Američania oslavujú Vianoce, ale kedysi boli Vianoce v Spojených štátoch zakázané

Christine Nilesová
23. decembra 2021   História

Mnohých ľudí možno prekvapí, že slávenie Vianoc bolo v Spojených štátoch kedysi nezákonné. A to všetko „vďaka“ protestantom! Opatrenia puritánov proti Vianociam boli v skutočnosti opatreniami proti katolicizmu. Príbeh sa začína v Anglicku tesne pred nástupom puritánskeho vodcu Olivera Cromwella k moci. Po potlačení povstania rojalistov v Anglicku, Walese a Škótsku počas občianskej vojny a potom, po poprave kráľa Karola I., sa Cromwell v roku 1653 vyhlásil za lorda protektora. Vládol krátko, päť rokov, ale počas tohto obdobia sa snažil krajinu očistiť od „pápeženeckých“ živlov a horlivo zavádzal puritánske reformy.

Medzi tieto reformy patril aj zákaz vianočných večierkov. Kalvínske Škótsko zakázalo Vianoce už v 60. rokoch 16. storočia, a keď bol v susednom Anglicku zosadený kráľ a tamojší parlament bol plný puritánskych sympatizantov, anglická vláda sa tiež chopila tejto témy. Vojna nebola vedená ani tak proti Vianociam, ako proti katolicizmu. Jedným z charakteristických znakov katolíckej viery je slávnostné slávenie sviatkov – dní určených v katolíckom liturgickom kalendári na osobitné oslavy.

Ceremoniály, vznešené oslavy, oktávy – to všetko bol pre puritánov obrovský nezmysel, obyčajné „pápeženecké“ oslavy, pre ktoré v Biblii nebol žiadny základ. Obľúbená puritánska maxima totiž znie: „Tí, pre ktorých sú všetky dni sväté, nemôžu mať sviatok.“

Vianoce boli obzvlášť „katolícke“ – začínali Štedrým dňom, štátnym sviatkom, keď boli obchody a podniky zatvorené a veriaci sa zúčastňovali na vianočnej omši, po ktorej nasledovali oslavy trvajúce dvanásť dní. Na rozdiel od adventného pôstu boli Vianoce plné pitia a jedla, vrátane špeciálnych jedál, ako je moriak, hovädzie mäso, orechové koláče, ovsené vločky so sušenými slivkami a špeciálne varené vianočné pivo.

Taktiež tanec, spev, hry a zábava, ako aj výmena darčekov. Boli to anglickí rehoľníci – katolíci, ktorí sa tvrdohlavo pridržiavali starej viery a odmietali sa podriadiť novotám štátom nanúteného anglikánstva –, ktorí s nadšením oslavovali Vianoce. Boli terčom nenávisti najmä zo strany puritánov, ktorí požadovali prísnejšie a asketickejšie slávenie Pánovho dňa nielen na Vianoce, ale aj na Veľkú noc a iné sviatky. Puritáni mali vo svojej pochmúrnej teológii zlú mienku aj o zábavách, ktoré považovali za prehnané a hriešne. V roku 1740 sa „Dlhý parlament“ zaoberal zákazom sviatku Vianoc.

Zákaz sa stal oficiálnym v roku 1647, čím sa oslava nielen Vianoc, ale aj Veľkej noci a Turíc stala trestným činom. Zakázané boli tanečné zábavy, večierky a najmä pitie alkoholu, ako aj prejavy osobitných osláv, zatiaľ čo obchody museli byť na Štedrý deň otvorené. Cromwellova vláda lorda protektora toto právo len posilnila. Anglicko si muselo počkať až do roku 1660, keď po obnovení monarchie kráľom Karolom II., ktorý na smrteľnej posteli konvertoval na katolícku vieru, boli Vianoce obnovené ako sviatok.

V Novom svete nasledovali kolonisti v Bostone príklad puritánov v Anglicku a odmietli sviatok na počesť narodenia nášho Pána. Prisťahovalci, ktorí prišli na lodi Mayflower, pracovali na poliach 25. decembra a Boston – puritánska bašta – zakázal Vianoce v rokoch 1659 až 1681. Tí, ktorí boli prichytení, ako si 25. decembra berú voľno na zábavu, museli zaplatiť pokutu 5 šilingov, čo bola v tom čase dosť vysoká suma. Hoci sa Vianoce stali v Anglicku legálnymi v roku 1660, Koruna nedokázala ovplyvniť svojich amerických poddaných v tejto otázke až do roku 1780, keď boli v Bostone opäť zlegalizované skromné vianočné oslavy. V roku 1686 sa v bostonskej radnici konala verejná vianočná bohoslužba. Sir Edmund Andros, ktorý toto podujatie sponzoroval, sa obával násilia zo strany miestnych puritánov a na slávnosti sa zúčastnil obklopený vojakmi, ktorí ho chránili, keď spieval koledy.

Nepriateľstvo voči Vianociam však neprestalo ani v priebehu nasledujúcich storočí a tu a tam sa objavilo v puritánskych kútoch koloniálnej Ameriky. Počas americkej vojny za nezávislosť sa Vianoce často spájali s rojalistickými silami (pozostávajúcimi najmä z anglikánov a katolíkov „High Church“). Dokonca aj po ratifikácii americkej ústavy zasadali Senát a Snemovňa reprezentantov na Vianoce, pričom tento deň nepovažovali za sviatok, ale za bežný pracovný deň, a ešte v roku 1850 pracovali podniky a školy v Novom Anglicku 25. decembra. Vďaka úspechu knihy Charlesa Dickensa Vianočná koleda (A Christmas Carol, 1843), ktorá sa tešila veľkému uznaniu a predstavovala príbeh o týchto sviatkoch, sa americké vnímanie Vianoc začalo pomaly meniť.

Ale až v roku 1870 Ulysses S. Grant vyhlásil Vianoce za federálny sviatok, čím zabezpečil legálnosť osláv narodenia nášho Pána v každom štáte. Odvtedy sa tento sviatok oslavuje ako obľúbené obdobie roka protestantskej Ameriky a staré nepriateľstvo sa z pamäti národa vytratilo.

Faktom však zostáva, že protestantskí zakladatelia tejto krajiny sa kedysi snažili odstrániť Vianoce a uskutočnili mnohé kroky, ktorých skutočným zdrojom bol odpor voči katolíckej viere.

Zdroj: churchmilitant.com

PDF (formát pre tlač)