Katolícke noviny na vlne migračnej propagandy: Rozhovor s predsedníčkou proimigračného združenia Mareena a zľahčovanie prílivu cudzincov do Európy
23. septembra 2026
Cirkev Politika Spoločnosť
Cirkevná kríza, Migračná kríza, Progresivizmus
Katolícke noviny, ktoré samé seba označujú za „tradičné noviny súčasného kresťana“, už celé roky čelia neustálemu poklesu čítanosti. Dá sa však objektívne pochybovať o tom, či sú „tradičné“ v zmysle katolíckej tradície a určite vzhľadom na čítanosť nie sú novinami súčasného slovenského kresťana. Tými sú, pri všetkej úcte k matrikovými katolíkom – Nový čas, Plus 1 deň a Aktuality.sk. Alebo v prípade, že kresťania ignorujú tieto libertínske žumpy, tak nejaké sociálne siete. Katolícke noviny určite nie.
http://www.abcsr.sk/aktualne-vysledky/aktualne-vysledky/
Jedným z nedomyslených marketingových „nápadov“ tohto periodika bolo jeho balenie do igelitových obalov. Nedomyslenosť tohto nápadu spočívala v tom, že zatiaľ čo v minulosti nikto pri pohľade na horu Katolíckych novín položených na stole pána farára nemohol vedieť či boli čítané, alebo aspoň zbežne prelistované, tak pri pohľade na hory nerozbalených Katolíckych novín na slovenských katolíckych farách už bolo každému jasné, že odber tohto periodika je len únavnou povinnosťou.
To, že tieto hory vôbec vídavame, je nakoniec tiež len nechcený dôsledok kombinácie cirkevného a svetského progresivizmu s prvoplánovým marketingom. Za normálnych okolností by ste neprečítané noviny bez igelitového obalu chytili a hodili do zberu alebo do koša. Prípadne na nich očistili zeleninu. Pokiaľ ste však oddaným čitateľom Laudato si’ a veríte v „environmentálnu konverziu“, tak musíte neprečítané Katolícke noviny aspoň odseparovať od igelitu. Tento drobný krok vykonaný navyše a spojený s výčitkami, že nečítame „katolícke médium“, aj s predsavzatím: veď to ešte pozriem a niečo tam možno nájdem, vytvárajú tie impozantné kopy.
Hlavnou príčinou nízkej čítanosti je však nepochybne obsah. Katolícke noviny sa stali tak zjavne hlásnou trúbou progresivistických a liberálnych naratívov, a to tak cirkevných ako aj svetských, že ich bývalí čitatelia, pokiaľ ešte žijú, krútia neveriacky hlavami. Nielenže sa v nich vyskytuje cirkevno-modernistický obsah, čo by bolo ešte pochopiteľné, veď nakoniec, ten tam bol už za socializmu, ale v textoch sa od určitého času vyskytuje aj sekulárne a prvoplánové politikum, ktoré komentuje dianie na slovenskej politickej scéne a vo svete presne v duchu progresivistických naratívov pretláčaných z globalistických think-tankov a bruselských propagandistických centrál.
K príznačným príkladom tejto ideologickej previazanosti patrí v najnovšom vydaní tohto periodika rozhovor so známou progresivistickou aktivistkou Michaelou Pobudovou, ktorá sa výrazne podieľa na propagovaní a organizovaní imigrácie globalistickými elitami v Európe aj na Slovensku. V texte sa nikde nedozvedáme, žeby Pobudová bola praktizujúcou katolíčkou. Možno ňou samozrejme aj je. Pokiaľ by ňou však nebola, tak je zarážajúce, prečo by mala katolíckym kresťanom v nábožensky úzko profilovanom časopise hovoriť, čo si majú myslieť o imigrácii?
Už v úvode rozhovoru sa zavádzajúco dozvedáme, že migrácia je vlastne normálna:
„Mnohí ľudia sa migrácie boja. A nepočúvajú, že ide o bežný jav, ktorý tu vždy bol i bude, a my musíme nájsť spôsob, ako ho pre dobro oboch strán správne regulovať a kontrolovať.“
Predstavme si, žeby v podobnom duchu referoval niekto napríklad o vojne na Ukrajine: vojna je bežný jav, vždy tu bola aj bude… To by bolo odrazu kriku. Odrazu by sme boli označení za zvrátených nehumanistov, ktorí bagatelizujú následky vojny. A následky invázie imigrantov z cudzích kultúr a náboženstiev je možné takýmto smiešnym spôsobom bagatelizovať?
Ohľadom jej odhodlania regulovať migráciu: to je nepochybne pravdivé a úprimné, avšak naivnejšími Európanmi zle chápané. Globalisti pod „reguláciou“ rozumejú – organizovanie migrácie, nie jej zastavenie či potlačenie. Ergo, legálna či nelegálna, má slúžiť na regulované presúvanie cudzích etník a náboženstiev do Európy, ako to môžeme pozorovať doslova na dennej báze už aj na Slovensku. O nejakom regulovaní v zmysle brzdenia, zastavenia alebo odvrátenia migrácie nemôže byť ani reč.
Pri zbežnej obhliadke internetu veľmi ľahko získame informácie o aktivitách Michaely Pobudovej. Nie je len charitatívnou dobrovoľníčkou, starajúcou sa o okamžité nakŕmenie núdznych imigrantov, ale skutočnou aktivistkou, ktorá presadzuje proimigračné naratívy globalistickej propagandy. Už jednotlivé zastavenia jej kariérneho rastu vykazujú výrazné prepojenie s oficiálnymi globalistickými štruktúrami: vyštudovala vojnové štúdie (sic!) vo Veľkej Británii na King’s College of London, neskôr pracovala ako bezpečnostná a politická analytička pre Center for Strategic Studies v Haagu a pre Arab Center for Security Studies v Jordánsku. Po návrate na Slovensko pracovala ako programová koordinátorka pre GLOBSEC (!). Paradoxne, neskôr aj pre Pápežské misijné diela, čo tiež poukazuje na pozoruhodný kontext moderného globalizačného úsilia.
Pokiaľ by to nestačilo, tak jej účasť v programe mladých lídrov Aspen Institute zasväteným čitateľom určite dostatočne vykreslí, aká ideológia stojí v pozadí jej aktivít:
https://www.aspeninstitutece.org/people-profile/michaela-pobudova/
Pokiaľ by niekto tápal v temnotách, čo to je ten Aspen Institute, tak sa môže dozvedieť základné informácie tu:
https://en.wikipedia.org/wiki/Aspen_Institute
V rámci toho sa poľahky dopátrate k zisteniu, kto financuje Aspen Institute: Carnegieho korporácia, Rockefellerova nadácia, Nadácia Billa Gatesa, Fordova nadácia či Nadácia Lumina. Všetko známi propagátori umelých potratov, regulácie počtu obyvateľstva, LGBT, antikoncepcie a ďalších progresívnych lahôdok. Akých „mladých lídrov“ asi potrebujú vyškoliť?
Rozhovory s Michaelou Pobudovou, očividne kvôli jej kompatibilite s progresivistickou a globalistickou ideológiou, priniesli médiá, ktoré sa výrazne exponujú v rámci formovania novej progresivisticko-globalistickej mentality:
Teraz sa k nim pripojili aj Katolícke noviny. Máme to brať ako definitívne prihlásenie sa k určitým ideálom?
O tom, aké sú tieto ideály, sa môžeme dočítať priamo na stránke proimigračného združenia Mareena, ktorému Michaela Pobudová šéfuje:
„Víziou Mareeny (čítaj Maríny) je Slovensko, ktoré je bezpečným a dôstojným domovom pre všetkých bez ohľadu na národnosť, etnickú a náboženskú príslušnosť.“
Toto je primárny a základný cieľ združenia, ním samotným deklarovaný. Teda: pretvorenie Slovenska z národného štátu, vytvoreného primárne na slovenskej etnickej báze na – „domov pre všetkých bez ohľadu na národnosť, etnickú a náboženskú príslušnosť“. Ergo, primárny je úmysel vytvoriť zo Slovenska multi-kulti oázu. Už nebude prioritne domovom tých, ktorí ho založili – Slovákov, ale „všetkých“.
Ako sa to dá dosiahnuť? Tak ako všade v Európe – podporou a propagáciou migrácie, hlásaním multikulturalizmu a zľahčovaním ich následkov pre európsku civilizáciu a kresťanstvo.
„Poslaním Mareeny je posilniť celospoločenskú súdržnosť na Slovensku vytváraním inkluzívneho prostredia pre utečencov a utečenky, cudzincov a cudzinky, aby mohli naplniť svoje osobné a profesionálne ciele a nadobudnúť pocit spolupatričnosti.“
Dozvieme sa niečo aj o „hodnotách“ združenia Mareena. Pokiaľ očakávate niečo kresťanské, tak ste na omyle: „Naše hodnoty – inklúzia, solidarita, zodpovednosť, rozmanitosť, profesionalita.“
Jedným z cieľov je aj „zvýšiť povedomie verejnosti o témach rozmanitosti, migrácie a integrácie“.
Mierne šokujúce sa môže niekomu zdať (pokiaľ má, samozrejme, zaostalé názory), že celá organizácia – „tím“, sa skladá výlučne len zo žien, a to takmer v rovnakom veku. Žeby Aspen zabudol na rozmanitosť?
OZ Mareena spolupracuje na propagácii a pozitívnom vykresľovaní imigrácie z afrických krajín na Slovensko aj so Slovenskou akadémiou vied, ktorú si občania nedobrovoľne platia zo svojich daní. Veľkou starosťou týchto dvoch inštitúcií je, aby sa imigranti z Afriky na Slovensku cítili dobre a nezažívali prílišnú byrokraciu. Ako sa cítia Slováci, to ich zjavne až tak nezaujíma:
„Nová štúdia o skúsenostiach cudzincov z afrických krajín ukazuje, že Slovensko láka ľudí svojou bezpečnosťou a kvalitou života (tak to je nesmierne potešujúce; pozn. aut.), ale bariéry súvisiace s jazykom, byrokraciou a prístupom k službám zostávajú značné.“
– Áno, súdruhovia výskumníci, a to aj pre slovenských občanov, ktorí tu platia dane celý život. Ale k veci: Prečo by však mal mať rovnaký prístup k službám (napr. zdravotníctvo) ten, kto si platí celý život zdravotné poistenie a aj cudzinec, ktorý tu je pol roka a platia za neho poistenie nedobrovoľne daňoví poplatníci? Ale to nie je zdá sa dôležité, hlavne aby bola dosiahnutá rozmanitosť.
„Výskum bol prezentovaný na spoločnom podujatí Skúsenosti migrantov z tretích krajín v prístupe k sociálnym právam: Výzvy medzisektorovej spolupráce v integrácii, ktoré sa konalo 13. novembra 2025 v Starom lýceu v Bratislave: „Slovensko prechádza migračným prechodom a stáva sa krajinou s rýchlo rastúcou mierou imigrácie. V rámci toho už migranti z tretích krajín zohrávajú dominantnú úlohu,“ uviedla Lucia Mýtna Kureková z Inštitútu pre prognózy SAV. „Sociálne práva sú kľúčovým aspektom integračnej politiky, či už ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaciemu systému, bývaniu alebo službám.“
– Takže už je dúfam jasné, čo rozumejú globalisti pod „integráciou“. Nie je to prispôsobenie sa kultúre pôvodných obyvateľov. Je to zaistenie toho, aby pôvodní obyvatelia financovali a živili zo svojich daní imigrantov, ktorí majú „právo“ na tie isté služby a benefity ako občania pochádzajúci z domácich etník. Dokonca aj na bývanie, čo je „právo“, ktoré nemajú ani Slováci.
„Ľudia, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku, chcú prispieť k jeho rozvoju a byť jeho súčasťou. Bez systémovej podpory to však nepôjde,“ hovorí Marta Králiková, manažérka rozvoja projektov v spoločnosti Mareena. „Na Slovensku postupne prechádzame k úvahám o dlhodobej vízii integrácie, v ktorej sa cudzinci budú cítiť akceptovaní a zapojení do spoločnosti.“
A aká je „dlhodobá vízia“ ohľadom pôvodných Európanov a Slovákov? Samozrejme v EÚ ide predovšetkým o lásku. No a keďže EÚ miluje minority, tak následne, keď sa staneme minoritou vo vlastnej krajine, budeme Bruselom ešte viac milovaní než doteraz. Aj vďaka Katolíckym novinám. Môžem chcieť niečo viac?
Branislav Michalka
Zdroj: Katolícke noviny, Denník N, Aspen Institute, Mareen, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
