Záhrobie (ôsma časť): Pomoc od mŕtvych, 1/2

Branislav Krasnovský
2. októbra 2025   Cirkev

Priznám sa, že mi akosi vypadol z hlavy seriál o záhrobí, ostatná, siedma časť s názvom „Vedomie mŕtvych“ vyšla ešte 23. júna a od tej doby som sa venoval iným témam. Pred pár dňami sa však jeden z našich čitateľov opýtal, ako to bude s predstavovaním monografie pátra Em. Soukupa OP „Za hrobem“, či nebudem pokračovať. Čitateľovi touto cestou veľmi pekne ďakujem za pripomenutie a súčasne sa ospravedlňujem, že musel tak dlho čakať na 8. časť (môže za to Palermo, ktorého nádherné katolícke pamiatky mi seriál o Záhrobí doslova odsunuli v hlave na vedľajšiu koľaj a tiež pracovné vyťaženie 🙂 ). Sľubujem však, že dokončenie seriálu sa v tejto chvíli stáva mojou prioritou. 🙂

Už nám toho veľa nezostáva – okrem dnešnej časti, ktorú som rozdelil na dva diely (dokončenie dnešnej časti, ak sa nestane nič neočakávané, bude zajtra) nás čakajú už len (podľa kapitol pátra Em. Soukupa OP): Blaženosť mŕtvych; Nebo a Zem; a Zavrhnutí. Takže ak milostivý Pán Boh dá, budúci týždeň by som si splnil voči čitateľom svoje podlžnosti a predstavovanie knihy pátra Em. Soukupa OP by som ukončil.

Významní teológovia o modlitbách a pomoci duší v Očistci živým na Zemi

V 13. stor. napísal sv. Tomáš Akvinský vo svojom teologickom diele Summa theologicae ako samozrejmú vec nasledujúce slová: „Niektorí na tomto svete žijúci (katolíci) a takisto niektorí nachádzajúci sa v Očistci sú milosťou s Bohom úzko spojení a predsa sa k nim nevysiela modlitba.“

Tieto slová sv. Tomáša vŕtali teológom dlho v hlave a v 19. a 20. stor. žili mnohí teológovia, ktorí o druhej časti spomenutej vety hovorili v tom duchu, že nie je potrebné sa modliť len za duše v Očistci, ale tiež je potrebné vzývať duše v Očistci, aby sa modlili za nás.

Katolícka Cirkev učí, že existuje len jeden spôsob spojenia s dušami v Očistci, totiž naše modlitby a orodovanie za tieto duše. Ale na druhej strane svätá katolícka Cirkev nikdy neodsúdila modlitby, ktorými sú duše v Očistci vyzývané, aby nám pomáhali.

V oficiálnej katolíckej tradícii nepoznám žiadnu liturgickú modlitbu, ktorú by sa duše v Očistci modlili za nás. Dôvod bude vysvetlený nižšie v článku, hlavným faktom ostáva, že duše v Očistci trpia očisťovaním a samy o sebe si nemôžu pridávať žiadne nové zásluhy.

Páter E. Soukup OP však vo svojej knihe tvrdí, že existuje modlitba pápeža Leva XIII. (obdarená odpustkami priamo pápežom Levom XIII.), v ktorej je vzývaný mocný príhovor duší v Očistci za nás). Žiaľ, presné znenie tejto modlitby Leva XIII. som nenašiel, ak teda niekto túto modlitbu pozná, budem rád, ak nám ju poskytne. Tridentský koncil a baroková spiritualita pripúšťajú, že duše v Očistci môžu orodovať za živých, pričom ich modlitba je skôr duchovným orodovaním, než samostatnou modlitbou.

Rád by som však predstavil modlitbu sv. ruženca za duše v Očistci, ktorá dušiam v Očistci nesmierne pomáha. Osobne sa modlím modlitbu sv. Gertrúdy za duše v Očistci, o ktorej sme písali na našom portáli: https://christianitas.sk/modlitba-svatej-gertrudy-ktorou-mozno-skratit-utrpenie-dusi-v-ocistci/

Ruženec za duše v Očistci má túto podobu a vrelo sa odporúča všetkým, ktorí túžia pomôcť „úbohým dušiam“ v Očistci:

Na krížiku: Žalm 130: 1 Pútnická pieseň. Z hlbín volám k tebe, Pane; 2 Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe. 3 Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? 4 Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť. 5 Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo; 6 moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu. Väčšmi ako strážcovia dennicu 7 nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. 8 On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí – alebo Otče náš a Zdravas’, Mária.

Na veľkých zrnkách: Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti.

Úkon viery: Môj Bože, verím v teba, pretože si Pravda sama.

Úkon nádeje: Môj Bože, dúfam v teba, pretože si nekonečne dobrý.

Úkon lásky: Môj Bože, milujem ťa celým srdcom a viac ako čokoľvek iné, pretože si nadovšetko dokonalý.

Na malých zrnkách: Najsladšie Srdce Ježišovo, buď mojou láskou. Najsladšie Srdce Máriino, buď mojou spásou.

Na konci: Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdce podľa svojho srdca. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás. Svätý Jozef, vzor a patrón tých, ktorí milujú Ježišovo Najsvätejšie Srdce, oroduj za nás.

Páter E. Soukup OP vo svojej knihe prezentuje názory troch významných katolíckych teológov ohľadom problematiky, či môžu duše v Očistci orodovať za tých, ktorí sa za nich modlia. Týmito teológmi sú sv. Tomáš Akvinský, sv. Robert Bellarmín a sv. Francisco Suarez.

Sv. Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa theologiae, dodatok k Suplementu (Suppl. q.71 a q.72), rieši otázku účinkov modlitieb za duše a hovorí jasne: duše v Očistci už nemôžu pre seba získavať žiadne zásluhy (je teda problematické aj ich orodovanie za živých, ktorí sa za nich modlia), lebo čas zásluh sa končí smrťou. Nepriamo pripúšťa, že duše môžu prosiť Boha (v modlitbe lásky), ale nie ako akt zásluhy, skôr ako prosbu na základe spojenia s Cirkvou. Sv. Tomáš však zdôrazňuje, že hlavná činnosť duší v Očistci je trpieť očisťovaním. Záver u Tomáša: orodovanie duší je možné, ale slabé a nie záslužné v technickom zmysle.

Sv. Tomáš rozlišuje trojitý stav ľudí: blažení v Nebi, duše v Očistci, živí na zemi (o zatratených v súvislosti s modlitbami Tomáš AKvinský nehovorí). Podľa Tomáša môžeme prosiť o modlitbu kresťanov žijúcich na zemi. Svätci hľadia Bohu do Tváre a sú s nim nádherne prepojení, takže priamo vidia prosby, ktoré sú k nim vysielané a môžu sa za nás prihovárať.

Vo svojej knihe páter Em. Soukup OP tvrdí, že duše v Očistci v teologických predstavách sv. Tomáša zaujali špeciálne miesto. Nemôžu svojimi zmyslami poznať, čo si o nich myslíme, alebo či sa za ne modlíme. V Očistci ani nevedia, kto sa za nich modlí a kto nie, nevedia ani modlitby, ktoré sa za nich modlia. Sú síce vyššie ako my, pretože už nepáchajú hriechy, ale sú nižšie pod nami, čo sa týka trestov za hriechy, za ktoré trpia. Podľa sv. Tomáša nie sú v takom stave, aby sa modlili za nás, ale sú v stave, že len s vďakou prijímajú modlitby, ktoré sa my modlíme za nich.

Dôvod je podľa sv. Tomáša Akvinského zrejmý a vychádza z toho, aký je stav duší v Očistci, v Raji a aké sú podmienky príhovoru a modlitieb za druhých. Príhovor svätých za nás odôvodňuje sv. Tomáš Akvinský vetou: „To je božský poriadok, aby veľkosť vyšších pretekala na nižších. Blažení v Nebi sú vyššie než my pútnici na zemi, pretože ich duše sú priamo a navždy spojené v najväčšej láske s Bohom a oni nám u Boha pomáhajú svojím orodovaním. Poznajú každú našu potrebu a každú našu prosbu.“

Duše v Očistci sú však podľa sv. Tomáša Akvinského na tom inak. Sú pod nami a ich jedinou úlohou v Očistci je odpykávať si tresty za svoje hriechy. Čo vedia o živote na zemi, ktorý nenávratne opustili? Už nedokážu sami nič poznať zo života na zemi, všetko čo vedia o dianí na zemi je im sprostredkované Bohom, ktorý im dá určité poznanie – poznanie ktoré zodpovedá povahe a stave duše v Očistci. Podľa sv. Tomáša Akvinského ide o všeobecné informácie, bez výraznejších podrobností. Ak ich vzývame o pomoc, dozvedia sa to len tak, že im to Boh zjaví.

Ale prečo má Boh duši v Očistci zjavovať to, že sa za ňu niekto z ľudí na zemi modlí? Pre dušu v Očistci by to bolo len dôvodom na zahanbenie, že niekto očakáva od nej pomoc, ktorú však ona nie je s najväčšou pravdepodobnosťou schopná poskytnúť. Okrem toho ani ona sama sebe nedokáže pomôcť v očistcových mukách. Pre sv. Tomáša Akvinského je výsledok jasný. Je zbytočné a kontraproduktívne prosiť dušu v Očistci o orodovanie, radšej prosme o orodovanie svätých v Raji.

Druhým argumentom sv. Tomáša Akvinského sú podmienky orodovania za druhých. Duše v Očistci sú v stave milosti posväcujúcej, majú v srdci veľkú a ničím nekalenú lásku k Bohu a blížnemu. Chýba im však hlavná podmienka pomoci druhému orodovaním alebo modlitbou. Tu je však problém, milostivý Boh vyslyší orodovanie alebo modlitbu len ak má orodovník nejaké zásluhy. Za svoje zásluhy a hriechy sa duša v Očistci dostala na miesto, kde sa práve nachádza a na tomto mieste už podľa Tomáša Akvinského nemôže pred Bohom získať žiadne ďalšie zásluhy, tie čo mala sú už neaktuálne a vyčerpané. Kto opustil pozemský svet už nemôže získať žiadne zásluhy. Preto sú ich modlitby a orodovanie slabé a zbytočné. Naopak, my im môžeme našimi modlitbami a obetami v Očistci pomáhať.

Boh však vo svojom nekonečnom milosrdenstve môže vypočuť modlitbu duše v Očistci. Takže nie zásluhy, ale Božie milosrdenstvo môže zapríčiniť, že aj vrúcna modlitba duše v Očistci za živých môže byť vypočutá.

Sv. Robert Bellarmín SJ kardinál a jeden z najvýznamnejších barokových teológov (toto je teológ a nie nejaký nemenovaný bergogliánsky teológ orgazmu 🙂 ), ale explicitne tvrdí, že duše v Očistci sú v láske zjednotené s Bohom, a preto sa môžu „modliť“ za živých. Hoci si už nezískavajú zásluhy pre seba, ich prosby majú účinok u Boha pre iných, lebo sú už „priatelia Boží“ a ich vôľa je s Ním zjednotená. Pre Bellarmína je to aj pastoračný argument: veriaci sa môžu tešiť, že ich dobrodenia pre duše v Očistci sa im vrátia vo forme orodovania. Bellarmín teda učí: duše v Očistci sa určite modlia za tých, čo im pomáhajú.

No a na záver argumenty ďalšieho významného barokového teológa Francisca Suáreza SJ, autora diel De poenitentia, De auxiliis. Suarez jasne rozlišuje – duše nemôžu účinne získavať zásluhy pre seba ani pre iných, pretože stav zásluh končí so smrťou. Ale môžu orodovať spôsobom príhovoru (impetratio): prosia Boha, a Boh zo svojej milosti ich modlitby vypočuje. Takže: nie zásluha (meritum), ale prosba (intercessio). Suárez zdôrazňuje reciprocitu: keď my konáme suffragia (modlitby, almužny, sv. omše) za nich, Boh dovolí, aby aj oni prosili za nás. Tento pohľad bol v baroku veľmi vplyvný a stal sa základom pre ľudovú zbožnosť (bratstvá, novény).

Tomáš Akvinský je teda skôr zdržanlivý – pripúšťa možnosť modlitby duší, ale nevidí v nej záslužnosť. Robert Bellarmín jasne tvrdí, že duše v Očistci sa modlia za nás, najmä za dobrodincov, ktorí sa modlia za ne. No a Francisco Suarez kladie dôraz nie na zásluhy (meritum), ale prosby (intercessio). Suárez zdôrazňuje reciprocitu: keď my konáme suffragia (modlitby, almužny, sv. omše) za duše v Očistci, milostivý Boh dovolí, aby aj duše prosili za nás.

Aj mnohí známi svätci ako sv. Katarína Sienská, sv. Katarína Janovská či sv. Brigita Švédska vo svojich videniach opisujú, že duše v Očistci ďakujú Bohu za pomoc, ktorú im našimi modlitbami za ne poskytujeme a zároveň aj tieto duše prosia za tých, ktorí sa za ne modlia. V barokovej zbožnosti sa objavilo množstvo „odpovedí duší“ – predstáv modlitieb, ktoré sú stvárnením myšlienky, že duše v Očistci sa za nás modlia.

Jednou z takýchto modlitieb je modlitba, ktorá sa objavila v ľudovej katolíckej barokovej zbožnosti 17. a 18. stor., znie nasledovne:

„Pane odplať tisícnásobne tým, čo nám pomáhajú svojimi modlitbami, obetami a svätými omšami. Prosíme Ťa, daj im hojnosť milostí, ochráň ich od pokušení, vysloboď ich z nebezpečenstiev duše i tela a priveď ich šťastne do Tvojho večného kráľovstva. Amen.“

Teologický zmysel je zrejmý – my pomáhame dušiam v Očistci (skracujeme ich očisťovanie modlitbami, almužnami, odpustkami, obetami sv. omše) a duše v Očistci pomáhajú nám (orodujú za našu spásu, lebo sú už isté spásou a v láske sú s nami spojené). V mojom obľúbenom baroku sa tento vzťah označoval aj ako „svätá výmena“ – vzájomné nesenie bremien medzi Cirkvou putujúcou (nami) a Cirkvou trpiacou (očistcovými dušami).

(Pokračovanie)

***

predchádzajúce časti:
Záhrobie
Záhrobie (druhá časť): Sťahovanie duší
Záhrobie (tretia časť): Mlčanie mŕtvych
Záhrobie (štvrtá časť): Život mŕtvych
Záhrobie (piata časť): Miesta prebývania mŕtvych
Záhrobie (šiesta časť): Očisťovanie zosnulých
Záhrobie (siedma časť): Vedomie mŕtvych

PDF (formát pre tlač)