Kardinál Ambongo: „Dokument Fiducia supplicans bol zlou kapitolou v dejinách pápeža Františka“

17. septembra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza

V rámci Gnieznskeho koncilu, ktorý sa konal od 11. do 14. septembra v Poľsku na tému „Odvaha mieru – Kresťania spoločne pre budúcnosť Európy“, konžský kardinál Fridolin Ambongo Besungu zopakoval svoju kritiku dokumentu Fiducia supplicans a obhajoval úlohu pápeža ako garanta katolíckej jednoty a prorockého hlasu Cirkvi.

Vo vyhláseniach pre OSV News arcibiskup Kinshasy a prezident Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) uviedol: „Pápež tam nie je nato, aby vyvolával pochybnosti, ale aby potvrdzoval vieru a bol prorockým hlasom Cirkvi vo svete bez hodnôt.“ Kardinál Fridolin Ambongo Besungu sa tak postavil kriticky ku krokom bývalého pápeža Františka.

Kardinál zdôraznil osobný význam svojej prvej návštevy Poľska, rodiska sv. Jána Pavla II.: „Intelektuálne ma formoval pontifikát Jána Pavla II. s jeho sociálnymi encyklikami. Jeho príklad a podpora hnutia Solidarita hlboko ovplyvnili našu generáciu,“ vysvetlil pre OSV News.

Pokiaľ ide o situáciu v jeho krajine, Ambongo vyjadril poľutovanie nad tým, že prírodné bohatstvo Konga sa namiesto zdroja rozvoja stalo zdrojom vojny a drancovania: „Nešťastím Konga je jeho bohatstvo. Každý sa chce zmocniť našich nerastov a lesov, zatiaľ čo naši ľudia trpia,“ odsúdiac toto konanie pripomenul, že katolícka Cirkev presadzuje Sociálny pakt za mier a spolužitie na podporu dialógu.

Kardinál ďalej uistil, že Vatikán vrátane pápeža Leva XIV. si je vedomý tejto iniciatívy a podporuje ju: „Pápež nás povzbudzuje, aby sme sa pohli vpred,“ vyhlásil.

Na otázku OSV News o súčasných výzvach pontifikátu Ambongo odpovedal: „Prvou zodpovednosťou pápeža je udržiavať jednotu katolíkov. Jeho poslaním je potvrdzovať vieru, nie vyvolávať pochybnosti.“

Ohľadom dokumentu Fiducia supplicans bol kardinál ešte otvorenejší: „Myslím si, že dokument Fiducia supplicans je zlou kapitolou v dejinách pápeža Františka, pretože bol zverejnený medzi dvoma zasadnutiami Synody o synodalite bez toho, aby bol prediskutovaný.“ Vysvetlil, že dokument vyvolal pobúrenie medzi veriacimi, kňazmi, rehoľníkmi a biskupmi na celom africkom kontinente.

Ako prezident SECAM Ambongo koordinoval spoločnú reakciu: požiadal každú biskupskú konferenciu, aby analyzovala text a predložila svoje pripomienky. Výsledkom bol sedemstranový dokument, ktorý si sám vzal do Ríma: „V deň, keď som prišiel, ma pápež František prijal a pochopil náš prístup. Poveril nás zverejniť text, ktorý jasne uvádzal: „Nie požehnaniu homosexuálnych párov v afrických kostoloch.“

Kardinál Ambongo obhajoval zásadnú úlohu africkej cirkvi v globálnom katolicizme: „Cirkev v Afrike nemá žiadne komplexy. Netrasie sa pred mocnými. Je to Cirkev, ktorá dvíha hlavu a hovorí prorockým hlasom,“ povedal pre OSV News.

Tento postoj prirovnal k postoju Západu, kde podľa neho „existuje tendencia odsúvať hlas Cirkvi na vedľajšiu koľaj, akoby bol zastaraný, a zároveň sa snaží prezentovať moderný obraz.“ V reakcii na to zdôraznil silu Cirkvi, ktorá v Afrike naďalej zostáva znakom nádeje: „Našou úlohou je pamätať na to, že nezáleží na vojenskej ani ekonomickej sile, ale na dôstojnosti každej ľudskej bytosti.“

Na záver pár slov na margo Fiducia supplicans. Dokument (z decembra 2023, Dikastérium pre náuku viery) vyvolal veľký otras, najmä medzi tradičnými katolíkmi. Kritika sa sústreďuje na tieto body:

1. Zmätenie medzi sviatostným požehnaním a „pastorálnym požehnaním“ Dokument zavádza pojem „nesakramentálne požehnanie“, ktoré môže byť udelené aj párom žijúcim v objektívne hriešnom stave (konkubinát, homosexuálny zväzok). Kritici hovoria, že veriaci nerozoznajú rozdiel a budú to vnímať ako legitimizáciu hriechu. Obávajú sa, že tým pádom sa požehnanie odtrhlo od usporiadanosti voči Božiemu zákonu.

2. Implicitná legitimizácia homosexuálnych zväzkov Aj keď text výslovne hovorí, že nejde o „schvaľovanie zväzku“, mnohí kňazi i veriaci to tak chápu. Tradiční katolíci upozorňujú, že dlhodobým efektom bude normalizácia hriechu – podobne ako sa to stalo v protestantských cirkvách, ktoré začali „iba požehnaním“, no skončili liturgiou zväzkov.

3. Rozpor s katolíckou tradíciou a praxou Doteraz bolo v Cirkvi jasné pravidlo: požehnanie sa dáva jednotlivcovi, aby sa obrátil k Bohu – nie páru zotrvávajúcemu v stave odporujúcom Desatoru. Dokument teda pôsobí ako novinka bez opory v tradícii, čo tradiční katolíci považujú za nebezpečný precedens.

4. Pastorálna „dvojznačnosť“ Kritici hovoria, že hoci zámer mohol byť pastoračný, jazyk je nejasný a nejednoznačný. To vraj spôsobuje chaos: niektorí kňazi začnú požehnávať homosexuálne páry verejne, iní to odmietnu, a veriaci nevedia, čo je katolícka náuka.

5. Teologické riziko relativizmu Podľa tradičných teológov požehnanie nie je iba „modlitba dobrej vôle“, ale aktuálne vyjadrenie Cirkvi, ktorá prosí Boha o milosť. Ak sa požehnáva hriešny zväzok, vyznieva to, že Cirkev pýta od Boha milosť pre niečo, čo On sám odsudzuje.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)