Demokracia v Cirkvi napreduje: V Nemecku vznikne nová „Synodálna konferencia“, ktorá bude riadiť nemeckú katolícku cirkev

Branislav Krasnovský
27. novembra 2025   Cirkev   Cirkevná kríza, Synodalita

V Nemecku vznikne nová organizácia s názvom „Synodálna konferencia“, ktorá sa bude podieľať na riadení katolíckej Cirkvi. Jej členmi sa stane 27 diecéznych biskupov, 27 laikov – zástupcov Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) a ďalších 27 katolíkov z rôznych stavov a častí krajiny.

Synodálna konferencia sa bude zaoberať mnohými záležitosťami Cirkvi celoštátneho významu. Ide o vyhlásenia k dôležitým spoločenským témam, vnútrocirkevných záležitostí týkajúcich sa všetkých diecéz, finančných a rozpočtových otázok Cirkvi. Zasadať má prvý raz v dňoch 6. – 7. novembra 2026.

Nejde o nahradenie miestnych biskupov – ordinári budú konať tak ako doteraz. Synodálna konferencia má skôr nahradiť Konferenciu biskupov, pričom silnejšie zapojí laikov do riadenia práve na tejto úrovni.

Nemci zamýšľajú predložiť dokumenty ustanovujúce nové grémium do Ríma na ich schválenie. Podľa predsedu episkopátu biskupa Georga Bätzinga a predsedníčky Výboru Irmy Stetter-Karpovej by so schválením v Ríme nemal byť problém.

Nová, „Synodálna konferencia“, to nie je žiaden papierový tiger

Po dlhom zápase je teraz jasné: Katolícka Cirkev v Nemecku má dostať nové celoštátne grémium, Synodálnu konferenciu. O tejto udalosti na portáli katholisch.de s radosťou informovala prezidentka ZdK Irme Stetter-Karpová, ktorá pozoruje zmeny v dialógu medzi biskupmi a laikmi a vníma ich s radosťou.

Synodálny výbor, ktorý zasadal vo Fulde, zložený z biskupov, kňazov a laikov mal okrem iného mandát vypracovať stanovy pre nové Nemecké národné cirkevné grémium. Tieto stanovy boli v sobotu prijaté. Tvoria základ pre Synodálnu konferenciu, v ktorej – po udelení súhlasu Rímom – chcú biskupi a laici pokračovať v rozhovoroch o budúcnosti Cirkvi, začatých na Synodálnej ceste (presadzovaných pápežom Františkom a jeho ideovými súpútnikmi), v trvalej podobe.

Informácia na portáli je natoľko synodálne jasavo vanutá, že by bola naozaj škoda, keby sa z týchto synodálnych semienok stratilo čo i len zrnko, preto týmto informáciám venujem rozsiahlejšiu pozornosť v autorskom článku. Žiaľ, ani môj rozvinutý cynizmus a sarkazmus, (ktorý sa na stránkach Christianitas.sk snažím (nie vždy úspešne) krotiť) nie je tak silný a rozvinutý, aby som z tejto informácie spravil viacdielny seriál.

Podľa Irmy Stetter-Karpovej, prezidentky Ústredného výboru nemeckých katolíkov nemeckí biskupi a laici v prvej fáze intenzívne riešili viaceré vnútrocirkevné témy a problémy, aby nakoniec jednomyseľne prijali stanovy Synodálnej konferencie. S formuláciou, ktorá bola pre nemeckých laikov vždy dôležitá, nosná a túžobne očakávaná – že sa spoločne s biskupmi budú podieľať na riadení a rozhodovaní v Cirkvi.

Pre laikov z Ústredného výboru nemeckých katolíkov je však nesmierne dôležité ako v nasledujúcich rokoch v spoločensko-politicky veľmi hektickej dobe dokážu nemeckí progresívni laici spoločne s progresívnymi biskupmi vysielať signály, ponúkať riešenia a otvárať etické otázky.

Súdružka Irma Stetter-Karpová už niekoľkokrát zdôraznila, že v prvej fáze komunikácie s biskupmi považovala za obzvlášť dôležité, že sa nemeckým biskupom i laikom podarilo vymedziť sa voči AfD, pravicovému radikalizmu i populizmu. Podľa jej slov bola len škoda, že spočiatku tak biskupi i laici činili oddelene a až teraz spoločne vytvorili štruktúru, vďaka ktorej sa môžu činiť v duchu „viribus unitis“ (spoločnými silami). Synodálne vanuté nemecké laické i zasvätené osoby sa teda vybrali na pochod – tak ako už viackrát v minulosti.

Biskupi aj laici sa podľa súdružky Irmy Stetter-Karpovej zhodli tiež na tom, že sa musí v prvom rade zvýšiť kvóta pre mladých ľudí v novom synodálnom orgáne riadenia Cirkvi. Samozrejme, už im nestačia len členovia katolíckej BDJK, ktorá stále zostáva dôležitým partnerom, musia prísť aj iní mladí ľudia (ako som pochopil, aj z nekatolíckych denominácií). O tomto vehementne hovorili a diskutovali mladí členovia. Zároveň súdružka Irma Stetter-Karpová sebakriticky zhodnotila, že stále existujú pri implementácii mladých do riadenia nového modelu nemeckej cirkvi veľké rezervy (verím, že prezidentka ZdK zaujala svojimi úvahami aj slovenský episkopát a klérus, ktorí rovnako s radosťou privítajú laickú mladú krv vo svojich diecézach).

Laická duchovná velikánka ducha Irma Stetter-Karpová okrem toho zdôraznila, že vzťahy s nemeckými biskupmi sa postupne vyvíjajú napriek rôznym kontroverziám a faktu, že biskupi aj laici sú z odlišných subkultúr. Správne postrehla, že u laikov je kultúra sporu ostrejšia, biskupi sú viac zdržanliví.

Pozitívom podľa nej je však skutočnosť, že dokázali spoločne dospieť k zmysluplnému konsenzu, pomenovali rozdiely a dokážu stále pokračovať v „bratskom“ dialógu. Aj biskupom aj laikom ide predsa o spoločné dobro, pričom pani Irma zdôraznila, že si spolu kladú za cieľ napraviť stratenú dôveryhodnosť Cirkvi, vážne naštrbenú zločinmi sexuálneho zneužívania (hanbite sa a bojte sa – Marko Rupnik, biskup Zanetta a spol., už vám nepomôže pápež František, pani Irma sa vybrala na pochod…).

Následne som si však prečítal článok Christopha Brüwera, ktorý tiež hovoril o historickom momente pre nemeckú cirkev a ktorý zdôrazňoval tvrdú diskusiu a napätie. Nakoniec sa však, ako uviedol, podarilo prijať 12 článkov stanov Synodálnej konferencie. Na rozdiel od múdier Irmy Stetter-Karpovej sa však jeho článok dal aspoň čítať.

Ako zdôraznil na tému „biskup Georg Bätzing“, Vatikán prejavoval záujem na vypracovaní fungujúcich stanov, ktoré by bolo možné použiť ako príklad aj pre iné časti katolíckej Cirkvi (podčiarkujem – vrátane Slovenska 🙂 ). Svojou radou prispeli aj progresivistickí odborníci v Ríme, ktorí poslali kánonicko-právne spresnenia s ohľadom na vatikánske dokumenty, predovšetkým na záverečný dokument Svetovej synody. Ďalšia velikánka ducha, Charlotte Kreuter-Kirchhoffová však bola zdesená, keď sa určitú dobu zdalo, že sa podarí presadiť konzervatívnejšie názory na úkor synodálnych. Našťastie, „vďaka dávno a hlboko zakorenému synodálnemu spolunažívaniu, sa podarilo všetky konfrontácie a zneistenia prekonať“, a ratifikácia Synodálnej konferencie sa napokon stala skutočnosťou.

Pomerne ohnivá bola aj debata medzi biskupmi a laickými zástupcami týkajúca sa finančnej komisie Synodálnej konferencie. Zapracovala ju ďalšia velikánka ducha, Maria Flaschbarthová z Nemeckého katolíckeho ženského zväzu. Finančná komisia má prebrať kompetencie Zväzovej rady Zväzu nemeckých diecéz v rozpočtových otázkach. Würzburský biskup Franz Jung volal po zachovaní jednoty vo finančných otázkach a paderbornský arcibiskup Udo Markus Bentz sa vyslovil za trvalé synodálne formy spolurozhodovania pri finančných otázkach.

Do debát sa opakovane zapájal aj fuldský biskup Michael Gerber, ktorý sa po diagnostikovaní rakoviny zotavoval z chemoterapie a bol spočiatku na zasadnutí pripojený len online. Jednomyseľné prijatie návrhu stanov Synodálnym výborom bolo oslávené potleskom postojačky. Úľava bola priam hmatateľná. Prezidentka staronovej komisie Charlotte Kreuter-Kirchhofová a biskup Franz-Josef Overbeck sa navzájom objali a v sobotu ráno vo fuldskom kostole sv. Michala už fuldský biskup Michael Gerber pri slávnostnej omši aj celebroval.

Na doplnenie: podrobne sa diskutovalo aj o ďalších zaujímavých témach, ktoré by mala nová Synodálna konferencia riešiť. Napríklad ohlasovanie Evanjelia v postsekulárnej spoločnosti, sprevádzanie a dialóg s tými, čo z Cirkvi vystúpili, reformy pri vyučovaní náboženstva, rozvíjanie dialógu nielen s kresťanskými denomináciami, ale aj inými náboženstvami (dúfam, že patričné miesto budú venovať v Nemecku aj Ganéšovi, ten by nemal byť žiadnym outsiderom!). A diskutovalo sa aj o témach ako UI alebo boj proti pravicovému extrémizmu a populizmu.

Na záver dávam opätovne slovo mojej obľúbenkyni a velikánke ducha, prezidentke Irme Stetter-Karpovej, ktorá hovorí nielen o ceste rastúcej dôvery, ale aj o tom, že trpezlivosť sa vypláca a teší sa, že biskupi i laici dospeli do cieľovej roviny dlhej etapy vývoja spoločne. Podľa jej slov sa od 29. do 31. januára 2026 poslednýkrát stretne celé synodálne zhromaždenie nemeckej Synodálnej cesty, aby vyhodnotilo realizáciu doterajších uznesení.

Synodálna konferencia má, ako bolo spomenuté v úvode, svoje ustanovujúce zasadnutie uskutočniť 6. a 7. novembra 2026 v Stuttgarte, druhé zasadnutie nového grémia je naplánované na 16. a 17. apríla 2027 vo Würzburgu.

Čo dodať na záver? Skutočne ma čisto ľudsky zaujíma, či sa presadí „Synoda o synodalite“ a „spanilá jazda Synodálnej cesty v Nemecku“ v nejakej podobe aj na Slovensku. Pretože to, čo prejde u progresívcov a modernistov v Nemecku, pravdepodobne časom prejde aj u progresívcov a modernistov v iných krajinách vrátane Slovenska – nemožno sa predsa stavať s odporom k synodálnemu projektu, ktorý tak presadzoval pápež František.

Nechajme sa teda prekvapiť tým, s akou radosťou sa nemeckým synodálnym projektom inšpiruje ten náš, slovenský episkopát a klérus, keď im do riadenia Cirkvi budú s láskou zasahovať angažovaní mládežníci z Godzone, či rôzni progresívni aktivisti. Či podľa nemeckého vzoru vznikne aj Slovenská synodálna konferencia a či v rámci tejto konferencie budú slovenskí biskupi pozorne načúvať hlasu nielen oduševnených progresívnych laikov z Postoja, ale aj evanjelických heretikov typu Michal Havran či Anna Polcková.

Dopredu si však dovolím poznamenať, že ja osobne nemám v úmysle počúvať žiadne progresívne bľabotanie. Budem si spokojne odpočívať aj s mne podobnými netolerantnými tridentskými indivíduami v bahne katolíckej tradície a barokového tmárstva a modernisticko-progresívnej cirkvi v akejkoľvek podobe zamávam na jej ceste k radostným synodálnym zajtrajškom, a k tomu im ešte pustím na cestu aj peknú pieseň Christus Vincit, Christus Regnat, Christus Imperat.

PDF (formát pre tlač)