Francúzske súdy zamietli sťažnosť biskupov ohľadom zákazu sv. omší, pretože katolíci porušujú hygienické pravidlá
10. novembra 2020
Krátke správy
V sobotu večer zamietla francúzska Štátna rada, najvyšší orgán administratívneho súdnictva, odvolanie Francúzskej biskupskej konferencie, ktoré protestovalo proti zákazu verejného slúženia sv. omší počas tzv. lockdownu. Ten bol nariadený vládnym dekrétom od 3. novembra.
Sudca vybavujúci biskupskú sťažnosť rozhodol, že sanitárna situácia vo Francúzsku takéto prísne obmedzenia ospravedlňuje. Okrem toho konštatoval, že: „Katolíci v kostoloch dostatočne nerešpektujú prijaté bezpečnostné normy.“ Zistil to, ako uviedol, sledovaním internetových sv. omší v posledných týždňoch.
To je v skratke výsledok snahy katolíkov „správať sa zodpovedne“. Francúzsky sekulárny štát ocenil ich „zodpovednosť“ a servilnosť tak, že ich označil za nezodpovedných. Bolo by pritom zaujímavé zistiť, ako zodpovedne sa chovajú francúzski moslimovia v mešitách. To si však nikto netrúfne zrejme ani zisťovať ani kritizovať. Navyše to moslimov určite ani nezaujíma. Do svojej „no-go zóny“ proste nikoho nepustia a tak sa ani nedá zistiť čo sa tam vlastne deje. Štátni úradníci spia pokojne a keď je treba si do niekoho „kopnúť“, tak sú poruke vždy katolíci.
Predseda biskupskej konferencie Éric de Moulins-Beaufort komentoval rozhodnutie súdu nasledovne:
„Rozhodnutie padlo a je treba ho rešpektovať. Odvolali sme sa k vymedzeniu spravodlivosti a sudca pristúpil k rozhodnutiu, ktoré uznal za správne. Katolíci nie sú buriči, nebudú kvôli tomu podnecovať revolty. Musíme byť ale teraz bdelí, tak biskupi, ako aj veriaci. Povedal by som dokonca, že všetci francúzski občania musia byť bdelí. Ocitli sme sa totiž vo chvíli, keď zo sanitárnych dôvodov alebo kvôli zaisteniu bezpečnosti vláda zostruje dohľad nad všetkým, vrátane náboženstva.
Musíme byť teda veľmi pozorní, akým spôsobom sú tieto veci regulované, pretože základné slobody musia zostať zachované. Pozitívne je, že vo výroku Štátnej rady je sloboda kultu uznaná za základnú slobodu, z ktorej sa čerpá nielen individuálne, ale aj kolektívne.“
Túto „slobodu kultu“ samozrejme na papieri uznávala aj komunistická strana pred rokom 1989, len v praxi s tým dodatkom, že kedy a ako bude táto sloboda katolíkmi uplatňovaná, o tom rozhodne strana. Na druhej strane je pravdou, že zatvárať takýmto spôsobom kostoly v Európe si nedovolili ani komunisti. V Sovietskom zväze, Číne, Vietname či Severnej Kórei samozrejme áno.
Otázne každopádne zostáva, akú činnosť si predstavuje arcibiskup de Moulins-Beaufort pod slovami „bdieť“ a „bdelosť“. Doslovne by išlo o protiklad spánku, v prenesenom význame o „dávanie si pozor na niečo“. Nič však nepovedal o tom, ako by mali katolíci reagovať keď „niečo“ podozrivého zbadajú (ak už náhodou dávno nezbadali). Pokiaľ jedinou reakciou na hrozbu bude len ďalšia výzva k bdelosti, či prípadné sťažnosti na súdy, ktoré sa doslova smejú katolíkom do tváre, tak to bude zrejme lepšie ísť rovno spať. Oddýchnutého človeka vírus údajne napáda menej. Potom nemôže vírus ani prenášať. A to je zodpovedné.
BM
Zdroj: Radio Vaticana
