Slovenská katolícka kaviareň jasá: Róbert Bezák sa vrátil! Čo to v skutočnosti znamená?

Branislav Michalka
22. marca 2025   Cirkev Spoločnosť   Komentár

Róbert Bezák je späť a v slovenskej katolíckej kaviarni nastalo radostné duchovné hemlesenie. Nadšenie bolo až také, že jeden článok nestačil:

https://www.postoj.sk/172421/tri-obrazy-roberta-bezaka

https://svetkrestanstva.postoj.sk/172344/vitaj-spat-v-akademickej-arene-robert-uviedol-ho-nuncius-girasoli-prisli-aj-styria-biskupi

Áno, je to stále ten Róbert Bezák, ktorý podporoval progresívnu obhajkyňu potratov a LGBT Zuzanu Čaputovú:

https://christianitas.sk/arcibiskup-bezak-chce-aby-caputova-opat-kandidovala-na-prezidentku/

bojoval za našich transgenderových rodákov:

https://christianitas.sk/arcibiskup-bezak-o-transgender-ludoch-neriesme-v-akom-tele-chodia-ale-aku-maju-auru/

podporil za primátora progresívca a obhajcu LGBT propagandy Matúša Valla:

https://christianitas.sk/arcibiskup-bezak-opat-na-scene-preco-podporil-v-kampani-liberalneho-primatora-bratislavy/

rád si podiskutoval s homosexuálom o homosexuáloch:

https://christianitas.sk/bezak-diskutoval-o-lgbt-povedal-tiez-preco-prisiel-o-miesto/

zahral si v reklame s LGBT:

https://christianitas.sk/bezak-ucinkuje-v-reklame-co-na-to-kbs/

https://christianitas.sk/kbs-o-kauze-bezakovej-reklamy-otazky-adresujte-vatikanu/

a zabojoval aj za progresívneho prezidentského kandidáta Korčoka:

https://christianitas.sk/arcibiskup-robert-bezak-sa-aktivne-zucastnuje-na-predvolebnej-kampani-ivana-korcoka-zasiahne-kbs-proti-otvorenemu-zapajaniu-sa-prislusnika-kleru-do-politickej-kampane/

Jeho návrat do oficiálneho cirkevného milieu je preto nepochybne veľkou duchovnou vzpruhou pre všetkých tých, čo sa radi označujú ako „konzervatívci“. Ako bolo ukázané vyššie… Nakoniec, keď sa tak nad tým zamyslíme, postaviť sa vedľa neho môže priniesť nečakaný, ale navonok vcelku presvedčivý efekt. Na pozadí a v porovnaní s mužom takého ideového profilu, aký má Róbert Bezák, totiž vyzerá ako konzervatívec už úplne každý. Takže to vytúženej fikcii, môže nakoniec pomôcť…

Dva tábory

To však teraz nie je až také podstatné. Pojmy ako „konzervativizmus“ a „konzervatívec“ už aj tak dávno stratili akúkoľvek výpovednú hodnotu, pri pokusoch o skutočné zachovanie tradície európskej kresťanskej civilizácie. Tu ide o iný problém: Ako teraz celý ten viac ako desaťročný cirkevno-právny candrbál, spracovať a vysvetliť? Bezáka víta apoštolský nuncius Girasoli, na jeho prednáške sa demonštratívne ukazuje pokrokové a liberálne krídlo mladých biskupov, prednášku nakrúcala TV LUX a katolícka kaviareň mediálne jasá, pričom hovorí o Bezákovom odvolaní z úradu ako o akejsi „traume veriacich“, navodzujúc dojem nezahojenej rany na tele slovenskej cirkvi a pletúc si evidentne jej progresívnu časť s celou cirkvou.

Nech však tento príbeh a jeho vyústenie obraciame z ktorejkoľvek strany, jedno je zrejmé: pokiaľ je Bezák hrdina hodný adorácie a obdivu, potom tí, čo ho vypoklonkovali na cirkevnú perifériu, musia byť nutne vinníkmi a morálnymi trpaslíkmi. Tretia možnosť neexistuje.

Pre autora článku a asi aj pre väčšinu čitateľov portálu Christianitas.sk je samozrejme očividné, že predstava Róberta Bezáka ako ublíženého cirkevného hrdinu je absurdná. Stačí si pozrieť horeuvedenú hitparádu jeho progresivistického aktivizmu, aby sme vedeli hneď s kým máme dočinenia – s liberálnou politickou figúrkou, ktorá bola doteraz využívaná ako liberálne baranidlo sekulárne, pričom sa možno chystá jeho opätovné použitie ako liberálneho baranidla vnútrocirkevného. Toto konštatovanie však nič nemení na fakte naznačenom vyššie: boli tu dva ostro vyhranené tábory a jeden z nich bol tábor oficiálny.

S Bezákom bolo vedené oficiálne vyšetrovanie, jeho odvolanie schválil pápež Benedikt XVI., boli vypočutí svedkovia, český biskup Baxant viedol vyšetrovanie, nikto z oficiálnych cirkevných predstaviteľov Slovenska, ktorí sú vo funkciách doteraz, oficiálne neprotestoval a dokonca sa medzi veriacimi šírila výzva na verejnú podporu rozhodnutia Benedikta XVI. a slovenských biskupov, v súvislosti s odvolaním Róberta Bezáka, pod ktorou sú podpísané také hviezdy súčasného synodálneho napredovania na Slovensku ako vdp. Juraj Vittek či vdp. Tomáš Krampl, ktorých zaiste nikto nebude podozrievať z premršteného konzervativizmu:

https://www.ta3.com/clanok/23593/aktivisti-bezak-je-vymazavany-z-historie-trnavskej-arcidiecezy

Ešte v roku 2015 vdp. Juraj Vittek koriguje svojim komentárom vo Vatikánskom rozhlase údajné „fámy“ o rehabilitácii Róberta Bezáka, ubezpečuje, že nič také nemal pápež František jeho prijatím pri audiencii na mysli a dodáva:

„Toto gesto však v istých kruhoch spustilo opäť svoju vlastnú nezávislú interpretáciu: virtuálnu realitu údajnej rehabilitácie, dokonca volanie po odvolaní predsedu KBS či výziev k jeho odstúpeniu a pod. Súčasťou tejto virtuálnej reality je samozrejme istota, že odvolanie trnavského emeritného arcibiskupa bolo sprisahaním, nespravodlivosťou, že bolo dôsledkom osočovania a ohovárania, že nebolo v súlade s cirkevným právom, lebo chýbal pápežov dekrét atď., atď. Táto virtuálna realita nasleduje vlastnú nepriestrelnú logiku. Áno logika jej nechýba. Snáď je to jediná vec, ktorá jej nechýba. Ak sa konfrontujete s touto virtuálnou realitou, tak to asi schytáte, lebo jej logika, ako sa vyjadril G. K. Chesterton, „sa v mnohých ohľadoch pohybuje rýchlejšie, pretože ju nezdržujú veci, ktoré súvisia so správnym úsudkom“, nezdržujú ju veci ako skutočnosť. Známkou takejto virtuálnej reality je „spojenie logickej úplnosti a duchovnej obmedzenosti“. Jedinou cestou von je obrátenie, ktoré Písmo označuje gréckym slovom „metanoia“, teda zmena zmýšľania. Tá si vyžaduje pokoru pred realitou a opustenie myšlienky, do ktorej sa obmedzená logika virtuálnej reality zamilovala.“

https://www.radiovaticana.cz/clanek_print.php?id=21938

Kto sú teda vinníci?

Takže späť: vidíme tu evidentne dve jasne oddelené strany konfliktu, ktoré sa vzájomne obviňujú. Pokiaľ ale dnes niekto jasá nad návratom Róberta Bezáka a prezentuje ho ako ublíženého hrdinu, tak potom nutne musí druhá strana sporu, vtedajšou konferenciou biskupov počnúc a vtedajším pápežom končiac, hrať úlohu opačnú – úlohu nespravodlivých sprisahancov, ohováračov, alebo aspoň poslucháčov ohováraní a tých, ktorí ublížili nevinnému.

Je toto realita, ktorej verí katolícka kaviareň a jej pseudo-konzervatívni predstavitelia? Tak potom aké konsekvencie mienia vyvodiť voči tým, ktorí údajne Róbertovi Bezákovi ublížili? Kto konkrétne to mal vlastne byť?

A mimochodom: kam sa to vlastne podela ich toľko vzývaná „poslušnosť“, ktorou nás cirkevní liberáli neustále ohadzujú? Neodpratali snáď Bezáka oficiálne zhora, tak ako aj Stricklanda, Burkea, Lengu či Viganóa? Avšak v ich prípadoch, sa katolícka kaviareň nesmierne pohoršovala nad tradicionalistami, ktorí sa s tým nevedia zmieriť a hovorila o neposlušnosti. To, že oni trinásť rokov neustále ohrievali Bezáka, hovorili o nespravodlivosti a krivde, kde mohli ho propagovali, a to aj pri veľmi pofidérnych okolnostiach, pričom iným neustále odporúčajú poslušnosť, v tom asi rozpor nevidia. Je to pochopiteľné, na trávenie rozporov, ich tavenie a zlučovanie, sú totiž špecialistami.

Aj preto katolícka kaviareň asi vôbec nevníma, že v spore Bezák verzus Cirkev môže byť spravodlivá a ublížená len jedna strana . Súc pozornými žiakmi hermeneutiky kontinuity, všeobjímajúcej syntézy a praxe, aby sa cap nažral a kapusta zostala celá, aj teraz sa zrejme domnievajú, že dve protikladné strany sa nakoniec spoja do nejakej mazľavej syntézy, v ktorej sa stratia hrany a kontúry, nikto nebude dotknutý, každý zo zainteresovaných si príde na svoje a na všetko sa tak akosi zabudne.

Pochopiteľne, pokiaľ by to tak nemalo byť, tak potom by sa museli hnať na zodpovednosť aj tí, ktorí kedysi proti obhajcom Bezáka aj nemu samotnému vehementne vystupovali, ale dnes sú z nich dôslední synodálni cirkevníci. A to predsa nikto nechce.

Úlohou navrátivšieho sa Róberta Bezáka preto nebude ukazovať prstom na tých, ktorí sa vtedy len možno „pomýlili“. Veď predsa nemohli tušiť, že Benedikt XVI. odstúpi a príde pápež František, ktorý otočí kormidlo ešte viac smerom k liberalizmu. Nie každého, koho Duch Svätý obdaril synodálnym vnímaním cirkevnej reality, obdaril automaticky aj duchom prorockým. Róbert Bezák má teda poslúžiť nie ako Zorro Pomstiteľ proti bývalým utláčateľom slovenských progresívnych peónov, ale skôr ako ďalší demonštratívny prejav vzdoru a odporu slovenskej katolíckej kaviarne (previazanej ideologicky a sympatiami s kaviarňou sekulárnou), aj s jej súčasným vatikánskym krytím, voči deprimujúco nastupujúcej anti-liberálnej ofenzíve v sekulárnej sfére.

Demonštratívna účasť vybraných persón na Bezákovej prednáške, ukazuje zvýraznené kontúry liberálneho tábora a zapadá do širšieho prúdu vzdoru voči globálnej ofenzíve obľúbených slniečkárskych nálepiek: pravicovému populizmu, extrémizmu, nacionalizmu, tradicionalizmu, xenofóbii, homofóbii, eurofóbii a pod.

Na tej správnej strane pokroku

Turbulencie vo svetovej aj domácej politike, ktoré priniesli zvýraznenie kontúr a tvarov jednotlivých ideových postojov, protikladov a nepriateľstiev v rámci slovenskej spoločnosti, prehĺbili aj zákopy medzi katolíkmi v rámci slovenskej cirkvi. Pre liberálnu a progresívnu stranu konfliktu v Cirkvi, znamená vonkajší anti-liberálny tlak novú, deprimujúcu výzvu. Takú, na akú doteraz neboli nútení reagovať, keďže ich činnosť spočívala prevažne len v pritakávaní liberálnym trendom šíreným svetskou mocou a v tichom a opatrnom presadzovaní týchto trendov, do údajne stojatých vôd slovenskej cirkvi.

Novou výzvou, v novej situácii je – výzva na odpor.

Tá nutne so sebou prináša radikalizáciu a odhadzovanie masiek. Nemusíme za tým však vždy nutne hľadať prehnanú odvahu alebo vernosť princípom, často ide len o záležitosť srdca a vec úzkosti v duši, volajúcej z hlbín: Čo bude s tebou, s tvojim obľúbeným svetom, keď sa to anti-liberálom podarí? Oblasť týchto srdcových kultúrno-sociálnych záležitostí, za ktoré sa oplatí bojovať, môže zahŕňať širokú škálu od infantilných rockových popevkov a festivalov, na ktorých sa cirkevný liberál cítil dobre, neveriacich liberálnych kamarátov, obľúbené liberálne knihy a filmy z mladosti, až po sentimentálne spomienky na neortodoxné stretká.

A tak kým je víťaz svetového hemlesenia ešte neistý, môžu si aj ti ustráchanejší dovoliť luxus buchnutia po stole, luxus trochu si zahrať ruletu a staviť na jedno číslo. V nádeji, že pokiaľ to nevyjde, tak sa na všetko aj tak potichu zabudne, podobne ako sa v Cirkvi za 60 rokov revolúcie zabudlo na kadečo.

Sekularistická ideológia liberálnej demokracie, s ktorou sa liberálni a modernistickí katolíci identifikovali, dnes čelí podľa nich nebývalým útokom. A tak, ako sú motivovaní k zvýšenej aktivite jej zástancovia vo svetskej sfére na Slovensku, pričom v návale paniky a rozhorčenia nad politickou anti-liberálnou „svätokrádežou“ začínajú ukazovať svoju pravú: radikálnu a agresívnu tvár, tak sú motivovaní aj zástancovia danej ideológie v radoch slovenských katolíkov. Sprievodným javom je rezignácia na budovanie „konzervatívneho“ imidžu a otvorené, často emotívne podfarbené stotožnenie sa s osobami, akciami či postojmi, u ktorých je liberálno-progresivistická povaha natoľko zrejmá, že akékoľvek vyvracanie afinity k liberalizmu už vyzerá buď smiešne alebo zmätene.

Karneval bez masiek

Výsledok je zrejmý. Tí, čo ešte pred niekoľkými rokmi pociťovali potrebu neodkladať svoje masky, aby postojmi a názormi nepohoršili radových katolíkov, alebo nerozhorčili konzervatívnejšie naladených nadriadených, dnes ukazujú svoju pravú tvár. Opakujem, nehľadajme za tým príliš odvahu. Neúprosný polčas rozpadu im totiž hrá do kariet a odstránil mnohé z toho, čo ich napĺňalo nechcenou ohľaduplnosťou: v priebehu posledných 20 rokov klesol na Slovensku nielen počet katolíkov, ale predovšetkým počet katolíkov, ktorých by liberalizmus ešte pohoršoval. A to aj vo vedení Cirkvi.

Pokiaľ bolo totiž veľké pandemické cvičenie v niečom slovenským cirkevným liberálom skutočne ku prospechu, tak v tom, ako ukázalo, že:

1) následkom odchodu starších ročníkov na večnosť, slovenskí katolíci už zďaleka nie sú v cirkevných záležitostiach až takí konzervatívni, ako sa predtým liberálny klérus a laici obávali;

2) moderní slovenskí katolíci uznávajú autoritu kléru práve vtedy, keď im hlása uvoľnenie zo zovretia cirkevnej morálky a disciplíny.

To za danej situácie umožňuje aj väčší angažmán v prospech liberálnej demokracie, progresivizmu a modernizmu, bez hrozby odporu v radoch veriacich a samozrejme, už aj bez hrozby sankcií zo strany nadriadených. Celá situácia je nadto a predovšetkým zastrešená centrálnym synodálnym ťažením v Cirkvi, bez ktorého by sa tie najprogresívnejšie živly ešte stále správali opatrne.

Máme tu teda dva, proti sebe stojace tábory. Liberálny, ktorý je zaštítený súčasnou podporou svetskou aj cirkevnou, doteraz neotrasiteľne aj keď pomaly napredujúci, a tábor anti-liberálny, ktorý sa neočakávane a šokujúco vynoril nad hladinu v doteraz pokojne driemajúcej slovenskej cirkvi, najnovšie dokonca zaštítený podporou nových globálnych trendov, ktoré liberálov desia a na tvárach zástancov tradície vyvolávajú minimálne pobavený úsmev nad liberálnou panikou, či v radikálnej podobe prehnane optimistické nádeje na revanš. Prvý tábor má väčšinu, aj keď si niektorí zástancovia tradície možno nahovárajú že nie a druhý menšinu. To, čo dáva v očiach liberálov relatívnu vážnosť anti-liberálom, je preto len a práve nový globálny rámec, ktorý robí anti-liberalizmus aj na Slovensku silnejším.

V slovenskej cirkvi má zatiaľ liberálna strana dva výrazné vonkajšie hýbatele pre progresívny angažmán: trendy vo Vatikáne a moc Bruselu. Globálna moc týchto činiteľov im pripadá ešte stále dostatočne silná, aby si pod jej ochranou mohli dovoliť stupňovať radikalizmus a postaviť sa na odpor bývalým konzervatívnym silám v slovenskej cirkvi, ktoré už vekovo odchádzajú a aj novým anti-liberálnym silám. Na vnútornej scéne sa môžu oprieť o masu lojálnych liberálnych katolíkov a sekulárnych spojencov všetkých odtieňov.

Toto je základný rámec, v ktorom sa môže začať predstavenie s názvom: Návrat Róberta Bezáka. A zdá sa, že sa už začalo.

PDF (formát pre tlač)