Aktuálnosť Jany z Arku
Bogdan Dobosz
30. augusta 2020
Spoločnosť
V máji sme slávili niekoľko výročí jednej z patróniek Francúzska – svätej Jany z Arku. 16. mája to bolo sté výročie jej kanonizácie a zároveň sté výročie ustanovenia republikánskeho Dňa Jany z Arku a vlastenectva, ktorý pripadá na druhú májovú nedeľu. 30. máj je zasa výročím jej mučeníckej smrti.
Suvisiaci článok
Sedem faktov, ktoré by mal katolík vedieť o Nanebovzatí Panny Márie
Zdivočená ľavica nezabúda na túto svätú patrónku Francúzska ani v čase koronavírusovej pandémie. Podstavec jej pamätníka na Saint-Marcel Boulevard v 5. obvode Paríža, dielo sochára Emila-Françoisa Chatroussa, bol počmáraný obscénnymi nápismi. Kvôli nečinnosti parížskeho starostu ho museli čistiť royalisti. Pred dvoma rokmi bola na gejovskej paráde znesvätená ďalšia socha Jany na ulici Rivoli neďaleko Louvru. Poslední prezidenti – Hollande a Macron – už nechodia do Orleansu a nezúčastňujú sa slávností na pamiatku svätej Jany. Ľavici sa totiž nepáči „privlastnenie“ jej postavy pravicou a Národný front, ktorý za čias Jean-Marie Le Pena bol jej veľkým obdivovateľom, sa od nej pozvoľna dištancuje.
Svätý otec Benedikt XVI. charakterizoval svätú Janu ako jednu zo silných žien, ktoré na konci stredoveku svetlom evanjelia nebojácne osvecovali spletité historické udalosti.
Podľa pápeža nás svätá Jana učí, že keď krajina upadne do chaosu a začne sa jej zmocňovať apatia a podlieha rezignácii, vtedy viera čerpajúca z Božej múdrosti umožňuje kresťanom nájsť mimoriadne prostriedky rozumu a sily, aby spoločnosti ponúkli novú nádej. V čase pandémie nadobúdajú tieto slová nový význam.
Svätica, ktorá spája
Spory ohľadom svätice pretrvávali stáročia. Pre revolucionárov i ľavicu bola Jana dieťaťom ľudu, ktorú cirkevný súd dal upáliť na hranici. Na druhej strane bola monarchistkou a patriotkou. K stretnutiu došlo v medzivojnovom období. Francúzska republika nadviazala vzťahy so Svätou stolicou, ktoré boli prerušené začiatkom 20. storočia, keď sa rozhodla zničiť Cirkev prijatím zákona o laicizácii krajiny chápanej v duchu radikálneho antiklerikalizmu. Symbolom zmierenia sa stala kanonizácia Jany z Arku.
Počas obradu sa objavila trojfarebná vlajka Francúzskej republiky a parlament schválil sviatok Jany z Arku a patriotizmu. V článku 1 stálo, že Francúzska republika slávi každoročne sviatok Jany z Arku ako sviatok vlastenectva. V článku 2 bolo zasa uvedené, že tieto oslavy sa budú konať v druhú májovú nedeľu pri príležitosti výročia oslobodenia Orleansu. O rok neskôr boli obnovené diplomatické vzťahy medzi Parížom a Vatikánom.
Jeden z poslancov sa pritom vyjadril, že jediným náboženstvom, ktoré nemá svojich ateistov, je náboženstvo vlasti. Zdá sa, že to, čo kedysi spájalo vlastenectvo, dnes rozdeľuje čoraz silnejší anti-vlastenecký prúd. V minulosti to boli iba komunisti, pre ktorých proletár nemal vlasť, dnes sa objavili priaznivci Európy, ktorí ju kladú nad lásku k vlasti, a dokonca aj prívrženci rôznych globálnych ideí. Možno toto je dôvodom „rozchodu“ niektorých Francúzov s Janou z Arku.
Sviatok pre dobu krízy
Obdivovatelia kultu Jany z Arku poukazujú na podobnosti medzi krízou v dnešnom Francúzsku a pred šesťsto rokmi. V pätnástom storočí mala zmluva z Troyes ukončiť storočnú vojnu, ale z trónu bola vylúčená dynastia Valois a krajina sa ocitla pod anglickým žezlom. Väčšina krajiny sa dostala pod anglickú a burgundskú nadvládu a Angličania ešte obliehali Orleans. Situácia vyzerala byť beznádejná. Východisko z nej našlo mladé roľnícke dievča, ktoré zohralo rolu proroka i vodcu.
Philippe de Villiers, politik z Vendé, napísal, že Maastrichtská zmluva je na úrovni zmluvy z Troyes a Európsky súd pre ľudské práva je presne ako bol súd v Rouene, ktorý odsúdil Janu. Súčasné hnutie LGBT je omnoho silnejšie ako stredovekí prívrženci Anglicka, a ani situácia v spoločensky, politicky, ba dokonca civilizačne rozdelenom Francúzsku nie je o nič lepšia. A navyše spoločnosť už neverí v zázrak, či vlastne – ako píše de Villiers – už neverí v nič. Možno to je dôvod, prečo súčasné Francúzsko potrebuje malú pastierku z Domremy viac než kedykoľvek predtým. Francúzsko potrebuje zázrak. Villiers však trpko dodáva, že svätá Jana z Arku by dnes mohla pokaziť svoju čistú dušu v sakristiách, alebo pani ministerka pre rodovú rovnosť Marlene Schiappa by ju jednoducho poslala domov.
Medievalistka Colette Beaune na otázku, či sa Jana z Arku, ktorá nosila mužský odev a bola bojovníkom, mohla stať kompasom pre feminizmus, odpovedá, že hoci sa svätica zdá byť veľmi súčasná, jej činy boli výsledkom viery a zbožnosti.
Neakceptovaný rok Jany
Stredoveká svätica sa ukazuje ako veľmi aktuálna postava. Niektorí sa domnievajú, že pre rok 2020 by bola oveľa lepšou patrónkou než de Gaulle, ktorého v máji vybral prezident Emmanuel Macron za ikonu národa. Toto si napríklad myslí spisovateľ Jacques Tremolet de Villers. Novinár týždenníka „Valeurs Actuelles“, kňaz Danziec, v súvislosti s Rokom de Gaulla, ktorý vyhlásil Macron, píše, že svätá Jana z Arku by bola lepším patrónom a nádejou na prekonanie súčasného systému nemohúcnosti a podporila by aj ideu vlastenectva.
Emmanuel Macron sa však miesto cesty do Orleansu vybral radšej do Aisne pri príležitosti osemdesiateho výročia bitky pri Montcornete. V máji roku 1940 tu plukovník Charles de Gaulle velil protiútoku tankovej divízie, avšak utrpel porážku. Pri tejto príležitosti Macron uviedol, že slobodný a hrdý, odhodlaný a neotrasiteľný francúzsky duch nikdy nezomrie, aj keď je krajina porazená.
Neplatia tieto slová v oveľa väčšej miere na ducha Panny Orleánskej? Na to by však bolo treba siahnuť po doby pred Francúzskou revolúciou, a to pre vodcov republiky predstavuje veľký problém.
Podľa publicistu Jana z Arku, ktorá nebola politikom, nehľadala kompromisy a nehrala žiadne hry, je oveľa lepším ideálom, ktorý by mohol spájať stred a celú spoločenskú perifériu Francúzska. Skromná dedinská žena, ktorá nevie čítať ani písať, ale stojí pred súdom cirkevných sudcov konajúcich z poverenia cudzej moci a svedčí o pravde. Počas súdneho konania sa jej jeden zo sudcov pýta: „Miluje Boh Angličanov?“ Jana odpovedá: „Áno, ale u nich doma.“
Kult Jany z Arku a jeho história ukazujú, že možno to nie je posledný odkaz tejto svätice v diskusiách o Francúzsku. Paradoxne aj útoky na jej pamätníky ukazujú, ako je ešte silne prítomná v spoločenskom vedomí. Príklad osobnej zbožnosti, cudnosti, odvahy, statočnosti a lásky k vlasti tohto devätnásťročného dievčaťa nikoho nenechá ľahostajným.
© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.
