Kardinál Müller v novom rozhovore o tom, čo musia Cirkev a prípadný nový pápež riešiť: Svet a jeho elity sú protikresťanské. Pastieri lichotia hriešnikom

4. marca 2025   Krátke správy

Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery (dnes Dikastérium pre náuku viery), kardinál Gerhard Müller poskytol portálu LifeSite News exkluzívny rozhovor, v ktorom reagoval na situáciu okolo vážneho zdravotného stavu pápeža Františka a potenciálneho konkláve po jeho prípadnom úmrtí. V rámci tém nadhodených redaktorom Michaelom Haynesom došlo aj na politicky nekorektné témy vládnutia globálnych finančných a ideologických elít so silne protikresťanským zameraním, na tému lichotenia súčasných pastierov voči médiám a hriešnikom, ale aj na tému nebezpečenstva islamu a klimatickej ideológie.

https://www.lifesitenews.com/analysis/exclusive-cardinal-muller-says-the-church-is-not-in-the-world-to-justify-sin/

https://www.lifesitenews.com/analysis/exclusive-cardinals-must-beware-of-anti-christian-world-when-choosing-a-new-pope/?utm_source=featured-news&utm_campaign=usa

Kardinál Müller sa vyjadril veľmi otvorene a je ťažké považovať jeho vyjadrenia, pri jeho vzdelaní a informáciách za tzv. „konšpiráciu“:

„Dúfam, že v kolégiu kardinálov je hlbšia úvaha o stave a situácii viery a Cirkvi v tomto postkresťanskom, resp. protikresťanskom svete, v Západnom svete. Tiež o výzvach islamu alebo celosvetovo rastúceho marxizmu v rôznych formách, zeleného hnutia alebo genderizmu a transhumanizmu.“

Po tomto úvode začal byť kardinál Müller konkrétnejší:

„Hneď na začiatku sme hovorili o marxizme, ale existuje hlboko protikresťanský sentiment proti Stvoreniu, proti Zjaveniu a proti vykúpeniu Bohom. Ideológie a tieto skupiny ako Open Society Foundations Georgea Sorosa, Rockefellerovci – propagujú silnú protikresťanskú ideológiu. Tak aj židovský filozof Yuval Harari, ktorý je prorokom tohto protikresťanského a antiteistického, nimi vytúženého sveta a jeho chápania ľudskej existencie.“

– Z toho, čo kardinál naznačil a z toho čo vieme z tradície aj zo súčasných informácií, sa zdá byť evidentné, aj keď sa tomu katolíci zdráhajú stále uveriť, že katolícka Cirkev sa ocitla nielen vo vieroučnej a morálnej kríze, ale aj v politickej a ideologickej pasci, pričom môžeme konštatovať, že sa stala rukojemníkom zmienených protikresťanských elít, ktorých rétoriku si v mnohom osvojila.

Kardinál tiež načrtáva a pripomína na základe tradície, aký by mal byť potenciálny pápež, pričom kritizuje smiešne žurnalistické kritériá pre výber pápeža. Kardinálom odporúča:

„Nesmú hľadieť len na to, aké budú reakcie masmédií, ktoré hovoria: „Potrebujeme pápeža, ktorý je komunikátorom v tomto svete“, alebo sekundárne kritériá, že: „Teraz potrebujeme Afričana, alebo sa teraz musíme vrátiť k Talianovi“, alebo všetky tieto hlúpe kritériá. Nemajú nič spoločné s pápežstvom. Musíme sa pozrieť na vysvetlenie, ktoré o službe a úrade svätého Petra podal sám Ježiš, slovami, ktoré povedal svätému Petrovi: Ty si skala a ja ti dávam kľúče od nebeského kráľovstva a ty musíš utvrdzovať svojich bratov vo viere a ty si pastier univerzálnej Cirkvi.“

V protiklade k optimistickým tvrdeniam Jána XXIII. a jeho koncilových spolubratov, že svet chce dialóg s katolíckou Cirkvou, a o tom, že katolíci nemajú načúvať „prorokom skazy“, nám kardinál Müller po 60 rokoch tzv. dialógu natvrdo oznamuje to, čo síce kresťania vždy vedeli, avšak čo už podľa otcov koncilu nemalo po novom platiť:

„Sme v antikresťanskom svete. Nesmieme vytvárať falošné definície, aby sme potešili nekresťanov, že sme sekulárnou organizáciou konajúcou dobro sociálnym spôsobom, a nesmieme ospravedlňovať Cirkev v očiach neveriacich.“

Lenže práve toto Cirkev už minimálne 60 rokov robí, s výsledkom, ktorý je ľahko pozorovateľný a zrejmý.

Tento údajne „plodný dialóg“ sa javí v podaní kardinála Müllera úplne odlišne oproti „dialógovým“ frázam, ktoré počúvame od veľkého množstva súčasných pastierov. Najprv charakterizuje to, čo v skutočnosti chce počuť jedna strana „dialógu“ – neveriaci, bludári aj laxní katolíci:

„Ľudia by chceli od Cirkvi počuť ospravedlnenie ich sebeckého spôsobu života, aby hovorila len to, čo lahodí ich ušiam. A nie počúvať, aby sa snažili posilniť zmenu svojho života k dobrému.“

Tým je daná jedna strana „dialógu“. Na druhej strane stoja zase ochotní moderní preláti:

Je tu situácia celosvetovej komunikácie, internetu, sociálnych médií a televízie. Pápež, biskupi a kňazi chcú byť milovaní masmédiami, ľuďmi, ale je tu vždy nebezpečenstvo – ľudia vás viac akceptujú ak klamete, než keď hovoríte pravdu. Pravda je uzdravujúca, ale vyžaduje si snahu zmeniť svoj život. Napríklad muž, ktorý trpí alkoholizmom: ak mu prinesiete viac fliaš vína a piva, budete pre neho skvelým priateľom, lepším ako keď ho budete napomínať. Tak je to aj v našom presexualizovanom svete, ak hovoríte, že sexualita je legitímna len v legitímnom manželstve a všetky ostatné formy sexuálnych radovánok mimo manželstva sú hriešne, budete mať veľa nepriateľov.“

Môžeme konštatovať, že výsledky tohto „dialógu“ máme priamo pred očami a sú zhrnuté napríklad aj tu:

https://christianitas.sk/blog-rorate-caeli-sumarizoval-pomocou-statistickych-cisel-poslednych-12-rokov-uspechov-vatikanskej-pastoracnej-cinnosti-a-hlasania-evanjelia/

BM

Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)