Španielska biskupská konferencia vydala dokument, varujúci pred praxou tzv. „medzigeneračných uzdravení“ u katolíckych charizmatikov

27. novembra 2024   Krátke správy

Infiltrácia rôznych protestantských praktík do katolíckej Cirkvi sa prejavuje okrem iného aj v tzv. charizmatických katolíckych komunitách. Tie preberajú rôzne pochybné duchovné inšpirácie z protestantského charizmatického prostredia, v snahe zachytiť vágne formulované „vanutie Ducha“ a zintenzívniť tzv. prežívanie viery.

Komisia pre náuku viery pri Španielskej biskupskej konferencii sa rozhodla, v snahe varovať pred jedným z takýchto negatívnych vplyvov, vydať „doktrinálnu poznámku“ s názvom Jeho milosrdenstvo siaha z pokolenia na pokolenie, v ktorej varuje pred praxou známou ako „medzigeneračné uzdravenia“ alebo „uzdravenie genealogického stromu“.

Biskupi identifikovali rozšírenie tejto praxe v niektorých španielskych komunitách, najmä v kontexte modlitieb a duchovných cvičení organizovaných tzv. charizmatickými hnutiami. Podľa poznámky táto prax spája prvky katolíckej viery s aspektmi cudzími tradícii a náuke Cirkvi, čo vytvára „synkretizmus s katolíckym vzhľadom“, ktorý môže spôsobiť Božiemu ľudu morálnu a duchovnú škodu.

Dokument zdôrazňuje, že táto prax je založená na teóriách vyvinutých autormi ako bol anglikánsky psychiater Kenneth McAll a jeho katolíckymi epigónmi ako sú John Hampsch a Robert DeGrandis, ktorí tvrdia, že niektoré neodpustené hriechy predkov môžu byť príčinou fyzických a psychických chorôb ich potomkov. „Uzdravenie“ by malo zahŕňať identifikáciu týchto hriechov a pretrhnutie ich zväzkov prostredníctvom modlitieb, exorcizmu a eucharistických slávení.

Biskupská komisia však varuje, že táto teória skresľuje základné pojmy viery, akými sú osobná povaha hriechu, účinnosť krstu a chápanie Eucharistie. V poznámke sa zdôrazňuje, že „hriech je vždy osobný a vyžaduje si slobodné rozhodnutie vôle“, ako sa uvádza v exhortácii Reconciliatio et Paenitentia.

V texte sa uvádzajú aj precedensy z iných biskupských konferencií, ktoré sa tejto problematike venovali. Francúzska biskupská konferencia v roku 2007 varovala pred rizikom zníženia chápania hriechu na zjednodušenú psychologickú kauzalitu. Poľská biskupská komisia v roku 2015 dospela k záveru, že táto prax „popiera tak Božie milosrdenstvo, ako aj účinnosť sviatostnej milosti krstu a zmierenia“.

Doktrinálna poznámka zdôrazňuje, že „jediný hriech, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu, je dedičný hriech“, ako tvrdí Tridentský koncil, a že tento nemá charakter osobnej viny, ani sa nededí za trest. Okrem toho zdôrazňuje, že Nový zákon sa rozchádza s koncepciou dedičného prenosu hriechu, ako sa uvádza v Jánovom evanjeliu: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ (Jn 9,3)

Komisia tiež poukazuje na to, že Eucharistia nemôže byť použitá ako prostriedok „medzigeneračného uzdravenia“, pretože to vážne skresľuje jej význam. Rovnako komisia napomína charizmatické skupiny, že ich modlitebné stretnutia musia podliehať dohľadu diecézneho biskupa a vyhýbať sa preberaniu cudzích doktrín, ktoré vyvolávajú medzi veriacimi zmätok.

Biskupská komisia vo svojom závere potvrdzuje, že tieto praktiky, hoci sú dobre mienené, sa odchyľujú od učenia Cirkvi a môžu spôsobiť „vážne morálne a duchovné škody“. Opakujú, že „každý je zodpovedný za svoj život a za svoje hriechy“, ako sa hlása v Ezechielovi: „Syn neponesie vinu otca, ani otec neponesie vinu syna.“ (Ez 18,20)

BM

Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)