Sviatosť birmovania v historickom vývoji katolíckej Cirkvi

Branislav Krasnovský
28. februára 2025   Cirkev História

predchádzajúca časť:
Pár slov o sviatostiach v prvých storočiach po Kr. – Krst

***

Sviatosť birmovania – udelenie Ducha Svätého

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí, jej prijatie je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato birmovancov obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, aby mohli lepšie a účinnejšie šíriť a brániť katolícku vieru slovom i skutkom.

V ranej Cirkvi sa sviatosť birmovania (konfirmácie) vnímala ako udelenie Ducha Svätého tým, ktorí už boli pokrstení. Táto sviatosť bola úzko spätá s krstom a často sa udeľovala hneď po krste, najmä dospelým konvertitom. Krst i birmovanie spočiatku vykonával biskup, pretože sa verilo, že iba apoštolská postupnosť môže sprostredkovať plnosť Ducha Svätého. Tento zvyk sa dodnes zachoval vo východných cirkvách, kde kňaz udeľuje birmovanie hneď po krste.

K oddeleniu krstu a birmovania, ktoré podľa svätého Cypriána tvorilo „dvojsviatosť“, prišlo z dôvodu rastu počtu kresťanov. Od stredoveku sa počet diecéz, farností a katolíkov rozšíril natoľko, že už biskup nemohol byť prítomný na všetkých sláveniach krstu. Na Západe teda zaviedli časové oddelenie oboch sviatostí, kresťanský východ zachoval obidve sviatosti spojené. Birmovanie na východe udeľoval kňaz, ktorý aj krstil, ale aj on to mohol urobiť iba krizmou (grécky myron), ktorú posvätil biskup.

Práve dvojité pomazanie krizmou po krste a po birmovaní nakoniec participovalo na skutočnosti, že sa obe sviatosti od seba oddelili. Prvé pomazanie krizmou, ktoré udeľoval kňaz už aj novorodencom ostalo spojené s krstným obradom a znamená účasť pokrsteného na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní.

Druhé pomazanie, ktoré v neskoršom období vykonával biskup na čele, už bolo znakom autonómnosti oboch sviatostí. Spájanie krstu a birmovky do jedného celku vyjadruje jednotu uvádzania do kresťanského života, prax latinskej Cirkvi, kde sa od seba postupne oddelila sviatosť krstu a birmovania jasnejšie vyjadruje spoločenstvo nového kresťana s jeho biskupom, ktorý je ručiteľom a služobníkom jednoty katolíckej a apoštolskej Cirkvi.

Biblický základ a pôvod birmovania

Sviatosť birmovania má pevné základy vo Svätom Písme, najmä v Novom zákone, kde sa spomína na viacerých miestach dar Ducha Svätého a jeho odovzdávanie prostredníctvom vkladania rúk apoštolov. V Starom Zákone sviatosť birmovania v takej podobe ako ju poznáme dnes samozrejme neexistovala, nachádzame však symbolické predobrazy birmovania v príkladoch pomazania kráľov, prorokov či kňazov špeciálnym olejom (v katolíckej Cirkvi krizma).

Často sa ako príklad symbolického predobrazu birmovania v Starom zákone citujú slová Prvej knihy Samuelovej (1Sam 16,13): 13 Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Takisto sa ako príklad symbolického predobrazu birmovania v Starom zákone cituje text z z knihy Exodus, ktorý sa týka v prvom rade posvätenia Svätostánku (Ex 30,22–31): 22 Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: 23 „Vezmeš voňavé látky najlepšieho druhu: päťsto šeklov najjemnejšej myrhy a polovicu tohto teda dvestopäťdesiat šeklov voňavej škorice a dvestopäťdesiat šeklov voňavého puškvorca, 24 päťsto šeklov kasie podľa váhy svätyne a jeden hin olivového oleja. 25 Z toho pripravíš svätý olej na pomazanie, prenikavo voňajúcu masť, ako robieva olejkár. 26 Týmto pomažeš stan zjavenia a archu zákona, 27 stôl so všetkým jeho náradím, svietnik s jeho náčiním a kadidlový oltár; 28 aj oltár na zápalné obety so všetkým jeho príslušenstvom a umývadlo s jeho podstavcom. 29 Takto ich posvätíš a budú presväté. Každý, kto sa ich dotkne, bude zasvätený. 30 Pomažeš aj Árona a jeho synov a posvätíš ich, aby mi slúžili ako kňazi. 31 A Izraelitom prikážeš: „Pre vás to bude svätý olej pomazania z pokolenia na pokolenie“.

Uvedené texty zo Starého zákona, ako bolo povedané vyššie, možno vnímať ako predobraz sviatosti birmovania. Pri birmovaní birmovanec prijíma Ducha Svätého a stáva sa duchovne posilneným pre službu Bohu, podobne ako králi a proroci v Starom zákone.

Nový zákon a obrazy sviatosti birmovania

Sviatosť birmovania a prijatie Ducha Svätého je priamo spomenutá na viacerých miestach v Novom zákone. Náš Pán Ježiš Kristus nám prisľúbil Ducha Svätého (Jn 14,15–18): 15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16 A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – 17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. 18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.

Rovnako aj v Evanjeliu sv. Jána je informácia o tom, ako Ježiš dýchol na Apoštolov, čím získali Ducha Svätého (Jn 20,19–23): 19 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21 A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Azda najznámejší text súvisiaci priamo s birmovaním je text zo Skutkov apoštolov, kde sú priamo slová aj o tom, ako Apoštoli získali schopnosť hovoriť cudzími jazykmi, Duch Svätý posilnil Apoštolov k tomu, aby šírili evanjelium (Sk 2,1–8): 1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. 5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7 I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?“

Vkladanie rúk Apoštolov – základ sviatosti birmovania

Ďalším dôležitým biblickým textom, v ktorom sa hovorí o sviatosti birmovania sú texty zo Skutkov apoštolov. Prvým je text, v ktorom je naznačená v slovách Šimonovi Mágovi aj skutočnosť, že nie každý môže vložením rúk dať Ducha Svätého (Sk 8,14–24):

14 Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. 15 Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, 16 lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. 17 Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého. 18 Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze 19 a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého.“ 20 Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! 21 Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. 22 Rob teda pokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. 23 Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“ 24 Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“

V ďalšom texte opäť zo Skutkov apoštolov svätý Pavol vkladá ruky na učeníkov v Efeze, následne na učeníkov zostúpil Duch Svätý, takže začali hovoriť cudzími jazykmi a prorokovať (Sk 19,5–8): 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. 7 Spolu ich bolo asi dvanásť mužov. 8 Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve.

V uvedených textoch je zrejmá súvislosť medzi krstom a birmovaním. Krst sám o sebe podľa tohto textu nepostačoval, Apoštoli udeľovali aj Ducha Svätého vkladaním rúk, čo je základný prvok birmovania. Uvedený text je tiež dôkazom skutočnosti, že prijatie Ducha Svätého je iná sviatosť ako krst.

Pomazanie krizmovým olejom

Pomazanie krizmovým olejom symbolizuje spojenie s Kristom, túto skutočnosť môžeme nájsť v Druhom liste Korinťanom (2Kor 1,21–22): 21 A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, 22 on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

Birmovanie je pečaťou Ducha Svätého, je znakom duchovnej dospelosti a duchovného posilnenia. Pomazanie krizmovým olejom nás spája s Kristom (grécky „Christos“ znamená „Pomazaný“).

Krizma je posvätný olej, ktorý sa používa v katolíckej Cirkvi i pravoslávnej cirkvi pri sviatostiach krstu, birmovania, kňazskej a biskupskej vysviacky. Je považovaná za znak Ducha Svätého a za znak účasti na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom poslaní.

Vyrába sa z olivového oleja zmiešaného s balzamom. Olivový olej symbolizuje posvätenie, silu a uzdravenie, balzam symbolizuje vôňu Krista a šírenie Evanjelia. Biskup požehnáva krizmu na Zelený štvrtok počas svätej omše na posvätenie olejov. Pri požehnaní sa duchovným spôsobom vzýva Duch Svätý na posvätenie, krizma sa označí ako symbol daru Ducha Svätého. Následne sa požehnaná krizma rozdáva do všetkých farností diecézy. Vo východnej cirkvi krizmu požehnáva iba patriarcha.

Používa sa pri vysluhovaní sviatosti krstu (pomazanie čela pokrsteného znamením kríža), pri birmovaní (biskup pomazáva čelo birmovanca krizmovým olejom so slovami „Prijmi znak daru Ducha Svätého“), pri kňazskej a biskupskej vysviacke (kňazom sa pomazávajú ruky a biskupom hlava), pri posvätení kostola, oltára a liturgických predmetov.

Ohľadom textov súvisiacich s krizmou v Starom zákone – krizma sa používala na pomazanie kňazov, kráľov a prorokov (Ex 30,22–33), samotný kráľ Dávid bol pomazaný pri svojom vymenovaní za kráľa (1Sam 16,13). V apoštolskej dobe sa vkladanie rúk a pomazanie krizmou používalo na udeľovanie Ducha Svätého (Sk 8,14–17), od stredoveku sa krizma používala aj pri biskupskej vysviacke a posviacke oltárov.

Existujú tri druhy posvätných olejov – krizma (na krst, birmovanie a vysviacku), oleum infirmorum (pomazanie chorých) a oleum catechumenorum (príprava katechumenov na krst). Tridentský koncil (1545 – 1563) potvrdil význam krizmy v sviatostiach a zaviedol povinné požehnanie krizmy biskupom na Zelený štvrtok.

Symbolika krizmy je teda nasledovná: krizma je hlavným znakom daru Ducha Svätého získaného pri birmovaní, symbolizuje posvätenie a vyvolenie – ten, kto je pomazaný je už od čias Starého zákona zasvätený Bohu. Krizma symbolizuje duchovnú silu – pomazanie krizmou znamená ochranu a silu pred zlom a krizma samotná symbolizuje kráľovské a prorocké poslanie Krista.

Ako sa uskutočňovalo birmovanie v dejinách Cirkvi

V apoštolskej dobe a v prvých storočiach sa birmovanie udeľovalo hneď po krste najmä dospelým konvertitom. Krst i birmovanie vykonával biskup, pretože sa zastával názor, že iba apoštolská postupnosť môže sprostredkovať plnosť Ducha Svätého. Tento zvyk sa zachoval vo východných cirkvách, kde kňaz udeľuje birmovanie hneď po krste.

Čo sa týka vkladania rúk a pomazania olejom, vychádza sa z novozákonných textov (vyššie uvedených), najmä zo Skutkov apoštolov (Sk 8,14–17), kde Apoštoli sv. Pavol a Peter vkladali ruky na pokrstených, aby prijali Ducha Svätého. Okrem vkladania sa začalo pomerne skoro používať aj pomazanie krizmou na čelo, čo symbolizovalo prijatie Ducha Svätého.

Po Milánskom edikte v roku 313 sa skončilo prenasledovanie kresťanov a počet kresťanov sa začal zvyšovať. Spojenie krstu a birmovky ostávalo, no keďže pribúdalo veriacich, biskupi nestíhali byť prítomní pri všetkých krstoch a postupne sa sviatosť krstu a birmovania začala oddeľovať. Krstiť deti v ranom veku začali kňazi, birmovky ostávali v kompetencii biskupov. Svätý Cyprián z Kartága často hovoril o potrebe birmovky, ktorá dopĺňa sviatosť krstu, že má v živote katolíka nezastupiteľné miesto. Najstaršie liturgické texty súvisiace s birmovkou sa našli v Sýrii a Egypte. Sv. Hipolyt Rímsky opisuje vkladanie rúk a pomazanie olejom ako dve kľúčové časti birmovania.

Ohľadom obradu birmovania – ostal v podstate rovnaký. Pri birmovaní sa kládli ruky na pokrstených, v apoštolskej dobe nasledovalo hneď po krste dospelého konvertitu. Nasledovala modlitba o zoslanie Ducha Svätého a pomazanie krizmou. V apoštolskej dobe podľa mnohých odborníkov dokonca ani neexistoval špeciálny liturgický obrad pre birmovanie, nakoľko bolo vnímané ako súčasť krstného obradu.

Určité zmeny pri birmovke nastali v stredoveku, následne liturgiu birmovky zadefinoval Tridentský koncil (1545 – 1563). Birmovanie sa už stalo samostatným liturgickým obradom, ktorý zahŕňal vyznanie viery (krstné sľuby), vkladanie rúk biskupa (odovzdanie Ducha Svätého), pomazanie čela krizmovým olejom (znak duchovnej sily vo viere) a znak pokoja (biskup dal birmovancovi symbolický úder na líce, symbol pripravenosti bojovať za vieru. Liturgický úder na líce bol aj súčasťou pasovania rytierov, ktorí mali brániť učenie Krista, slabých a bojovať proti krivde). Po Tridentskom koncile sa tiež ustálilo, že sviatosť birmovania sa mohla získať vo veku cca 12 – 15 rokov.

PDF (formát pre tlač)