Tí, čo sa boja Boha, sa nemusia báť ničoho iného

Matej Gavlák
25. augusta 2021   Spoločnosť

Žijeme v dobe strachu. Strach je všadeprítomný: k obavám z vypuknutia nukleárnej vojny sa pridal strach z covidu, strach z opatrení proti covidu, strach z globálneho otepľovania, zo straty slobody, nárastu extrémizmu atď. Človek sediaci s rúškom v aute, v ktorom je sám, je ukážkou až groteskného desu, ktorý nás opantal. Tento strach má pritom ďalekosiahle dôsledky: ľudia reagujú skratovo, podráždene, sú v neustálom strese, neistote a pochybnostiach, čo sa priamo odráža na aj na ich celkovom zdravotnom stave – fyzickom aj psychickom.

Naozaj žijeme v najhoršej dobe v dejinách? Ľudia pred nami netrpeli toľko, čo my? Nečelili horším veciam, než čelíme dnes my? Samozrejme, opak je pravdou. Slovensko samotné bolo akousi Sýriou 15., 16. a 17. storočia: prehnali sa tu kurucké vojská, po nich tri veľké povstania maďarských protestantských veľmožov a celé to z juhu „istila“ mohutná moslimská armáda osmanských Turkov, ktorá neraz podnikala veľké krvavé výboje hlboko do nášho územia. Napríklad o výčinoch kuruckého veliteľa Jiskru u nás na Slovensku sa v dobových kronikách píše:

„Škodil každému, komu mohol… Prechádzal uhorskou krajinou, založil tábory a všetko, čo mu prišlo do cesty neľútostne plienil a pustošil ohňom. Zriadil viaceré pevnosti, aj drevené poľné tábory a tie boli postrachom celým okolitým oblastiam… Horeli mestá i dediny, znovu a znovu ich podpaľovali a plamene chrliace do výšok dym znečisťovali vzduch v okolí. Celé Uhorsko prežívalo hrozné roky železných čias a na ladom ležiacich poliach bola krv zabitých pánov i sluhov. Koľko nevinných ľudí stratilo život a vylialo krv!“

A predsa: niekedy sa uvádza, že sa v Biblii nachádza okolo 365-krát výraz „Nebojte sa!“. Nemáme sa báť nikoho a ničoho v tomto svete, veď „Kristus premohol svet“. Keď sa nad tým zamyslíme, akým príkoriam museli čeliť boží mučeníci, keď ich vláčili pred súdy, pred veľmožov, či priamo na popravisko! Oni nepociťovali strach? V čom boli iní oproti nám?

Nuž, báli sa Boha. „Svätý strach z Boha“ je vlastne cnosť – učí nás zachovávať prikázania, plniť Božiu vôľu, vyhýbať sa hriechu, či bojovať proti hriechu. A Pán sľubuje, že kto zachováva Jeho prikázania, toho On zachová.

Tí, čo sa Boha neboja

Ako je to však s tými, „čo sa Boha neboja“? Čo v Boha neveria, alebo sa dokonca z Neho posmievajú? Nuž, takí sú v područí Jeho nepriateľa – diabla. Nie je to nič prekvapujúce, každý, kto žije v smrteľnom hriechu a odmieta sa napraviť, je v moci diabla. Keďže Satan je opakom Boha, všetko, čo robí, je opakom Stvoriteľovho plánu, opakom Jeho zvyklostí.

Inak povedané: kto sa bojí Boha, sa nemá koho báť – ani človeka, ani diabla, ani sveta. Nemáme sa báť ani covidu, ani vojny, ani nepriateľov, ani smrti, lebo toto všetko už porazil Kristus na svojom kríži a svojím zmŕtvychvstaním! Tento svet tak či tak pominie, ale ten druhý je večný!

Diabol ide na to presne opačne – chce, aby sme sa nebáli Boha; aby sme hrešili ako a koľko sa nám zapáči. Ale potom ľudí zotročuje miliónom iných strachov: z vojny, z covidu, z budúcnosti, zo smrti… proste zo všetkého.

Diabol chce, aby sme sa báli úplne všetkého okrem Boha. Boh chce, aby sme sa nebáli ničoho, okrem Neho.

Tu je vlastne odpoveď na to, prečo žijeme v dobe tak prepiateho, všade prenikajúceho a nezastaviteľného strachu – ľudia sa už neboja Boha, nedodržiavajú Jeho zákony a dlhodobo žijú v stave smrteľného hriechu, čím sú plne pod vplyvom Zla a boja sa úplne všetkého naokolo, keďže presne k tomu ich démoni vedú. Diabol nezotročuje len hriechom; zotročuje aj strachom.

Dnešný človek by sa mal preto urýchlene vrátiť ku svojmu Stvoriteľovi. Nebude to dlho trvať a pochopí aký len bol hlúpy, že sa nechal opantať toľkým množstvom strachu a neistoty, len preto, že odmietol dobrého Pána Boha.

PDF (formát pre tlač)