Dozvuky kauzy kláštora Heiligenkreuz: Páter Waldstein bol suspendovaný z kláštornej vysokej školy – bol totiž príliš „fundamentalistický“
9. septembra 2026
Aktuality
Cirkevná kríza
O turbulentnej kauze rakúskeho kláštora Heiligenkreuz sme na portáli Christianitas.sk písali viackrát a v rámci uvedenej kauzy aj o pátrovi Waldsteinovi, ktorý prednášal na kláštornej vysokej škole a bol dvoma pokrokovými teologičkami „nahlásený“ za svoje tradicionalistické postoje:
Pred niekoľkými dňa bol po kláštore Heiligenkreuz úspešne a synodálne vyriešený aj jeho enfant terrible, páter Waldstein.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Oficiálna tlačová agentúra Rakúskej biskupskej konferencie 4. septembra oznámila, že páter Edmund Waldstein sa nevráti na svoje učiteľské miesto na Filozoficko-teologickej vysokej škole Benedikta XVI. v opátstve Heiligenkreuz v Rakúsku, prinajmenšom po zvyšok funkčného obdobia rektora Wolfganga Klausnitzera. Bezprostrednou príčinou tohto rozhodnutia bola jeho obhajoba katolíckeho „integralizmu“, konkrétne príspevok na blogu, v ktorom argumentoval v prospech trestu smrti pre heretikov.
Katolícke periodikum The Josias, ktorého spoluzakladateľom je Waldstein, definovalo integralizmus takto:
„Tradícia myslenia, ktorá odmieta liberálne oddelenie politiky od starostlivosti o konečný cieľ ľudského života a zastáva názor, že politická vláda musí smerovať človeka k jeho konečnému cieľu. Keďže však človek má časný aj večný cieľ, integralizmus zastáva názor, že nad ním vládnu dve moci: časná moc a duchovná moc. A keďže časný cieľ človeka je podriadený jeho večnému cieľu, časná moc musí byť podriadená duchovnej moci.“
Čiže, ešte pred II. vatikánskym koncilom bežné učenie Cirkvi, potvrdené desiatkami pápežov a dokumentov. Známy katolícky autor Charles Coulombe, ktorý navštívil pred nedávnom Bratislavu ako účastník Hanusových dní, komentuje bizarnú situáciu, keď je kňaz obvinený z toho, že opakuje cirkevné učenie:
„Páter Edmund Waldstein je ukrižovaný zato, že obhajuje stíhanie herézy schválené pápežom Levom X. Ak sú však jeho predstavení a kritici proti stíhaniu herézy, mali by, po a) nechať ho na pokoji a po b) požadovať dekriminalizáciu popierania holokaustu (hovorím to ako bratranec Achilla Audetta). V opačnom prípade ich vlastné skutky a slová usvedčujú z toho, že sú pokryteckými lovcami heretikov,“ dodal katolícky spisovateľ Charles Coulombe.
Iný známy katolícky spisovateľ a filozof, Edward Feser, sa pridal:
„Ohováranie dobrého človeka a svätého kňaza. To, čo páter Edmund Waldstein obhajuje, je jednoducho tradičné učenie, o ktorom II. vatikánsky koncil výslovne hovorí, že ho „ponecháva nedotknuté“. To, čo sa jeho prenasledovatelia snažia uchrániť pred kritikou, je ich vlastná osobná teológia, nie katolícka náuka.“
Waldstein je rakúsky cisterciánsky mních a morálny teológ. Jeho rodičia Susan a Michael Waldsteinovci boli laickí teológovia, ktorí úzko spolupracovali s pápežmi Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI. Predovšetkým jeho otec Michael bol členom skupiny teológov, ktorí sa pravidelne stretávali s kardinálom Josephom Ratzingerom v čase, keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery, prinajmenšom až do jeho zvolenia za pápeža Benedikta XVI.
Profesorka z Innsbrucku Michaela Quast-Neulingerová privítala Waldsteinovo vylúčenie slovami: „Integralistické postoje sú v jasnom rozpore s katolíckym učením a právnym rámcom demokratického ústavného štátu.“ A ešte dodala, že Waldstein je súčasťou rozsiahlej siete amerických a európskych integralistických teológov, ktorí predstavujú „nebezpečenstvo pre demokraciu a Cirkev“.
Quast-Neulingerová poukázala aj na nedávne odmietnutie toho, čo označila za „integralistické chápanie politiky a spoločného dobra“, pápežom Levom XIV. v dokumente Magnifica humanitas.
Rektor Heiligenkreuzu Klausnitzer požiadal Waldsteina, aby poskytol odborné objasnenie svojho stanoviska. Podľa rektora Waldstein svoje výroky neodvolal, ale namiesto toho sa ich usiloval obhájiť odvolaním sa na dejiny katolíckej teológie.
„Teologickú metodológiu, ktorú pri tom použil, by som neakceptoval ani od študenta prvého semestra,“ povedal Klausnitzer pre Kirche und Leben, pričom poukázal na to, čo charakterizoval ako Waldsteinove „nevysloviteľné výroky“, najmä tie „o zabíjaní heretikov“.
Dietmar Winkler, dekan Katolíckej teologickej fakulty v Salzburgu, takisto privítal Waldsteinovo vylúčenie. Winkler poukázal na nedávne vyhlásenie, ktoré spoločne vydali katolícke teologické fakulty a pedagogické vysoké školy v Rakúsku a v ktorom sa verejne postavili proti tomu, čo označili za „pravicové tendencie“ v spoločnosti i Cirkvi.
Toto vyhlásenie konkrétne odsúdilo to, čo nazvalo „kresťansko-nacionalistickými prúdmi“ vrátane tzv. „neointegralizmu“ spájaného s Waldsteinom. Inštitúcie uviedli, že takéto hnutia používajú náboženskú terminológiu, kresťanské symboly a kresťanské predstavy o Bohu na politické účely, „aby legitimizovali antidemokratické, antifeministické a vylučujúce ideológie“.
Teologické fakulty a vysoké školy preto zároveň deklarovali svoj odpor voči „každej forme diskriminácie, antifeminizmu, antisemitizmu a nepriateľstva voči islamu“.
„Je smutné vidieť, ako sa títo rakúski teológovia oddeľujú od Cirkvi tým, že popierajú povinnosti ľudských spoločností voči pravému náboženstvu, ako ich definoval Pius IX. a zopakoval II. vatikánsky koncil,“ povedal páter Thomas Crean, spoluautor knihy Integralism: A Manual of Political Philosophy, ktorú napísal spolu s Dr. Alanom Fimisterom, keď komentoval podporu Waldsteinovho odvolania.
Waldsteinovo vylúčenie z vyučovania však neznamená odobratie jeho akademického titulu. Klausnitzer pre Kirche und Leben uviedol, že nemá právomoc Waldsteinovi odobrať oprávnenie vyučovať. Takéto rozhodnutie by musel prijať akademický senát inštitúcie, ktorý sa má opäť zísť počas zimného semestra.
zdroj: wikimedia commons
Opátstvo Heiligenkreuz udelilo Waldsteinovi voľno, aby mohol pokračovať v doktorandskom štúdiu filozofie v Ríme.
Podľa tradičnej katolíckej náuky je skutočne správne – prinajmenšom v princípe – tvrdiť, že heretici sa dopúšťajú previnenia hodného smrti. Toto učenie nie je iba historickou kuriozitou, ale doktrinálnym stanoviskom, ktoré zastávali významní teológovia, ako napríklad svätý Tomáš Akvinský, ktorý argumentoval, že zatvrdlivá heréza ničí jednotu viery, a preto si zasluhuje najprísnejší časný trest.
Okrem toho bola táto pravda podľa autora článku neomylne vyhlásená pápežom Levom X., ktorý vo svojej bule proti teologickým omylom Martina Luthera z roku 1520 odsúdil niekoľko téz vrátane tvrdenia, že „upáliť heretikov je proti vôli Ducha Svätého“ (č. 33). Lev X. tým podľa argumentácie originálu opätovne potvrdil trvalú zásadu, že Cirkev, hoci sa vždy usiluje o obrátenie hriešnikov, uznáva legitimitu občianskej autority pri trestaní tých, ktorí verejne a vytrvalo podvracajú vieru.
Z pohľadu katolíckej tradície je prípad pátra Edmunda Waldsteina znepokojivý predovšetkým preto, že predmetom sporu nie je svojvoľná moderná teologická novinka, ale otázka vzťahu duchovnej a svetskej moci, o ktorej Cirkev diskutovala a učila celé stáročia. Katolík nemusí prijímať každé historické riešenie vzťahu Cirkvi a štátu, ani požadovať jeho mechanické obnovenie v dnešných podmienkach. Je však problematické vytvárať dojem, že samotné skúmanie či obhajoba tradičných katolíckych stanovísk automaticky predstavuje niečo protikatolícke alebo neprípustné.
Ešte vážnejšie pôsobí situácia, keď sa teologický spor začne posudzovať predovšetkým prostredníctvom súčasných politických pojmov ako „pravicový“, „antidemokratický“ či „antifeministický“. Katolícka náuka nemôže byť meraná podľa toho, nakoľko vyhovuje momentálnemu spoločenskému konsenzu. Kritériom teológa musí zostať Zjavenie, Tradícia a Učiteľský úrad Cirkvi. Ak niektoré stanovisko zastávali svätci, pápeži a významní teológovia minulosti, možno skúmať jeho historický kontext, presný doktrinálny status i jeho aplikovateľnosť dnes; nemožno ho však jednoducho odstrániť z katolíckej intelektuálnej tradície tým, že sa označí politicky neprijateľnou nálepkou.
Svätý Tomáš Akvinský skutočne obhajoval možnosť svetského trestania zatvrdlivých heretikov a Exsurge Domine Leva X. skutočne odsúdila Lutherovu 33. tézu o upaľovaní heretikov. Z toho však samozrejme automaticky nevyplýva, že katolík je dnes povinný požadovať trest smrti za herézu. Práve preto by mal byť Waldsteinov prípad predmetom serióznej teologickej diskusie o kontinuite náuky, nie príležitosťou nahradiť teologické argumenty ideologickými nálepkami.
Branislav Krasnovský
Zdroj: lifesitenews.com, sprievodný obrazový a ilustračný materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
