Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Desiata časť)

Branislav Krasnovský
19. marca 2024   Cirkev   Božské Srdce Ježišovo

Rok s Božským Srdcom Nášho Pána

Vo vianočnom období sme si pripomenuli 350. výročie zjavenia Božského Srdca Ježišovho svätej Margite Márii Alacoque. K zjaveniu došlo 27. decembra 1673. Preto sme sa v Nadácii Slovakia Christiana rozhodli, že rok 2024 až do 27. decembra venujeme úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu.

Kult Božského Srdca Ježišovho predstavuje teda už 350 rokov signifikantnú formu katolíckej zbožnosti, ktorá formovala katolícku identitu po Tridentskom koncile a v reakcii na protestantskú revolúciu. Kult Božského Srdca Ježišovho, ktorého obraz dominoval väčšine starších vydaní Jednotného katolíckeho spevníka, bol ozdobou našich katolíckych domácností a zároveň pohoršením pre generácie bludárov, predstavuje jeden zo skúšobných kameňov katolíckej pravovernosti.

Je symbolom toho, že Ježiš Kristus, Boží Syn, prijal ľudské telo, ktorého centrom je práve srdce. Symbolom toho, že trpel v ľudskom tele a vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele. Je symbolom lásky Nášho Pána k nám ľuďom, je útočiskom kresťanských rodín v boji s ich nepriateľmi.

V rámci celoročného pripomínania tohto kultu, jeho histórie, umeleckej aj literárnej prezentácie, začíname na portáli Christianitas.sk pravidelnú sériu článkov na tému Božského Srdca Ježišovho.

Božské Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami!

***

Pred nami je už desiata časť zo série článkov o úcte k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a v nej by som rád venoval pozornosť niektorým svätým mystičkám 20. storočia, ktoré usilovne šírili úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu – k blahoslavenej mníške Benigne Consolate Ferrerovej, španielskej sestre ctihodnej Jozefe Menéndezovej, kapucínke ctihodnej Márii Consolate Betroneovej. V poslednej časti venovanej svätcom, ktorí usilovne šírili úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu – na budúci týždeň – si predstavíme svätého Maximiliána Kolbeho a svätú Faustínu Kowalskú.

Blahoslavená Benigna Consolata Ferrerová (1885 – 1916)

Mnoho ľudí, možno celé generácie veriacich kvôli jansenizmu trpelo vo väčšej či menšej miere obrazom prísneho a trestajúceho Boha – a trpí týmto obrazom dodnes. Nenašli cestu k dôvere v Božiu lásku a milosrdenstvo, ako ju našla svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša či svätá Faustína Kowalská, alebo sestra bl. Benigna Consolata Ferrerová, ktorá počula vnútorný hlas, prostredníctvom ktorého jej Náš Pán Ježiš Kristus zveril misiu záchrany ľudských duší cez Uctievanie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Sestra bl. Benigna Consolata Ferrerová oslovila v čase I. svetovej vojny milióny katolíkov po celom svete a jej odkaz sa šíril naprieč kontinentami aj po skončení tohto krvavého konfliktu. Podobne ako sestra Faustína Kowalská, aj sestra Benigna Consolata Ferrerová bola apoštolkou Kristovho milosrdenstva. A podobne ako svätá Terézia z Lisieux, aj sestra Benigna Consolata Ferrerová umrela v mladom veku s povesťou svätosti. Len niekoľko rokov po jej smrti sa potvrdili informácie o tisícoch vypočutých modlitieb v jej mene a v roku 1925 sa začal proces jej blahorečenia.

Bl. Benigna Consolata Ferrerová sa narodila v bohatej rodine v Turíne v Taliansku ako tretie zo štyroch detí. Po veľmi dobrom školskom vzdelaní a práci doma vstúpila ako 22-ročná do kláštora Rádu Navštívenia Panny Márie v Como (severné Taliansko). Mária Consolata, tak sa volala pred vstupom do kláštora, vyrastala v láskyplnej, vrúcnej rodinnej atmosfére, ktorá sa vyznačuje skutočnou zbožnosťou. Spasiteľovo srdce bolo pre celú rodinu „ohniskom lásky“ a čím ďalej, tým viac sa stávalo aj pre Máriu Consolatu.

Už ako dieťa mala silný dar viery a bola rovnako dojatá krásami stvorenia, aké poznáme z vyznaní sv. Terézie z Lisieux. Mária Consolata od svojich 17 rokov počula v sebe hlas Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý jej dával posolstvá. Zapisovala si ich do zošitov a potom s nimi oboznámila aj svojho spovedníka. Ponorenie sa do Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bolo pre blahoslavenú Máriu Consolatu rovnako vrúcne ako u sv. Terézie z Lisieux, sv. Matky Terezy či sv. Faustíny Kowalskej.

Náš Pán Ježiš Kristus viedol bl. Máriu Consolatu stále hlbšie do svojho Božského Srdca plného lásky. Kráčala po strmej ceste sebazapierania a sebaprekonávania, ktorej ju učil Náš Pán Ježiš Kristus, ceste plnej nádeje a lásky pre všetkých, ktorí chcú vrúcne milovať Boha.

Mnohé zo spisov sestry Márie Benigny Consolaty sa podobajú na spisy svätej Terézie z Lisieux. Motív okolo túžby po ukrižovanej Láske k dušiam, túžby Srdca inkarnovaného Boha.

Raz sa Benigna Consolata spýtala Nášho Pána Ježiša Krista: „Čo vlastne nachádzaš v dušiach ľudí Pane, vďaka ktorým sa zdá, žeby si bez nich nedokázal žiť? Si Nekonečný a dokonalý Boh?

Náš Pán Ježiš jej odpovedal láskavým a nežným spôsobom: „Drahá Benigna, to čo hovoríš je pravda, všetko je pravda. Ale pravda je aj to, že mám ľudské srdce a že milujem ľudí. Ľudia sú moji bratia a sestry, za nich som umrel na kríži, aby som ich vykúpil.“

Slová bl. Benigny Consolaty Ferrerovej po I. svetovej vojne v spustošenej Európe znamenali nesmierne požehnanie nádeje. Mnohí ľudia, plní bázne pred spravodlivosťou Boha dokázali vďaka bl. sestre Benigne Consolate odložiť svoje bremeno strachu a objaviť Boha vo forme lásky, ktorý o sebe hovorí: 27 Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. 30 Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Vieme, že životopis bl. sestry Benigny Consolaty bol obľúbeným čítaním svätej Faustíny. V jej denníku sa nachádzajú pasáže, ktoré takmer doslovne možno nájsť v spisoch bl. Benigny Consolaty – napr. „Pripravujem dielo svojho milosrdenstva. Chcem nové vzkriesenie ľudskej spoločnosti a toto dielo by sa malo uskutočniť prostredníctvom lásky a milosrdenstva.“

V roku 1914, keď vypukla I. svetová vojna, sa mnohí modlili, aby sa táto pohroma skončila čo najskôr. Bl. Benigna Consolata sa od Pána Ježiša dozvedela, že „táto vojna nie je trestom Božej spravodlivosti s cieľom zničiť svet, ak by to tak bolo, svet by musel byť zničený už oveľa skôr za mnohé iné hriechy. Je to trest z milosrdenstva, ktorý má viesť ľudí k pokániu a zachrániť ich tak pred večným zatratením.“

My ľudia sme bez Krista a jeho milosrdnej lásky stratení. Každý katolík to vie, pretože tak sa to píše aj vo Svätom písme (Ž 130,3): 3 Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? U Krista je zľutovanie, aby sme mu mohli s úctou slúžiť.

Bl. sestra Benigna Consolata Ferrerová si do svojho denníka zapísala: „Nenechávajme Krista v jeho túžbe po ľuďoch samotného. Kristove lúče milosrdenstva ma spaľujú, chcem ich aj ostatným vyliať zo svojej duše. Prijmime jeho pozvanie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu aj pomocou dobrej svätej spovede, ktorú Kristus označil ako Tribunál môjho Milosrdenstva.“

Ctihodná sestra Jozefa Menéndezová (1890 – 1923)

Ctihodná sestra Josefa Menéndezová sa narodila 4. februára 1890 v Madride v Španielsku. Chcela vstúpiť do španielskeho kláštora, no nakoniec ju Božia Prozreteľnosť priviedla v roku 1920 do francúzskeho kláštora Sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Sestra Jozefa bola nesmierne rezervovaná, skromná a takisto hovorila zle po francúzsky. Pre Boha však nie je nič nemožné, a preto si vyvolil Španielku s chabými znalosťami francúzštiny, aby tlmočila Jeho posolstvo svetu.

Podobne ako v prípade bl. sestry Márie Benigny Consolaty Ferrerovej, aj v prípade sestry Jozefy Menéndezovej bolo Ježišovo posolstvo svetu veľmi jednoduché a zhrnúť ho možno do vety: „Priniesol som milosrdenstvo pre všetkých.“

Pán Ježiš sestre Jozefe doslovne povedal: „Je mojím zámerom ukázať dušiam, že nikdy neodmietam milosť, dokonca ani tým, ktorí sú vinní ťažkým hriechom; ani ich neoddeľujem od dobrých duší, ktoré so záľubou milujem. Všetkých ich uchovávam vo svojom srdci, aby všetci dostali pomoc potrebnú pre ich stav duše.“

Sestra Jozefa napriek tomu, že bola jednoduchou, tichou a skromnou novickou prejavovala veľkú silu vôle a nesmiernu morálnu čistotu. Bola úprimná, priamočiara, duchovná a oddaná. Napriek tomu, že patrila k najznámejším mystičkám 20. storočia, jej každodenný život v kláštore bol veľmi obyčajný. Vykonávala všetky domáce práce v kláštornej kuchyni, záhrade či práčovni. Jej sestry dlho ani len netušili, že sestra Jozefa podstupovala v ich tesnej blízkosti ťažký zápas s diablom, ktorý sa snažil prehlušiť Boží hlas a snažil sa ju priviesť k pochybnostiam. Vďaka modlitbe však sestra Jozefa tlaku diabla odolala.

Práve pre jej jednoduchosť, pokoru a skromný život jej Náš Pán Ježiš Kristus povedal: „Odhalím ti tajomstvá svojho Srdca a mnohé duše z nich budú mať úžitok. Chcem, aby si ich zapísala a zachovala všetko, čo ti poviem. Bude sa to čítať, keď budeš v Nebi. Nemysli si, že ťa používam pre tvoje zásluhy, ale chcem, aby si duše uvedomili, ako moja sila využíva všetky biedne a slabé nástroje.“

Sestra Jozefa Menéndezová zomrela svätou smrťou vo veku 33 rokov v roku 1923 v kláštore Les Feuillants v Poitiers, Francúzsko. Ako sestra žila v Spoločnosti Najsvätejšieho Srdca len štyri roky, a to tak skryto, že svet o nej nemal nikdy počuť, a dokonca aj v jej vlastnej komunite by mala byť čoskoro zabudnutá. Až po jej smrti sa jej spolusestry dopočuli o všetkých mimoriadnych milostiach, ktoré jej Boh udelil.

13. novembra 1923, krátko pred jej smrťou, Náš Pán sestre Jozefe povedal: „Moje slová budú svetlom a životom pre nespočetné množstvo duší a udelím im zvláštne milosti obrátenia a osvietenia.“ Tieto slová boli overené, pretože krátko po prvom vydaní knihy sa mnohí hriešnici obrátili a zanechali hriešny spôsob života.

V priebehu niekoľkých mesiacov bola kniha preložená do viacerých svetových i lokálnych jazykov, aby sa naplnilo prianie Ježiša Krista, aby duše hriešnych nemali strach z oddanosti k Jeho Najsvätejšiemu Srdcu. Posolstvo o Ježišovom milosrdenstve bolo pre všetkých, najmä pre tých, ktorí žili hriešnym životom, ako Náš Pán Ježiš Kristus povedal: „Chcel by som, aby tí, ktorí žijú v hriechu pochopili, že to nie je skutočnosť, že sú v hriechu, čo by ich malo odo mňa oddeliť. Nikdy si nesmú myslieť, že pre nich neexistuje žiadny liek, ani že navždy stratili lásku, ktorá im kedysi patrila… Nie, úbohé duše, Boh, ktorý za vás vylial všetku svoju krv, k vám nič také necíti!“

V slovách, ktoré Náš Pán Ježiš Kristus tlmočil hriešnikom, sa okrem iného hovori: „Ó, vy všetci, ktorí ste ponorení do hriechu a ktorí ste nejaký čas viac či menej dlho žili ako tuláci a utečenci pre svoje zločiny…, ak previnenia, ktoré ste mali na svedomí, zatvrdili a zaslepili vaše srdcia…, ak ste sa vybrali na zlé cesty, aby ste ukojili tú či onú zo svojich vášní… Ach, keď vás pohnútky alebo spolupáchatelia vášho hriechu opustili a vy ste si uvedomili stav svojej duše, ó, potom sa nevzdávajte. Kým zostane dych života, môže sa človek uchýliť k milosrdenstvu a prosiť o odpustenie.“

O tom, aké je Božie Milosrdenstvo dokonalé a aký je Boh milujúci Otec, hovoria aj nasledujúce slová z knihy: „Ak si ešte živý, ak ťa škandály tvojho života znížili v očiach sveta, neboj sa… Aj keď je dôvod považovať ťa za zločinca, urážať ťa a zavrhovať ťa. … tvoj Boh si neželá vidieť ťa padať do pekelných plameňov… Naopak, vrúcne túži, aby si prišiel k Nemu, aby ti mohol odpustiť. Ak sa neodvážiš s Ním hovoriť, aspoň sa pozri na Neho a dovoľ vzdychom tvojho srdca, aby Ho dosiahli, a hneď nájdeš Jeho láskavú a otcovskú ruku natiahnutú, aby ťa viedla k prameňom odpustenia a života.“

„Keby sa stalo, že si prežil väčšiu časť svojho života v bezbožnosti a ľahostajnosti a že náhly príchod hodiny smrti ťa naplní oslepujúcim zúfalstvom… Ó, nenechaj sa oklamať, pretože stále je čas povedať prepáč. Ak ti zostáva len jedna sekunda života, v tej sekunde si môžeš kúpiť večný život späť!“

„Ak si celý svoj život strávil v nevedomosti a omyle… ak si bol príčinou veľkého zla pre iných ľudí, pre celú spoločnosť alebo pre náboženstvo, a ak si si za určitých okolností uvedomil, že si bol oklamaný…, nenechaj sa zdrviť ťarchou svojich hriechov a zla, ktorého si bol nástrojom, ale s dušou preniknutou hlbokou ľútosťou sa vrhni do priepasti dôvery a ponáhľaj sa k Tomu, ktorý čaká na tvoj návrat, len aby ti odpustil.“

„To isté platí pre dušu, ktorá bola od detstva verná zachovávaniu môjho zákona, no postupne vychladla do vlažných a neduchovných spôsobov ľahkého života. Zabudla takpovediac na svoju dušu a jej vyššie ciele. Boh od nej žiadal väčšie úsilie, ale zaslepená zvyčajnými zlyhaniami upadla do vlažnosti, ktorá je horšia ako skutočný hriech, pretože jej hluché a ospalé svedomie nepociťuje ľútosť ani nepočuje Boží hlas.“

„Potom sa možno tá duša prebudí so šokom z poznania: život sa zdá byť zlyhaním, prázdnym a zbytočným pre jej spásu… Stratila nespočetné množstvo milostí a ten zlý, nerád ju stratí, vyťaží maximum z jej trápenia, uvrhne ju do skľúčenosti, smútku… a nakoniec ju uvrhne do strachu a zúfalstva. Ó, duša, ktorú milujem, nevšímaj si tohto neľútostného nepriateľa…, ale čo najskôr sa priviň ku Mne a plná najhlbšej ľútosti pros o moje milosrdenstvo a neboj sa. Odpustím ti. Prevezmi znova svoj život a získaš späť svoje stratené zásluhy a moja milosť ťa nikdy nesklame.“

„Ak sa z toho či onoho dôvodu prebudíš z tohto stavu vlažnosti, diabol na teba okamžite zaútočí všetkými spôsobmi a bude žiarliť na dušu, ktorá dúfa. Bude sa ťa snažiť presvedčiť, že už je neskoro a že tvoja snaha je zbytočná, zvýrazní tvoj odpor, aby si nevidel stav svojej duše… takpovediac ťa priškrtí, aby ti zabránil hovoriť a keď prijmeš svetlo, urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby potlačil tvoju dôveru.“

Sestra Jozefa okrem iného vo svojej knihe uviedla, že sa jej niekoľkokrát Kristus zjavil s krížom na pleciach, korunovaný po tvári a zbičovaný. „Pozri sa, do akého stavu som ponorený… Koľko je hriechov povedal, „koľko duší je stratených…, preto prichádzam, aby som získal úľavu od tých, ktorí žijú len preto, aby Ma utešovali.“

Ctihodná Mária Consolata Betroneová (1903 – 1946)

Mária Consolata Betroneová sa narodila v talianskom Saluzzo. Jej matka sa vydala za vdovca s ôsmimi deťmi a v manželstve sa im narodilo ďalších šesť dievčatiek, Mária Consolata ako druhá. Rodičia mali rôzne miestne podniky, pekáreň, neskôr hostinec, a často sa museli sťahovať.

Keď mala približne rok, rodičia sa presťahovali do Turína. Už ako malé dievča mala mystické zážitky. Prvý pri prvom svätom prijímaní v roku 1916 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kedy sa jej zjavil Pán Ježiš a opýtal sa jej, či mu chce patriť. Mária Consolata sa zrútila v slzách a v dojatí a odpovedala svojím bezvýhradným áno. Krátko potom pocítila vo svojej duši silnú túžbu po rehoľnom povolaní. Rodičia jej však vo veku 14 rokov odmietli dať povolenie stať sa novickou, pretože mala pracovať v rodinnom obchode v Turíne.

Mária Consolata bola natoľko sklamaná, až z toho ochorela. Keď sa uzdravila, zapísala sa do Katolíckej akcie a starala sa o dievčatá vo farnosti, pričom ju priťahoval aj misijný apoštolát. Vo veku 21 rokov odmietla ponuku na sobáš. Jej duchovným vodcom v tomto období bol Don Accomassa, ktorý ju podporoval k vstupu do kláštora kapucínskych klarisiek Blahoslavenej Panny Márie v Turíne. V kláštore aj prijala rehoľné meno Mária Consolata.

Maria Consolata prinášala obete za rehoľníčky, rehoľníkov, aj za kňazov, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu. Nazývala ich svojimi bratmi a sestrami. 28. februára 1930 zložila večné sľuby a prijala závoj.

Náš Pán Ježiš, ktorý si ju vyvolil, aby šírila úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ju začal viesť k hlbšiemu pochopeniu Božej lásky, tak ako viedol svojho času aj svätú Teréziu z Lisieux v karmelitánskom ráde. V tichu kláštora pri najrôznejších prácach žila aj napriek veľkým vnútorným skúškam nepretržitým úkonom lásky, ktorý sformulovala do krátkej strelnej modlitby: „Ježišu, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“

Bola apoštolkou „malej cesty lásky“, podobne ako svätáTerézia z Lisieux. Táto živá duchovnosť vyžaruje z jej denníkov a duchovných vízií, ktoré tvoria podstatnú časť jej diela Božie posolstvo svetu, opakovane vydaného v rôznych svetových jazykoch.

Jej duchovné dielo označovali ako „malú cestu lásky“. Sama sa označovala za „maličkú“. Podľa jej slov Ježišovo Srdce prekypuje láskou a my sme povolaní do Božieho kráľovstva nie kvôli spravodlivosti, ale kvôli čistej láske. Pán Ježiš Máriu Consolatu Betroneovú niekoľkokrát upozornil, že všetky duše dostali do vienka večný život a ľudská duša môže len z vlastnej vôle prejsť do diablovho tábora.

Ct. Mária Consolata Betroneová sa riadila troma základnými zásadami: 1. neustály úkon lásky srdcom; 2. vidieť vo všetkých ľuďoch Ježiša; 3. na všetko, čo je Božej vôle, odpovedať ďakovným áno.

Podobne ako ct. sestra Jozefa Menéndezová či bl. Benigna Maria Consolata Ferrerová, aj Mária Consolata Betroneová hovorila o utrpení Najsvätejšieho Srdca Ježišovho spôsobeného vlažnosťou duší, ktoré jej boli zasvätené. Podľa jej slov samotný Kristus jej niekoľkokrát prízvukoval, že nie je tvrdým Bohom, ale Bohom lásky, ktorý túži po záchrane všetkých duší.

Napriek skutočnosti, že Kristus sa prihováral sestre Márii Consolate Betroneovej, sama ostala veľmi pokorná a skromná, s o to väčšou dôverou však ponúkla svoju dušu Kristovi, čo Náš Pán Ježiš Kristus potvrdil slovami: „Si moja najslabšia duša, ktorá sa úplne odovzdala môjmu nekonečnému milosrdenstvu a prostredníctvom teba budem konať zázraky, ktoré ďaleko prekračujú tvoje najodvážnejšie túžby.“

Podľa jej slov jej Náš Pán Ježiš Kristus tiež povedal: „Pozri Consolata, nepriateľ sa bude snažiť, vyčítať ti tvoju slepú, úplnú vieru. Ty ale nesmieš nikdy zabudnúť, že som to Ja, vždy láskavý, vždy milosrdný a milujem ťa. Ľudia by mali pochopiť moje srdce Consolata, moju lásku a nikdy by nemali dovoliť, aby nepriateľ mal dovolené vstúpiť do ich duše a to ani na malinký okamih s myšlienkou na nedostatok dôvery vo Mňa. Ja som výhradne a vždy Láska, môj vzťah k Vám je vzťah rodiča k dieťaťu. Tak napodobňujte deti, ktoré s každým malým škrabancom na prste okamžite bežia k mame, aby im ho obviazala. Mali by ste vždy robiť toto isté a nezabudnite, že som vždy pripravený opraviť Vaše nedostatky a chyby, rovnako ako matka je vždy pripravená obviazať prst svojho dieťaťa, či už je naozaj zranený, alebo sa to dieťaťu zdá len v jeho predstavivosti. A ak si dieťa naozaj ublíži a poraní si svoju ruku či hlavu, matka sa o dieťa vždy láskyplne postará. Dôverujte vždy v Ježiša! Keby ste vedeli koľko je potešenia, ktoré mi dávajú duše v dôvere. Daj mi túto útechu, aby si mi verila aj v tieni smrti, ale s radosťou.“

„Ak si vo Mne a my sme jedno, potom prinesieš veľa ovocia a staneš sa silnou, pretože zmizneš ako kvapka vody v oceáne. Moje ticho vstúpi do teba a s ním aj moja pokora, čistota, láska, jemnosť, moja trpezlivosť, môj smäd po utrpení a moja horlivosť pre duše, ktoré chcem zachrániť za každú cenu! Musíš premýšľať iba milujúcim srdcom! Ja premýšľam nad všetkými do najmenších detailov! „Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“ zahŕňa všetko a všetkých, duše v Očistci, duše v iných cirkvách, nevinnú dušu aj vinnú dušu, zomierajúceho, ateistu… Nestrácajte čas, pamätajte, že každý čin lásky je duša. Zo všetkých darov môžem ponúknuť ten najlepší dar, ktorý je plný lásky a preto želaj si neprestajne: „Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“

V polovici decembra 1935 Ježiš Márii Consolate nariadil, aby napísala pre všetky duše, že ho vo vnútri Srdca zraňujú mnohé dobré duše, často zasvätené, úvahami alebo slovami vyjadrujúcimi nedôveru a pochybnosť vo veci vlastnej spásy. Pripomenul aj sľub ovečkám daný v Evanjeliu: „Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z mojej ruky“ (Jn 10,28).

Duša môže len z vlastnej vôle prejsť do diablovho tábora.

V roku 1939 bola Consolata poslaná z Turína do novozaloženého kláštora v Morionde, kde začal bolestný koniec jej života. Pracovala ako kuchárka a vrátnička a ponúkla sa ako obeť za odčinenie vojny, ktorá práve vypukla. Pri ošetrovaní jednej sestry chorej na tuberkulózu sa nakazila. 18. júla 1946 pri zvonení k modlitbe Anjel Pána odovzdala svoju dušu Bohu ako 43-ročná.

Diecézny proces sestry Márie Consolaty bol oficiálne započatý 8. februára 1995, keď bolo udelené povolenie od piemontskej biskupskej konferencie a Kongregácie pre kauzy svätých. Teraz prebieha prípravná fáza procesu k jej blahorečeniu.
(Pokračovanie)

***

predchádzajúce časti:
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Druhá časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Tretia časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Štvrtá časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Piata časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Šiesta časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Siedma časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Ôsma časť)
Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Deviata časť)

***

Titulný ilustračný obrázok, Najsvätejšie Srdce Ježišovo v strede okennej ružice vo farnosti Nepoškvrneného počatia v São Paulo, Brazília, zdroj: wikimedia commons

***

Staňte sa členom Fatimského Apoštolátu!

Dostanete od nás ako časopis Spojenectvo s Máriou ako dar.

Členovia Fatimského Apoštolátu (FA) však okrem dvojmesačníka dostávajú tiež rôzne sväteniny – medailóny, brožúrky, plakety a podobne. A navyše – za členov FA sú odslúžené sv. omše a tiež sa zvlášť za nich a za nimi spísané úmysly modlia Služobnice Ducha Svätého počas celonočných adorácií, konaných v kláštore každú druhú noc.

Členstvo vo Fatimskom Apoštoláte je dobrovoľné, fatimský apoštol ho potvrdzuje svojím súhlasom a zasielaním pravidelného príspevku vo forme milodaru. Rovnako tak sa však môže fatimský apoštol kedykoľvek rozhodnúť zrušiť svoje členstvo, čo oznámi buď písomne alebo telefonicky.

Pridajte sa teda k našim pravidelným podporovateľom a staňte členmi Fatimského Apoštolátu – prihlásiť sa môžete na tel. čísle 02/222 00 777.

Svojím členstvom vo Fatimskom Apoštoláte tým najlepším spôsobom podporíte v týchto neľahkých časoch fungovanie Nadácie Slovakia Christiana, ako aj portálu Christianitas.sk a ich neúnavnú snahu o zachovanie nemenného učenia Cirkvi.

Ďakujeme!

PDF (formát pre tlač)