterickými frázami typu: „Kto nekráča s pápežom Františkom, kráča schizmaticky proti nemu.“

Najnovší škandál s utajovanou knihou kardinála Fernándeza La Pasión Mística Espiritualidad y sensualidad (v preklade Mystická vášeň – spiritualita a zmyselnosť), ktorá vyšla roku 1998 v Mexiku, keď mal Fernández 36 rokov, je posledným z nepríjemných problémov pápeža Františka súvisiacich s jeho morálne pochybnými najbližšími spolupracovníkmi. Slovenské príslovie: „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“, však samozrejme nemusí platiť aj vo Vatikáne a v Argentíne, kde sa kladie dôraz skôr na synodálne sprevádzanie.

Čo sa týka morálne pochybných najbližších spolupracovníkov pápeža Františka, s ich nekontrolovateľnými nerestnými sklonmi – je ich skutočne „požehnane“. Spomeňme len tých hlavných a najznámejších, ktorí sa zviditeľnili v čase súčasného pontifikátu. Odborníkmi na nerestné sklony sú podľa portálu La Nuova Bussola Quotidiana jednoznačne ex-jezuita a sexuálny predátor Marko Rupnik a teológ-orgastik kardinál „Tucho“ Fernández, ktorý na katolíckeho hodnostára vykazuje pozoruhodné vedomosti, napríklad o rozdiele medzi ženským vaginálnym a klitorisovým orgazmom, vrátane posúdenia rozdielnych akustických prejavov, ktoré pri orgazme vydáva žena alebo muž (áno, aj takéto teologické „lahôdky“ sa nachádzajú v spomenutej inkriminovanej knihe).

O hviezde a ikone jezuitského výtvarného umenia, Markovi Rupnikovi, ktorého práce zdobia kostoly, knihy či cirkevné inštitúcie aj na Slovensku, sa písalo už dostatočne, a jeho sexuálne aktivity, z ktorých ho obvinili blízke rehoľníčky, sa stali na niekoľko mesiacov predmetom záujmu katolíckych aj sekulárnych médií. Liberálna klika okolo pápeža Františka, a ani on sám sa zrejme nechceli zmieriť so škandálom, ktorý museli priznať aj jezuitskí spolubratia Marka Rupnika a ktorý napokon vyvrcholil jeho vylúčením z rehole. Následná exkomunikácia Marka Rupnika bola preto najprv podľa niektorých svedectiev obratom zrušená samotným pápežom Františkom, jeho verným priaznivcom a protektorom. Pápež František sa navyše odmietol stretnúť s postihnutými rehoľníčkami (podľa ich svedectva) a nikdy im neodpísal na listy obviňujúce Marka Rupnika zo sexuálneho zneužívania.

Máme tu ďalej monsignora Gustava Oscara Zanchettu, blízkeho priateľa pápeža Františka, ktorý tiež pochádza z Argentíny. Tento prelát bol odsúdený na štyri roky a šesť mesiacov väzenia za zneužívanie dvoch seminaristov! V roku 2015 jeden zo Zanchettových sekretárov oznámil priamo pápežovi Františkovi, že Zanchetta má v mobile sexuálne zvrátené videá mužov pri sexe. Zanchetta totiž dlhodobo opíjal a následne obťažoval seminaristov, na audiencii pred pápežom Františkom však tvrdil, že sa mu do telefónu „nabúrali hackeri“ a že nič z obvinení sa nezakladá na pravde. Pápež František samozrejme monsignora Zanchettu, ťažko skúšaného hackerskou inváziou, neodvolal.

Našťastie však talianska polícia netrpela filoargentínskym komplexom, Zanchettu zatkla a sudca ho poslal rovno do väzenia, odkiaľ ho však kvôli zhoršenému zdravotnému stavu prepustili do domáceho väzenia…

Ďalšou z pozoruhodných kreatúr v okolí najvyššieho veľkňaza, je prelát a diplomat Battista Mario Salvatore Ricca, ktorému pápež František dôveroval natoľko, že z neho spravil dočasného preláta Vatikánskej banky, napriek tomu, že ide o aktívneho sodomitu, ktorý udržiaval sodomský vzťah s partnerom v Uruguaji. Tento vzťah bol natoľko nechutný a obscénny, že vyvolal v Uruguaji verejné pohoršenie medzi veriacimi a kňazmi. Nebol to však jeho jediný vzťah podobného typu. Riccu dokonca sodomiti v jednom zo svojich pokútnych montevidejských brlohov aj fyzicky inzultovali.

Ďalším z jeho verejne známych kúskov bolo nešťastné zaseknutie sa vo výťahu s mladým mužom, v kompromitujúcej situácii, pričom ich musel zachraňovať hasičský zbor. Informácie o Riccovi priniesol aj známy vatikanista Sandro Magister. Pápež František pod tlakom dôkazov nakoniec Ricca z funkcie dočasného preláta Vatikánskej banky odvolal, tvrdiac že bol ohľadom neho držaný v temnote. Napriek tejto temnote ho však naďalej držal ako riaditeľa svojho sídla – Domu svätej Marty, a v tejto funkcii Ricca vydržal až do roku 2022 (viď: http://www.gcatholic.org/dioceses/organizations/v5.htm).

(Informácie o Riccovi zverejnil napr. aj portál CNA v článku New Vatican bank official reportedly part of gay lobby – https://www.catholicnewsagency.com/news/27656/new-vatican-bank-official-reportedly-part-of-gay-lobby)

Nemenej zaujímavou osobou z blízkeho okolia pápeža Františka bol podľa portálu La Nuova Bussola Quotidiana – Godfried Daneels, liberálny kardinál, ktorý v konkláve volil pápeža Františka a bol jeho veľkým obdivovateľom. Kardinál Daneels, ktorý umrel v roku 2019, bol pristihnutý pri krytí biskupa, ktorý pohlavne zneužil seminaristu. Policajné vyšetrovanie zničilo ďalšiu kariéru kardinála Daneelsa, o jeho smrti a škandále písali aj v novinách The New York Times v článku Godfried Daneels, liberal cardinal tainted by sex scandal dies at 85. O super chránenom homosexuálnom predátorovi, kardinálovi McCarrickovi, snáď ani netreba nič písať.

Všetci spomenutí sa tešili podpore pápeža Františka, boli propagovaní oficiálnymi bergogliánskymi vatikánskymi kruhmi – napriek ich sexuálnym deviáciám a zvrátenostiam.

Čo sa týka momentálnej teologicko-orgastickej hviezdy, kardinála Fernándeza – pápež František mu verí, napriek dôkazom proti jeho osobe. Pritom je pravdepodobné, že na neho vytiahnu v najbližšej dobe aj ďalších kostlivcov zo skrine, tak ako nedávno vytiahli na svetlo sveta informácie o Fernándezovom známom, kňazovi Donovi Eduardovi Lorenzovi, ktorý je obvinený zo zneužívania piatich maloletých chlapcov a ktorého kardinál Fernández odmietol odvolať; či ako teraz vytiahli z prachu literárneho zabudnutia teologicko-orgastický knižný hit roka o mystickej vášni a orgazme.

Zábavná je aj toporná argumentácia a Fernándezovo vysvetľovanie na úrovni prichyteného školáka: „Je to kniha z mojej mladosti, už by som viac takúto knihu nenapísal“, ktoré problém nerieši, ale skôr ho umocňuje tým, že navodzuje svojou nevierohodnou atmosférou očakávanie ďalšieho škandálu a prieťahov. Rovnako ako Fernándezove nekonečné vysvetľovania a dodatky k dokumentu Fiducia supplicans. Svojimi škandálmi nakoniec totiž Fernández dokazuje, akou je krehkou a vydierateľnou postavou. Jeho ospravedlnenia sú trápne, a vysvetlenia ešte trápnejšie a zmätenejšie.

Fernándezova odpoveď vytvorila dieru väčšiu, než bola zamýšľaná záplata: „Tú knihu som stiahol krátko po jej vydaní a nikdy som nedovolil, aby bola opäť vytlačená“, kajá sa naoko. Avšak, ak ju chcel stiahnuť „krátko po jej vydaní“, prečo bola vôbec vydaná? Nie je to totiž len pár preklepov alebo nepresností: je to komplexný pornografický a rúhačský prístup, ktorý sa pravdepodobne zrkadlí aj v ďalších prácach tohto bergogliánskeho kardinála. V tých, ktoré už poznáme a zrejme aj tých, ktoré možno ešte len čakajú na zverejnenie.

Do budúcnosti môžeme očakávať, že Pandorina skrinka, ktorá bola otvorená pontifikátom pápeža Františka, pričom kostlivci z nej vyskakujúci samozrejme nepadajú len na jeho účet – ide o ovocie niekoľko desaťročí trvajúceho liberálneho rozkladu – bude so stále väčšou intenzitou vydávať zo svojich útrob ďalšie a ďalšie škandály.

Prirovnanie súčasnej Cirkvi portálom La Nuova Bussola Quotidiana k „pornokratickej“ Cirkvi z 10. a 11. storočia môže na prvý pohľad pôsobiť prehnane, avšak nezabúdajme – ešte sme nedospeli na tejto célineovskej „ceste do hlbín noci“ na jej koniec. Na ňom nás môže čakať katastrofa takého rozsahu, že pri pohľade na ňu skamenieme práve tak, ako Lótova žena v Sodome a Gomore.

Nech už však bude táto katastrofa akokoľvek veľká, jedno je isté: potrebuje súrne nového svätého Petra Damianiho a svätého Gregora VII.

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Prof. Dariusz Oko z Pápežskej Univerzity svätého Jána Pavla II. sa vo svojej odvážnej knihe Levanduľová mafia. S pápežmi a biskupmi proti homo-klikám v Cirkvi pokúša pozrieť na tzv. levanduľovú mafiu, ktorá pôsobí v Cirkvi a je jej skrytou chorobou, ničiacou jej organizmus.

Kniha nie je namierená proti ľuďom, ale proti ľudským zlyhaniam, ktoré sú zjavné. Jej cieľom nie je vyvolať pohoršenie, ale pomenovať obrovskú krízu, ktorá, zdá sa, čaká už iba nového svätého Petra Damianiho a svätého Gregora VII.

Druhé, doplnené vydanie knihy si môžete objednať na adrese:

https://www.christianashop.sk/levandulova-mafia/

V našom e-shope si však môžete objednať vo výraznej zľave aj ďalšie zaujímavé tituly – viac informácií na našej stránke christianashop.sk/.

PDF (formát pre tlač)