Prečo potrebujeme krásu -

Prečo potrebujeme krásu

Plinio Corrêa de Oliveira
8. mája 2020
  Kultúra

Boh stvoril krásu pre život duše. Telu je krása zbytočná. Nezaháňa hlad, nechráni nás pred búrkou, ani neposkytuje teplo. Pre telesný život je v tomto zmysle zbytočná. Krása je však užitočnejšia ako jedlo, prístrešie a teplo. Je to preto, lebo krása je prospešná pre dušu a duša má väčšiu cenu ako telo.

Predstavme si, že mesto nemá chlieb. Bez jedla človek zomrie. Môže však duša žiť vo svete bez krásy?

Keď sa židovský národ za čias Makabejcov vzbúril proti zahraničnej pohanskej dominancii svojej krajiny, prvý Makabejec, ten, ktorý začal povstanie, ho otvoril zvolaním: „Je lepšie zomrieť, než žiť bez cti v zničenej krajine.“ My by sme mohli povedať: „Je lepšie zomrieť, než žiť bez krásy v zničenej krajine.“ Krása pozemských vecí je jedným z dôvodov, pre ktoré existujú. Krása robí život plnohodnotným.

Zdroj: publicdomainfiles.com

Z tohto dôvodu človek, ktorý chce milovať Boha, musí byť citlivý na krásu. Obvykle človek, ktorý nemá cit pre umenie, nemá ho ani pre Boha. V katolíckych civilizáciách je snaha čo možno najviac pestovať umenie. Preto je budova kostola ako celok krásna, alebo aspoň chce byť krásna. Preto aj v katakombách v útrobách zeme nachádzame kaplnky, ktoré boli pokusmi o krásu. Boh by mal byť uctievaný v krásnom prostredí, aby prostredníctvom bohoslužby bola duša opravdivo privádzaná k Bohu. To je dôvod, pre ktorý krása existuje.

Pretože všetko, čo je krásne, vedie k Bohu, je prirodzené, že tí, ktorí chcú zničiť kresťanskú civilizáciu, chcú krásu oslabiť a odstrániť zo sveta.

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Pár slov o škapuliari, škapuliarskom bratstve a škapuliarskych milostiach, V. časť – záver

František Mikloško opäť perlil o Cirkvi, pápežoch, gender a kresťanskej politike: Pápež František je skvostom, nacionalisti a tradiční sú problém

„Už se perou, už se perou“ – Medzi feministkami a transgendermi v Paríži to iskrilo…

Komik Rob Schneider o svojej konverzii na katolícku vieru: „Nikdy som necítil viac pokoja“