Veliteľ ugandských ozbrojených síl a syn tamojšieho prezidenta navrhuje poslať do Svätej zeme 100-tisíc vojakov na ochranu „Kristovej krajiny“
4. novembra 2026
Cirkev Politika
Generál Muhoozi Kainerugaba vyjadril verejnú ochotu poslať do Svätej zeme až 100-tisícovú armádu na obranu „Kristovej krajiny“ pred prípadnými moslimskými útočníkmi. Generál uviedol, že by vojsko viedol osobne.

zdroj: fb MBU
Ugandský generál, syn prezidenta krajiny Museveniho a jeho najpravdepodobnejší nástupca, Muhoozi Kainerugaba, na svojom účte na sieti X zverejnil pozoruhodnú výzvu, ktorú zaregistrovali aj zahraničné médiá:
„Som pripravený rozmiestniť 100 000 ugandských vojakov v Izraeli. Pod mojím velením. Na ochranu Svätej zeme. Krajiny Ježiša Krista, nášho Boha!“
Generál Kainerugaba sám seba označuje za „znovuzrodeného kresťana“ a hlási sa k ugandskej vetve Anglikánskej cirkvi (Church of Uganda).
Ku kontextu treba jednoznačne doplniť, že ugandský generál by bol ochotný rozmiestniť svoje jednotky na podporu súčasného izraelského režimu, ktorý, po vzore západných protestantských cirkví zrejme vníma ako biblicky legitímny. Katolícky svetonázor s takýmto postojom nesúhlasí – keďže ten vníma práve katolícku Cirkev ako „Nový Izrael“ a súčasný štát Izrael nepovažuje za legitímneho nástupcu starozákonného kráľovstva.
Napriek uvedenému sa domnievam, že generál si zasluhuje uznanie. V prvom rade: jeho ústredným motívom je brániť „Svätú zem“, „krajinu Ježiša Krista“, ktorá sa skrátka nachádza v dnešnom štáte Izrael. Hoci izraelské excesy voči kresťanom sú dobre známe, predsa to nie je žiadna Severná Kórea ani Pakistan. Prítomnosť silnej kresťanskej armády na tomto území by pre tamojšie komunity navyše bola silnou vzpruhou a istou bezpečnostnou poistkou.
Generál Kainerugaba tiež otvára zabudnutú myšlienku prečo vlastne bojovať. Západné štáty zabudli na to, že sa v minulosti viedli boje v prvom rade na záchranu a silu kresťanstva, kresťanského svetonázoru a kresťanského sveta. Ukazuje sa, že tam, kde je kresťanský svet, tam sa národom darí aj ekonomicky. Bojovať za samotnú ekonomiku či „slobodu“ nemá zmysel, pretože tieto veci sú v čase veľmi rýchlo premenlivé. Výsledky II. svetovej vojny sú po 80 rokoch fuč.
Ale náboženstvo premenlivé nie je; územia, ktoré sme raz stratili na úkor islamu v stredoveku, sú moslimské dodnes. Kresťanské územia, ktoré sme raz ubránili, sú kresťanské (resp. postkresťanské) dodnes. Toto sú veci, za ktoré sa má bojovať a nie abstraktné pojmy typu „právny štát“ a „demokracia“.
Popredný nigérijský spravodajský portál The Whistler pokračuje:
„Generál Muhoozi sa v posledných týždňoch otvorene vyjadruje k spojenectvu Ugandy s Izraelom, pričom poukazuje tak na kresťanskú vieru, ako aj na historickú vďačnosť…
Vo svojich skorších príspevkoch naznačil, že Uganda by mohla vojensky zasiahnuť, ak by Izraelu hrozilo „zničenie alebo porážka“, pričom tento postoj zasadil do biblického a mesiášskeho rámca.“
(https://thewhistler.ng/ugandas-army-chief-offers-100000-troops-to-defend-holy-land-israel/)
Ugandská armáda podľa portálu v súčasnosti disponuje asi len polovičnými počtami oproti tým, ktoré generál navrhol. Ugandský parlament tiež už oficiálne schválil potenciálne vyslanie približne 1 200 vojakov do Pásma Gazy. Táto plánovaná misia je súčasťou povojnového plánu USA na vytvorenie Medzinárodných stabilizačných síl. Nejde však o bojovú podporu Izraela v Jeruzaleme, ale o účasť na udržiavaní mieru a bezpečnosti v regióne.
82 % obyvateľov Ugandy sú kresťania. Ku katolíckej Cirkvi sa v krajine hlási zhruba 37 % obyvateľstva, k anglikanizmu 30 % a zvyšok tvoria (protestantské) letničné hnutia.
Matej Gavlák
Zdroj: The Whistler, titulný obrázok, zdroj – fb MBU

