Súmrak amerických miest topiacich sa v násilí

Alexandra Rybinska
18. septembra 2021   Spoločnosť   BLM

Spojené štáty sa topia v násilí. Od Kalifornie po New York, od Minneapolisu po pobrežie Texasu. Je to výsledok protestov Black Lives Matter a liberálnych reforiem súdneho systému.

66-ročný Mahmood Ansari, ktorý sa do USA prisťahoval z Pakistanu pred 40 rokmi, trávil prvého apríla večer ako zvyčajne vo svojom obchode so suvenírmi v Atlantic City v New Jersey. Spolu s rodinou ho viedol už viac ako tridsať rokov. Už sa ho chystal zavrieť, keď doň zrazu vtrhla skupina tínedžerov ozbrojených nožmi. Žiadali peniaze. Po krátkom zápase Ansari padol na zem v bezvedomí. Zomrel cestou do nemocnice. Podľa webovej stránky The Atlantic išlo o ďalšie z dlhého radu lúpežných prepadnutí obchodov v meste známom svojimi kasínami, a v ktorom roky vládla Demokratická strana. Vládne tak zle, že v roku 2016 nad ním prevzala kontrolu vláda štátu New Jersey. Mestu napriek príjmom z kasín hrozil totiž bankrot.

Toto leto sa rozhodlo o predĺžení tohto opatrenia v Atlantic City o ďalšie štyri roky. Po júnovej streľbe, pri ktorej bol jeden človek zabitý a traja zranení, sa ozvali hlasy, že by bolo dobré, keby štátna polícia štátu New Jersey prevzala aj miestne policajné stanice.

„Pomaly si zvykáme na zvuk sirén a výstrely v našich uliciach, ale to by sa nemalo stávať,“ sťažuje sa člen mestskej rady „Mo“ Delgado v rozhovore pre miestny portál nj.com.

Páchatelia lúpežného prepadnutia Ansariho obchodu boli zadržaní. Majú od 11 do 15 rokov. Pre majiteľov obchodov je to slabá útecha. Hovorí sa, že násilie v meste narastá a nieto dňa, aby nedošlo k prepadnutiu alebo krádeži. „Už sa necítime bezpečne. Mestu sa vyhýbajú aj turisti,“ zdôraznil Asif Ansari, syn obete útoku.

Koniec mieru

V septembri 2020 vyvolal vtedajší prezident Donald Trump pobúrenie, keď vyhlásil, že desať najnebezpečnejších miest v USA spravujú demokrati. Bol obvinený z klamstva a z používania „nepresvedčivých štatistík“ na politické účely. Podľa oficiálnych údajov FBI mal však Trump pravdu. Zoznam miest s viac ako stotisíc obyvateľmi s najvyšším počtom trestných činov uzatvára New York, za ktorým nasledujú Los Angeles, Chicago, Houston, Filadelfia, Memphis a Baltimore.

Na čele všetkých z nich stoja demokrati. Podobne vyzerá aj zoznam miest s najvyššou kriminalitou nad desaťtisíc obyvateľov. Na prvom mieste je Memphis, kde vládnu demokrati, za ním nasledujú St. Louis, Detroit a Baltimore. Dve z prvých miest – San Antonio a Las Vegas – majú nezávislých starostov a iba jedno mesto – Jacksonville – má starostu z Republikánskej strany.

Počet vrážd v USA v roku 2020 sa na federálnej úrovni zvýšil o 25 až 30 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „Ide o najväčší nárast násilia, aký sme zaznamenali od roku 1960, keď sme začali zostavovať oficiálne štatistiky kriminality,“ hovorí John Roman, odborník na spravodlivosť z Chicagskej univerzity, v rozhovore pre webovú stránku Vox. Podľa neho k nárastu došlo po desaťročiach poklesu počtu vrážd a kriminality v USA všeobecne, známom ako The Great Crime Decline, ale celkový počet vrážd je stále výrazne nižší ako v 90. rokoch a predtým. „To je však jeden z dôvodov, prečo je tento nárast taký znepokojujúci: narúša desaťročia relatívneho pokoja v celej krajine, ktorý s malými odchýlkami trval od roku 1994 minimálne do roku 2014,“ dodal.

V Atlante, kde sú demokrati starostami nepretržite od roku 1879, sa počet vrážd v prvých šiestich mesiacoch roku 2021 zvýšil až o 60 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Počas jediného víkendu začiatkom júna tam bolo pri takmer sto streľbách zabitých 24 ľudí vrátane trojročného dieťaťa. Vlny násilia zažíva aj New York. V júli vtedajší guvernér štátu Andrew Cuomo vyhlásil, že v meste zomiera viac ľudí od guliek ako v dôsledku pandémie Covid-19. Počas víkendu 3. – 4. júla tam došlo až k 51 streľbám. Guvernér prisľúbil viac ako 130 miliónov dolárov na preventívne programy.

Efekt Minneapolis?

Všetci sa zhodujú, že úroveň násilia v amerických mestách začala prudko stúpať na jar 2020. O príčinách tohto nárastu sa však vedú ostré spory. Niektorí odborníci, spojení s demokratmi, poukazujú na sociálnu nerovnosť a rasovú segregáciu.

Los Angeles sa však v rokoch 2019 až 2020 nestalo chudobnejším ani rasistickejším. Napriek tomu sa počet vrážd v tejto krajine za posledný rok zvýšil o 34 % na 343. Iní obviňujú pandémiu Covid-19. Tvrdil to aj starosta New Yorku Bill de Blasio, keď povedal, že „ľuďom v dôsledku lockdownu šibe“. V ostatných krajinách sa však úroveň kriminality počas pandémie zmenila len málo. V Mexiku sa v roku 2020 dokonca znížila o 0,4 %. Príklad Salvádoru je zaujímavý. V tejto jednej z najnebezpečnejších krajín sveta sa zaznamenala najnižšia úroveň násilia za viac ako dvadsať rokov. Nová vlna kriminality nevysvetľuje ani opiátovú krízu či nárast predaja strelných zbraní, aspoň nie v takom rozsahu.

Republikánski experti sa domnievajú, že hlavným dôvodom je tzv. Minneapolis efekt, vlna protestov proti polícii, ktorá sa prehnala celou krajinou vlani v lete po zabití Georgea Floyda a agitácii za „znižovanie rozpočtu pre políciu“. Podobný jav sa vyskytol po smrti černošského tínedžera Michaela Browna na predmestí St. Luis vo Fergusone v štáte Missouri. Browna zastrelil v auguste 2014 policajt. Po celej krajine sa prehnala vlna protestov, obchody boli rabované a podpaľované. V dôsledku toho sa počet vrážd zvýšil o 11 % v roku 2015 a o ďalších 10 % v roku 2016.

Ako sme sa dočítali na stránkach The Atlantic, nárast násilia sa dotkol predovšetkým miest s veľkým počtom černošského a latinskoamerického obyvateľstva, ktoré vtedy viedli predovšetkým demokrati. „Tam, kde bola polícia najhlasnejšie kritizovaná a kde sa volalo po znížení jej financovania, výrazne klesla jej legitimita, čo viedlo k tomu, že sa policajti vyhýbali kontaktu s občanmi. Počet zásahov a zatknutí sa znížil. Mnohí policajti radšej odišli na dovolenku, alebo sa dali vypísať PN a preťažené policajné stanice sa nedokázali vyrovnať s kriminalitou,“ zdôraznil kriminológ Richard Rosenfeld z Univerzity v Missouri v rozhovore pre týždenník The Washington Examiner.

Po smrti Georgea Floyda klesla dôvera v políciu v USA na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov. Z výskumu Police Executive Research Forum zároveň vyplýva, že počet pracovných výpovedí policajtov sa zvýšil o 18 % a počet predčasných odchodov do dôchodku o 45 %. Ľudia prestali dôverovať polícii a polícia prestala dôverovať ľuďom. „Môj výskum ukazuje, že v dôsledku zníženej prítomnosti polície v uliciach amerických miest bolo v júni a júli 2020 zavraždených približne 710 ďalších ľudí a viac ako 2 800 ľudí zomrelo pri prestrelkách,“ tvrdí Paul Cassell, profesor práva na univerzite v Utahu. Väčšina z nich sú podľa neho černosi žijúci v chudobných getách. V Baltimore, Los Angeles alebo Detroite.

„Radikálni“ prokurátori

Existuje však aj iný dôvod, prečo v mestách, kde vládnu demokrati, prudko stúpa kriminalita. Podľa nadácie Heritage Foundation sú za to zodpovední „pokrokoví právnici“, ktorí vďaka podpore „liberálnych miliardárov“, ako sú George Soros a Cari Tuna (manželka spoluzakladateľa Facebooku Dustina Moskovitza), vyhrali voľby na posty okresných prokurátorov a podľa slov konzervatívneho think-tanku majú „veľmi osobité chápanie spravodlivosti“ spočívajúce v systematickom nestíhaní určitých trestných činov, ako sú drogy alebo majetkové trestné činy, s cieľom ukončiť „nespravodlivý a rasistický systém masového väznenia ľudí“.

Jedným z nich je Chesa Boudin, okresný prokurátor zo San Francisca, ktorého rodičia boli členmi marxistickej teroristickej organizácie The Weatherman. V roku 1981, keď bol Boudin ešte dieťa, sa spolu so šiestimi členmi Čiernej oslobodzovacej armády zúčastnili na lúpežnom prepadnutí transportu peňazí. Pri útoku zahynuli traja ľudia. Boudin žil vo Venezuele a pred štúdiom práva pracoval ako prekladateľ pre Huga Cháveza.

Ďalšími progresívnymi kandidátmi na posty okresných prokurátorov sú George Gascon (Los Angeles), Marilyn Mosbyová (Baltimore), Rachael Rollinsová (Boston) a Kim Foxxová (Chicago). A práve v týchto mestách sa zločinnosť natrvalo zahniezdila v uliciach.

V sanfranciskej štvrti Tenderloin okupujú chodníky narkomani, bezdomovci, prostitútky a díleri, pričom záchranná služba každú chvíľu odváža závislých, ktorí sa predávkovali. Ľudia sa vyprázdňujú na uliciach, všade sú rozhádzané odpadky, ihly a špinavé oblečenie. Často sa tu strieľa. V minulom roku tu bolo zaznamenaných viac ako sedemsto prípadov predávkovania drogami. Počet vlámaní do áut a krádeží sa za posledný rok, teda za prvý rok Boudinovej vlády, zvýšil o 750 %. Vykrádanie obchodov je na dennom poriadku. Aj keď polícia páchateľov zatkne, prokuratúra ich nestíha. Na druhý deň sú opäť na ulici.

Ulice miest Baltimore a Filadelfia

Podobne to dnes vyzerá aj v uliciach Baltimoru, kde okresná prokurátorka Marilyn Mosbyová (spolu s filadelfským prokurátorom Larrym Krasnerom) prijala rozhodnutie, že „už nebude stíhať niektoré trestné činy“. Prečo? Pretože drogovú trestnú činnosť, krádeže alebo prostitúciu páchajú „najmä čierni a hnedí ľudia“. A tým sú diskriminovaní. Chytanie čiernych zlodejov a ich postavenie pred súd je rasizmus. Z toho vyplýva, že ak chce obyvateľ Baltimoru zažiť aspoň kúsok spravodlivosti, musí jeho rodina dúfať, že ho zavraždia, pretože páchateľov vrážd je Mosbyová ešte ochotná trestne stíhať.

Zábery z trúfalých útokov na obchody alebo z táborenia chudobných ľudí na chodníkoch Kensington Avenue vo Filadelfii si môžete pozrieť na YouTube. Obchodné reťazce masívne investujú do súkromnej bezpečnosti. Majitelia malých obchodov si to však nemôžu dovoliť. Práve oni a farebná komunita, ktorá nemá šancu presťahovať sa do lepších štvrtí, sú prvými obeťami politiky, ktorú robia ľudia, ktorí s týmto zločinom a týmito štvrťami nikdy neprídu do kontaktu. Minulý rok bolo v Baltimore zaznamenaných 499 vrážd, čo je najviac za posledných 30 rokov. Tento rok bude podľa odborníkov ďalším rekordom: 600.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka wPolityce.pl.

PDF (formát pre tlač)