Talianska diecéza Chiavari propaguje homosexuálne páry ako vzory lásky a kresťanského rodinného života
15. decembra 2025
Aktuality
Cirkevná kríza, LGBT
Prišiel zrejme opäť čas pripomenúť, že nielen nemecká cirkev má patent na heterodoxiu a zvrátené experimenty. Za jej progresívny chrbát sa často skrývajú iné, napohľad „konzervatívnejšie“ regionálne cirkvi, ktoré však v praxi vykazujú tie isté tendencie. Najnovšia aktivita talianskej diecézy Chiavari ukazuje, že keď je treba zabojovať o pokrok, dokážu talianski progresivisti nechať nemeckých synodálnych šprintérov aj ďaleko za sebou. Preto nádeje, ktoré si robia tí nemeckí katolíci, čo ešte nestratili zvyšky rozumu a zmyslu pre vieru, že niekto zasiahne proti ich heterodoxným biskupom zvonku, nie sú zrejme príliš oprávnené.
V každom prípade je to teraz Taliansko, ktorému sa podarilo preraziť ďalšie dno. Oficiálna inštitúcia v Chiavarskej diecéze, Diecézna pastorácia rodín pod vedením otca Marca Torreho vydala pastoračnú brožúru pre veriacich s názvom Niet väčšej lásky (Non c’è amore più grande), ktorej cieľom je svedčiť o všakovakých katolíckych pároch či rodinách a „zbierať ľúbostné príbehy z našej diecézy“.
https://www.diocesichiavari.it/wp-content/uploads/2025/12/libretto-AMARE-.pdf
Portál La Nuova Bussola Quotidiana píše, že brožúra opisuje aj tieto úctyhodné ľúbostné príbehy a páry a predkladá ich katolíkom ako legitímnu súčasť kresťanského spolužitia: veriaci homosexuálny pár, homosexuálny pár, v ktorom je jeden neveriaci, rozvedený pár v registrovanom zväzku, heterosexuálny pár žijúci v konkubináte a podobne.
https://lanuovabq.it/it/la-diocesi-lancia-le-coppie-gay-come-modello-di-famiglia-cristiana
Podľa portálu ide o „prepad do ďalšieho poschodia v priepasti deštrukcie kresťanského manželstva a kresťanskej rodiny“.
Samozrejme, všetko je v brožúre namiešané tak, aby sa potešili aj konzervatívni truhlíci, lebo tam nájdu (povážte len, tú konzervatívnosť) dokonca aj heterosexuálne páry. Takže si každý nájde to svoje, a tak to má aj v liberálnej demokracii byť. Nikto nebude niekomu niečo zakazovať. Len nenávistníkom, samozrejme.
Dôležitejšie však než nejaké tmárske heterosexuálne páry sú v brožúre citlivé príbehy o homosexuáloch. Napríklad príbeh Marca a Micheleho, dvoch dúhových katolíkov, ktorí žijú spolu a referujú veriacim o tom, aké krásne je „žiť našu lásku k sebe navzájom ešte slobodnejšie, dokonca aj v rámci našej komunity“.
Samozrejme, že sa aj náležito synodálne angažujú: spievajú spolu v kostole, sú členmi skupiny Amore in cammino a pred sebou majú jasnú víziu – homosexuálizáciu Cirkvi:
„Verím, že konečným cieľom nášho snaženia je zbúrať tie múry rozdelenia, ktoré vždy bránili aktívnej účasti ľudí patriacich do širokej sféry homosexuality, na živote Cirkvi, pod láskou jediného Otca, ktorý nás prijíma v slobode, ako nás stvoril.“
Ďalším pekným diecéznym vzorom pre katolíckych veriacich je Gianluca, ktorý žije tiež so svojím partnerom, avšak jeho partner už nie je taký „konzervatívny“ LGBT ako horeuvedený Michele, pretože nechce s Gianlucom chodiť do kostolíka. Gianluca sa trochu na svoju „vernú polovičku“ sťažuje: „Bol vždy veľmi kritický a odmeraný, pokiaľ ide o jeho vzťah k Cirkvi.“ Avšak Gianluca si svoju LGBT vieru uchoval a žiari plný synodálneho nadšenia v kostole, kým ho jeho ateisticko-agnostický partner doma verne čaká.
Navyše, a to je najdôležitejšie podľa synodálnej dogmatiky, tieto rozdiely vôbec neprekážajú ich láske. A o tú predsa ide predovšetkým. Gianluca, nový vzor chiavarských diecéznikov hlási:
„Na rozdiel od toho, čo by si niekto mohol myslieť, tento rozdiel medzi nami nikdy nebol prekážkou nášho vzťahu, ale skôr zdrojom väčšieho vzájomného porozumenia, väčšej hĺbky pre nás oboch.“
Vskutku, sladký to príbeh plný tolerancie, priam sirupoidný, pri ktorom nezostane ani jedno synodálne oko suché: čo tam po viere a morálke, veď my sa ľubkáme… Halelujah!
A po dvoch homo-príbehoch z cirkevnej Červenej knižnice tu máme rovnako sladký heterosexuálny románik medzi Lucom a Alessandrou, ktorí našli opätovné šťastie ako rozvedení v novom, štátom a úradmi patentovanom zväzku. Súc riadne diecézne vyškolení, citujú na obhajobu svojho nového vzťahu exhortáciu Amoris laetitia a obligátne výkriky „Todos, todos, todos“.
Infernálna arogancia tu dosahuje svoje vrcholy. Inovovaný párik tvrdí, že vedome porušili „Božie pravidlá“, aby – „lepšie pochopili Jeho tvár“ (!!!) bez toho, aby sa museli vzdať „ideálu lásky, po ktorom vždy túžili“.
Po tejto krásnej prehliadke kresťanských „rodín“ už len dodajme, že otec Marco Torre nie je na cestách dúhy a lásky žiadnym nováčikom. Pred dvoma rokmi zorganizoval priamo v diecéznom seminári sériu LGBT akcií so známou dúhovou organizáciou Tenda di Gionata, ktorá sa v širšom cirkevnom povedomí preslávila koncom septembra, keď so súhlasom Svätej stolice a pápeža uskutočnila LGBT jubilejnú púť do Baziliky svätého Petra, kde sa prezentovala vskutku interesantnou vizuálnou invenčnosťou.
https://christianitas.sk/internet-zaplavili-prejavy-poburenia-nad-lgbt-putou-do-baziliky-sv-petra/
A portál La Nuova Bussola Quotidiana hlási, že radosť z tejto lásky sa šíri ako morová nákaza aj do ďalších diecéz. V Rapalle existuje podľa novín Veritá kresťanské združenie s názvom La Nassa, so sídlom vo farnosti Sant’Anna, ktoré organizuje už viac rokov dokonca verejný Sextival – festival sexuálneho zdravia. Kto by si len pomyslel, že tým katolíkom po 60 rokoch sexuálnej revolúcie, keď už aj tí najväčší samci/samice a veteráni boja za sexuálnu slobodu zamdlievajú od únavy, nudy a otupenosti, bude ten odpútaný sex tak imponovať. A potom, že neprichádza oživenie…
Branislav Michalka
Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
