Taliansko: Diecéza umiestnila do procesie zastávku na počesť ľavicovému protikatolíckemu revolucionárovi! Prosila Ducha Svätého za demokraciu

25. júna 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Neomarxizmus

Turínska arcidiecéza čelí ostrej kritike po tom, čo do procesie „Consolata“ so stáročnou tradíciou zaradila špeciálnu modlitbovú zastávku na počesť protikatolíckeho socialistu Piera Gobettiho.

20. júna sa v centre mesta konala každoročná procesia na počesť Panny Márie Tešiteľky, patrónky Turína. Po prvýkrát, ako informoval denník La Nuova Bussola Quotidiana, zahŕňala procesia aj zastávku venovanú liberálno-socialistickému protikatolícky zameranému revolucionárovi a novinárovi Pierovi Gobettimu, a to popri pripomienkach katolíckych osobností spojených s náboženským dedičstvom mesta.

Podľa oficiálnej brožúry pripravenej na toto podujatie Turínskou arcidiecézou, boli účastníci vyzvaní modliť sa s vďakou za Gobettiho a pripomenúť si jeho prínos pre občiansky život Turína a Talianska počas trasy procesie vedúcej cez viaceré miesta historického významu.

„Piero Gobetti strávil svoj krátky život šírením hodnôt slobody, sociálnej spravodlivosti a demokracie,“ uvádza brožúra procesie. „Pripomínať si ho počas tejto procesie je spôsobom, ako uznať, že naše mesto je miestom stretnutia všetkých tých, ktorí sa napriek svojim rozdielom usilujú žiť tieto spoločné hodnoty slobody, demokracie a vzájomného rešpektu, ktoré tvoria naše spoločné dedičstvo.“

Na tej istej strane brožúra obsahuje aj niekoľko modlitieb inšpirovaných touto socialistickou osobnosťou:

„Daruj nám, Duchu Svätý, schopnosť spolupracovať so všetkými ľuďmi, veriacimi i neveriacimi, ktorí zasväcujú svoj život hodnotám, akými sú sociálna spravodlivosť a demokracia.“

A ďalej:

„Ďakujeme Ti, Otče, za Piera Gobettiho, ktorého si daroval nášmu mestu a nášmu národu, aby sme si všetci viac uvedomovali svoje hospodárske, spoločenské a politické povinnosti.“

Modlitba tak stavia Gobettiho na roveň nedávno svätorečenému Piergiorgiovi Frassatimu, významnej katolíckej osobnosti spojenej s mestom Turín, ku ktorému sa procesia tiež obracala, čo je teda vskutku nechutné.

Procesia bola súčasťou osláv sviatku Panny Márie Tešiteľky (Consolata), úcty, ktorá po stáročia zaujímala ústredné miesto v tradičnej katolíckej zbožnosti Turína. Počas trasy sa účastníci zastavili na miestach spojených s dejinami mesta vrátane lokalít súvisiacich s katolíckymi inštitúciami a kultúrnym dedičstvom.

Kto bol Gobetti

Piero Gobetti, narodený v Turíne v roku 1901, bol známy svojou činnosťou ako ľavicovo-liberálny revolucionár, spisovateľ, novinár, vydavateľ a politický mysliteľ, ktorý bol hlboko ovplyvnený talianskym marxistickým guruom Antoniom Gramscim, otcom neomarxizmu. Prostredníctvom časopisov Nová energia (Energie Nove) a Liberálna revolúcia (Rivoluzione Liberale) sa snažil vyvolať revolučný pohyb, súc, ako napísal, „hlboko dojatý revolúciou v Rusku“. Aj tú považoval (celkom správne) za úkaz liberalizmu – oslobodenia v širšom slova zmysle.

Gobettiho myslenie sa sústreďuje na myšlienku tzv. „liberálnej revolúcie“ – údajného morálneho a kultúrneho prebudenia, prostredníctvom ktorého by sa Taliani stali oslobodenými od akejkoľvek autority, či už politickej alebo náboženskej vrátane vplyvu pápeža. Katolicizmus považoval za silu, ktorá bráni slobode, rozvoju, nezávislému svedomiu a občianskej zrelosti.

Táto vízia je urážlivá, rúhavá a nezlučiteľná s učením katolíckej viery. Gobettiho antropológia nahrádza kresťanské chápanie slobody, zakorenenej v pravde a milosti, sekulárnym ideálom autonómie oddelenej od Boha. Navyše jeho vykresľovanie katolíckej Cirkvi ako prekážky „obnovy“ popiera jej úlohu strážkyne Božieho zjavenia a mravného poriadku.

Je toto osobnosť, ktorej má katolícka Cirkev v Turíne za niečo ďakovať?! A to ešte počas mariánskej procesie?!

Roberto Repole – ďalší z radu kardinálov a arcibiskupov blízkych pápežovi Františkovi

Súčasným turínskym arcibiskupom, ktorý povolil túto zastávku počas procesie, je kardinál Roberto Repole – za arcibiskupa bol vymenovaný pápežom Františkom 19. februára 2022 a 7. decembra 2024 za kardinála. Repole je spájaný s okruhom progresívnych talianskych duchovných formovaných otcom Sergiom Boarinom, známym presadzovaním prístupu k viere založenom na dialógu, sociálnej angažovanosti a aggiornamente („aktualizácii“) po II. vatikánskom koncile.

V roku 2018 Repole bol editorom viaczväzkového diela s názvom La Teologia di Papa Francesco („Teológia pápeža Františka“). Zaradenie teológov, akými boli Peter Hünermann a Marko Rupnik – osobností spájaných s nesúhlasom s cirkevným učením alebo neskoršími škandálmi – vyvolalo v Cirkvi rozsiahlu kritiku.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície vyvoláva podobné rozhodnutie oprávnené rozpaky. Mariánske procesie vznikli ako verejné vyznanie katolíckej viery a úcty k Panne Márii, nie ako priestor na vzdávanie pocty osobnostiam, ktorých filozofické názory boli v priamom rozpore s učením Cirkvi. Katolícka tradícia vždy rozlišovala medzi úctou k človeku ako Božiemu stvoreniu a oceňovaním jeho myšlienkového odkazu. Ak niekto otvorene vystupoval proti poslaniu Cirkvi alebo odmietal jej autoritu, potom jeho zaradenie do liturgického či paraliturgického kontextu prirodzene vyvoláva otázku, aké posolstvo sa tým veriacim odovzdáva.

Mnohí tradične zmýšľajúci katolíci zároveň poukazujú na opakujúci sa jav posledných rokov. V cirkevných iniciatívach sa opakovane venuje mimoriadna pozornosť osobnostiam alebo skupinám, ktoré stáli voči tradičnému učeniu Cirkvi kriticky alebo presadzujú postoje nezlučiteľné s jej morálnou náukou. Kritici tohto trendu hovoria o neprimeranom dôraze na liberálne prúdy či na témy spojené s LGBT osobami, zatiaľ čo veľké množstvo svätcov, misionárov, mučeníkov, rehoľníkov, učencov a laikov, ktorí verne slúžili Cirkvi, zostáva v úzadí. Podľa nich to vo veriacich vyvoláva únavu a otázku, prečo sa ako vzory čoraz častejšie predstavujú práve osobnosti vzdialené katolíckej tradícii, keď dejiny Cirkvi ponúkajú nespočetné množstvo autentických kresťanských svedkov.

Katolícka tradícia napokon pripomína, že skutočná obnova Cirkvi nikdy nevyrastala z prispôsobovania sa duchu doby, ale z návratu ku Kristovi, k svätosti a k jasnému ohlasovaniu evanjelia. Dejiny ukazujú, že veriaci nehľadali inšpiráciu v politických ideológoch či spoločenských reformátoroch, ale vo svätcoch, ktorí svojím životom dosvedčili pravdu viery. Práve oni zostávajú prirodzenými vzormi kresťanského života a ich príklad je tým, čo katolícka tradícia pokladá za najvhodnejšie pripomínať počas mariánskych pobožností a procesií.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons, koláž Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)