Talianski biskupi chcú bojovať proti „diskriminácii“ LGBT. Publikovali o tom „synodálne“ usmernenia pre Cirkev v Taliansku

22. októbra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza, LGBT, Transgenderizmus

V sobotu 25. októbra sa talianski biskupi zúčastnia tretieho, už posledného stretnutia synodálneho procesu talianskej cirkvi. Pred zhromaždením bol na internete zverejnený záverečný dokument, o ktorého prijatí budú hlasovať hierarchovia a delegáti zhromaždenia. V navrhovanom texte nachádzame znepokojujúce vyhlásenie: diecézy sa majú aktívne zapojiť do boja proti „diskriminácii“ LGBT, ktorej je – podľa autorov dokumentu – medzi katolíkmi príliš veľa. Teraz má byť „uzavretý“ postoj Cirkvi nahradený dôrazom na čo najširšiu „integráciu“ cudzoložníkov, homo- a transsexuálnych transformerov do života Cirkvi, bez nevyhnutnosti obrátenia.

Pred nadchádzajúcim stretnutím biskupov a delegátov synody sa už objavil dokument „synodálnej syntézy“, o ktorého prijatí budú hlasovať účastníci talianskeho „synodálneho procesu“. Nesie názov „Kvas pokoja a nádeje“. „Syntézu“ na stránkach talianskeho portálu lanuovabq.it komentoval Tommaso Scandroglio. Katolícky publicista sa domnieva, že text, ktorý bude predložený na hlasovanie, „pokračuje v úsilí o zmierenie homo- a transsexualizmu s katolíckou vierou“.

V navrhovanom texte sa stretávame s výzvou pre talianske miestne cirkvi, aby v pastoračnej praxi zvolili prístup „sprevádzania, rozlišovania a integrácie“ voči osobám, ktoré „sa nachádzajú na okraji cirkevného a sviatostného života z dôvodu milostnej a rodinnej situácie inej než je sviatosť manželstva (opätovné zväzky, konkubinát, manželstvá a civilné zväzky atď.)“. Zaujímavé je, že v spomenutej pasáži autorom dokumentu nenapadlo použiť slovo „hriech“…

Ako si všimol publicista portálu lanuovabq.it, navrhovanú verziu talianskej synodálnej syntézy treba vnímať ako pokračovanie línie reformy Cirkvi pápeža Františka. Podľa nej „v katolíckej Cirkvi je miesto pre všetkých“ a integráciu do katolíckeho spoločenstva možno akoby oddeliť od života v súlade so zásadami viery. Ako poznamenal Scandroglio, týmto spôsobom sa má v Kristovej Cirkvi zaručiť miesto nielen pre všetkých – ale aj pre všetko – to znamená pre hriech každého druhu.

„Inkluzívny prístup k hriechu“, ako autor označil reformné snahy vyplývajúce z podobných predpokladov, má podľa talianskej „syntézy“ zahŕňať aj subkultúru LGBT. V návrhu dokumentu nachádzame znepokojujúcu výzvu, aby diecézy aktívne podporovali spoločenské prijatie osôb s neusporiadanými sklonmi.

„Miestne cirkvi, prekonávajúc diskriminačné postoje, niekedy časté v cirkevných a spoločenských kruhoch, sa zaväzujú podporovať uznanie a pomoc pre homosexuálne a transsexuálne osoby,“ uvádza sa v jednom z bodov navrhovaného záverečného dokumentu. Tento bod možno chápať ako zámer podporiť bezpodmienečné prijatie homosexuálneho životného štýlu občanmi, veriacimi a pastiermi.

Zdá sa, že Talianska biskupská konferencia zaujíma voči osobám so sklonmi odporujúcimi prirodzenosti pasívny postoj. Dôvodom je prijatie názoru, podľa ktorého požiadavka zanechať homosexuálny spôsob života ako podmienka účasti na sviatostiach by bola zneužitím a duchovným násilím. Samotná ľudská dôstojnosť má vraj postačovať na to, aby každému patrilo miesto a aktívna účasť na cirkevnom živote. Talianska biskupská konferencia prijíma afirmatívny prístup, typický pre určité prúdy modernej psychológie: Cítiš sa ako gej? V poriadku, nemôžeme k tomu nič povedať, lebo by sme ti ublížili.

V navrhovanej verzii dokumentu sa tiež otvorene vyjadruje podpora modlitebným a náboženským iniciatívam, ktorých cieľom je „boj proti diskriminácii“ osôb s „neheterosexuálnymi“ sklonmi. Podľa novinára lanuovabq.it treba túto poznámku chápať ako pochvalu činnosti organizácií, ako je La Tenda di Gionata, zodpovedná okrem iného za škandalóznu homo-heretickú „púť“ osôb z LGBT prostredia do Ríma v rámci Jubilejného roku 2025.

Podľa Tommasa Scandroglia, ak by sa takéto ustanovenia prijali na nadchádzajúcom zhromaždení, znamenalo by to, že taliansky episkopát v odpovedi na vážny morálny problém –, akým je rozširovanie nemravných cudzoložných, nesviatostných a homosexuálnych zväzkov – má iba jednu odpoveď: poskytnúť spôsob, ako hriech jednoducho „zmieriť“ s katolíckou identitou a náboženskou praxou.

Hovorí sa, že pravda bez lásky je tvrdosť, ale láska bez pravdy je zrada. A dnes sa zdá, že táto zrada – sladká, zamatová, usmiata – sa odieva rúchom milosrdenstva, no v srdci nesie chlad zatratenia. Cirkev v Taliansku, tá, ktorá kedysi bola matkou pravdy, sa začína meniť. Namiesto slov „kajajte sa a verte Evanjeliu“ sa ozýva hlas „zaraďte sa a zostávajte v blude“.

Z Talianska sa ozýva hlas, ktorý volá po „integrácii“ tých, ktorí žijú v stave cudzoložstva a páchajú hriech proti prirodzenosti, a zabúdajú, že hriech nemožno integrovať do tela Cirkvi, ako nemožno hnilobu vštepovať do zdravého tela. Cirkev nemá byť hostincom nerestí, ale miestom pre liečbu hriešnikov. Kto nechce liečbu, ten nech ani nežiada miesto v nemocnici.

Milosrdenstvo Božie je bez hraníc, áno, ale má bránu, a tou je pokánie. Ak biskupi volajú po láske bez kríža, robia z milosrdenstva ópium, ktoré uspáva svedomie a kŕmi márnosť. Ako povedal sv. František Saleský: „Láska, ktorá nestráži zákon Boží, je ako matka, ktorá podáva svojmu dieťaťu jed, aby necítilo bolesť.“

V baroku sa verilo, že svet je divadlom Božej slávy. Dnešní tajtrlíci však stavajú divadlo ľudskej pýchy. Na javisku tohto divadla kňaz nevolá k obráteniu, ale tlieska hercom v maske „autenticity“. A biskup, ktorý sa bojí povedať slovo „hriech“, už nevedie k spaseniu, ale k ilúzii.

Cirkev je nevesta Kristova, nie kurtizána, ktorá sa prispôsobuje módnym vrtochom. Cirkev má byť pevná ako hrad, má kričať ako prorok, má žehnať hriešnika, ale nikdy nie hriech. Má volať: „Príďte!“, ale len na cestu, ktorá vedie k pokániu. Kto miluje pravdu, miluje Krista; kto pravdu skrýva, znova pribíja Krista na kríž. Lepší je hnev Kristov než Judášov bozk.

Branislav Krasnovský

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, Pch24.pl, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)