Mágia, amulety, alebo pokánie? Posledné slovo patrí Bohu!
pch24.pl
28. marca 2020
Spoločnosť
Dopustí Boh na ľudí súženia a nešťastia len preto aby nás trápil? „Nie, robí to preto, aby nás obrátil a zachránil, aby sa konečne svet zjednotil okolo Božieho majestátu a aby ľudia sa ľudia zobudili a otvorili si svoje oči,“ uvádza kňaz Piotr Glas v rozhovore pre PCh24.pl
Súbežne s tým, ako sa šíri epidémia koronavírusu, objavujú sa čoraz častejšie povery a ponuky na kúpu rôznych magických amuletov, ktoré zaručene chránia ľudia pred chorobami. Prečo progresívci a liberáli, ktorí kritizujú katolíkov za ich „náboženské tmárstvo“, na prejavy šarlatánstva v súvislosti s amuletmi a mágiou absolútne nereagujú a nie sú proti propagácii týchto praktík?
Gabriele Amorth, jeden z najvýznamnejších exorcistov neustále zdôrazňoval, že všetky kúzla, veštenie a magické predmety pochádzajú od diabla. Bohužiaľ vo veľkej časti populácie sú kúzla, veštenie, magické predmety alebo čary považované za prejav múdrosti, slobodomyseľnosti a div nie pokroku. Dokonca mnohí vzdelaní ľudia v 21.storočí veria, že vďaka amuletom či kúzlam dokážu zaistiť svoje šťastie a bezpečie. Ako v minulosti skonštatovali viacerí katolícki teológovia, „tam kde chýba viera, nastupujú povery“ Prúd mágie je jasným dôkazom skutočnosti, že mnohí ľudia nemajú vieru, odvracajú sa od Boha a uprednostňujú mágiu, ktorá však pochádza od diabla.
Cirkev na západe nedokáže proti poverám bojovať a nedokáže nasmerovať ľudí na úzku cestu viery, ktorá vedie ku spáse. Je mi ľúto, ale musím povedať toto: Cirkev nielen na Západe prežíva svoj duchovný bankrot, nepochopiteľne a klamne sa pritom utešuje, že všetko je v poriadku. Ale keď príde čas skúšky, tak sa mnohí stratia ako deti v hmle a ochromí ich strach o vlastnú pozemskú existenciu.
Duchovná prázdnota v spoločenstve mala byť vyplnená vierou v Trojjediného Boha, tak ako to bolo v Európe bežné po stáročia. Ale nie je to tak, duchovná prázdnota je nahradená magickými a temnými silami. A čo je horšie, toto sa čoraz silnejšie v čase súčasnej duchovnej i spoločenskej krízy, v ktorej sa nachádzame. Pán Boh nás ale vyzýva, aby sme sa vrátili k skutočnej viere, verili v Kristove Evanjelium, ktoré nás ako jediné dokáže spasiť.
Ak má kríza súčasná duchovná, zdravotná i ekonomická kríza pominúť, ľudia sa musia obrátiť späť k Bohu a uznať jeho Majestát. Ľudia však takúto konverziu odmietajú a čoraz hlbšie sa ponárajú do zvrátenej reality mágie a modloslužobníctva, ktoré sú ohavnosťou v Božích očiach. Kúzla, mágia, čarodejníctvo nepochádzajú od Boha, ale z najhlbších a najtemnejších kútov pekla.
Už niekoľko desiatok rokov ľudia urážajú Boží Majestát a vytláčajú Boha zo svojich sŕdc a verejného priestoru. Stvoriteľ sa stal pre mnohých nevítaným a zbytočným faktorom v ich živote. A ani dnes, keď sa objavila nová epidémie, tak ľudia na Západe namiesto toho, aby padli na kolená a prosili Boha o odpustenie, si namiesto pokánia zvolili cestu ďalšieho pokračovania v rúhaní a dávajú prednosť ohavnostiam mágie, amuletov či rôznych uzdravujúcich čarovných kryštálov.
Obrovskou tragédiou je aj fakt, že po prvý krát za niekoľko posledných storočí bude vo Vatikáne, srdci kresťanstva, kde sa nedávno usídlil zvrátený kult Pachamama, zrušené verejné slávenie osláv Veľkonočného Tajomstva a Kristovho Zmŕtvychvstania. Bazilika sv. Petra, hlavný chrám katolíckej Cirkvi zíva prázdnotou. Nie je to pre nás desivé a výrečné znamenie?
Nečudo, že dozrel čas, aby Boh povedal rozhodné „stačilo“.
Spomínate situáciu na Západe, ale aj v Poľsku sledujeme ohromný záujem o kúpu magických predmetov, amuletov a záujmu o mágiu…..
Máte pravdu, žiaľ nejde o nič nového, táto situácia trvá minimálne od roku 1989, kedy rôzne „magické amulety“ obľúbené na Západe začali získavať svojich priaznivcov aj v našich končinách. Roztrhlo sa vrece s predajom amuletov, ktoré zabezpečia, zdravie, šťastie, lásku, peniaze, ktoré dokážu chrániť pred nešťastím. Intenzita tohto negatívneho trendu sa neustále zvyšuje.
Nečudujme sa, že ľudia sú čoraz viac zúfalí a ohrození, keď podliehajú mágii. Namiesto toho, aby kráčali k Bohu, tak venujú energiu radšej hľadaniu toho správneho amuletu, čarovného kryštálu, veštici, ktorá pomôže, alebo podkove pre šťastie. Už teraz z úst rôznych šarlatánov a podvodníkov počuť, že k tomu, aby sa ľudia vyhli koronavírusu stačí získať ochranný amulet, ktorý dokáže ochrániť pred morom. Biblia však veľmi jasne hovorí o čaroch, klaňaní sa iným bohom alebo Zlatému teľaťu i o tom, čo očakáva ľudí, ktorí sa odvrátia od Boha, aby vzdávali hold diabolským silám, pretože od nich očakávajú pomoc a splnenie svojich plánov. Treba pochopiť, že cesta týmto smerom nevedie, toto je cesta do večného zatratenia a čas, ktorý nám Boh poskytol k náprave nemilosrdné plynie.
Je najvyšší čas, aby sme padli na kolená a urobili to, k čomu nás vyzýva Anjel z Fatimy: „Pokánie, Pokánie, Pokánie.“ V tejto súvislosti sa pýtam: Prečo nás naši duchovní hodnostári naliehavo nevyzývajú k pokániu, nevolajú k spovedi a nepozývajú zapojiť sa do spoločných modlitieb, ktorých by sa zúčastnili tisíce veriacich? Prečo namiesto toho počúvame len vágne reči o tom, že máme dbať na hygienu, dezinfikovať sa a nevystrkovať nos z dverí?
Takisto sa chcem opýtať – kde sú teraz rôzni „zázrační liečitelia“, všetci tí guruovia so svojimi zázrakmi? Nie je to tak dávno, čo sa vysmievali z katolíckych evanjelizačných aktivít a okázalo presvedčovali o svojej zázračnej moci a sile. Kde sú teraz, kam sa schovali? Prečo teraz neprídu a neliečia, prečo nám nepredvedú svoju zázračnú uzdravovaciu silu? Kam sa podela ich sila, prečo sa schovávajú v karanténe a s rúškami na tvárach? Mali by stáť v prvej línii a pozývať všetkých, príďte uzdravíme vás, zastavíme túto pliagu…. Nikto z nich však nedokáže pomôcť, schovávajú sa za dvermi svojich honosných príbytkov, ktoré si postavili vďaka klamstvám, mágii a ohlupovaniu ľudí. Ukázalo sa, komu vlastne slúžia a koho vlastne zastupujú…..
Rád by som sa opýtal na jeden aspekt, ktorý sa čiastočne dotýka aj mnohých veriacich katolíkov. Mnohí z katolíkov majú naivné a magické predstavy o viere. Sú presvedčení, že Boh je tu preto, aby plnil ich priania. Pomodlia sa desiatok ruženca a veria, že dobrý Boh ich okamžite vypočuje. Ak ich nevypočuje, znamená to, že neexistuje. Existujú aj ďalšie podobné prípady, napríklad debaty na tému, či je epidémia koronavírusu Božou vôľou, alebo Božím trestom voči neposlušnému ľudstvu. Všetci liberáli, progresívni a modernistickí katolíci jednoznačne vyhlasujú, že nás predsa dobrotivý Boh nemôže trestať, pretože je nesmierne milosrdný, podľa ich slov Boh plače spolu s nami. Iní idú dokonca ešte ďalej a zanietene tvrdia, že všetko je naša chyba, pretože sme sa nestarali dostatočne o životné prostredie a ekológiu a príroda nám teraz vracia úder, pretože vnímajú prírodu panteisticky ako osobnú existenciu. Ako to vidíte Vy?
Mnohí zabúdajú na skutočnosť, že mor, prírodné a iné katastrofy postihovali ľudskú civilizáciu počas celých storočí. Katolíci sa po stáročia počas takýchto katastrof modlili, činili pokánie a prosili Boha, aby skrátil dobu spravodlivého trestu pre ľudstvo. Dnes väčšina „progresívnych expertov na duchovný život“ tvrdí, že Boh spolucíti a plače s nami, pretože v skutočnosti nechce, aby nás epidémie a katastrofy sužovali. Keď ale nechce, aby nás epidémie sužovali, tak nás nimi ani logicky netrestá. Takže čo nám chcú vlastne títo experti naznačiť – že Boh nie je všemocný, že odniekadiaľ z hlbín vesmíru prišla niekým iným zoslaná epidémie, Boh nám nedokáže pomôcť a plače spolu s nami?
Boh je ale všemocný a epidémiu a trest môže dopustiť, pretože trest má výchovný charakter. Trest nás má priviesť k pokániu, aby sme opustili cesty hriechu, pretože Boh chce, aby sme sa zoskupili okolo jeho Majestátu. Boh chce, aby ľudia pochopili, že cesta, po ktorej dnes kráčajú je cestou do záhuby. V pôstnom období, v ktorom sa nachádzame nám Boh naliehavo oznamuje: „Zobuďte sa a otvorte si oči“.
Nedávno som hovoril zo svojím kolegom, poľským kňazom pôsobiacim v Taliansku, ktorý mi ukázal fotografiu jedného z plagátov vyvesených na kostole: „Zostaňte doma imbecili“. Predstavte si, vyvesili to na kostole a je to priamy dôkaz toho ako veľmi nás nenávidia a cítia potrebu diskreditovať v očiach ľudí. Takisto mi povedal o ďalšej udalosti, ktorá sa v Taliansku udiala. Dvojica ľudí prišla ku kňazovi, aby riešila niektoré pre nich duchovne dôležité záležitosti. Niekto z „progresívnych“ farníkov okamžite informoval políciu, o tom, že na fare sa stretávajú ľudia. Prišli karabinieri a obvinili kňaza z porušovania zákona a porušovania karantény, na mieste mu vyrúbili pokutu. Pýtam sa je to normálne?
Samozrejme viem, že katolícku Cirkev nemôže zlomiť a zničiť žiaden diabolský útok, ale ostane Cirkev po súčasných zaťažkávajúcich skúškach, ktoré zažíva aj naďalej taká, ako ju poznáme? Ako sa odrazí na veriacich skutočnosť, že nemôžu navštevovať kostoly, nemôžu sláviť Sväté Omše, pričom tento trend odobrili vysokí cirkevní hodnostári? U koľkých kresťanov sa oslabí ich viera, koľko z nich podľahne bludným učeniam odetých vo vábivom rúchu modernizmu? Koľko kresťanov bude kvôli aj naďalej chápať, že jedinou nádejou je Kristus a Eucharistia a že existuje len jediná cesta, potvrdená katolíckou vieroukou? A čo ľudia, ktorí sa obrátili chrbtom k Bohu, vzdali sa ho a neveria, čo s tými, pre ktorých sú rolky toaletného papiera dôležitejšie ako život s Bohom? Títo ľudia kráčajú po ceste chaosu a zúfalstva, ktorá vedie do zatratenia a večnej smrti. Len jedinci so silnou vierou chápu, že aj keď je to veľmi ťažké, posledné slovo patrí vždy Bohu.
Je jednoduché byť katolíkom, keď je všetko v poriadku a nikto neočakáva od nás, aby sme vydali svedectvo. V tejto súvislosti by som sa chcel opýtať, ako sa máme vyrovnať s ťažkou situáciou, ktorú momentálne duchovne prežívame?
Tu chcem v prvom rade zdôrazniť niekoľko aspektov. V prvom rade sa musíme nachádzať v Posväcujúcej milosti (vyspovedaní, bez ťažkého a smrteľného hriechu).
Druhý a rovnako dôležitý aspekt. Musíme sa dôsledne strániť Satana, ktorý je hlavným otcom hriechu a všetkých jeho pokušení. Musíme svoje životy zveriť Kristovi a Panne Márii, ktorá za nás neustále oroduje.
Tretí aspekt: Začnime sa ešte vrúcnejšie modliť ruženec.
Tieto tri základné aspekty musíme splniť okamžite, vzhľadom na hrozbu zrušenia slávení Svätých Omší a obety Eucharistie. Minulú nedeľu som povedal svojím veriacim vo farnosti, ktorú spravujem, aby si predstavili, že to môže byť na dlhú dobu posledná nedeľa, pri ktorej by mohli dostať Sväté Prijímanie. Mnohí z mojich farníkov sa rozplakali, nevedia si totiž predstaviť život bez Eucharistie.
Dovoľte mi teda zopakovať ešte raz čo je najdôležitejšie a potrebné urobiť v prvom rade: 1. Život v Posväcujúcej milosti, 2. Zasvätenie vlastných životov Kristovi a Panne Márii, 3. vrúcne sa modliť ruženec.
Teraz dozrel čas voľby. Už nič nebude také ako bolo, blížia sa veľké zmeny. Otázka znie, čo si vyberieme? Zostaneme verní Evanjeliovi a Kristovi, alebo si vyberieme to, čo nám ponúka diabol, vládca tohto sveta? Nebojme sa kráčať po Kristovej ceste, Kristus je Cesta, Pravda a Život. Odvráťme sa od bludov, pokrytectva, klamstiev a mágie!!!
Nakoniec mi dovoľte pripomenúť úvodné slová Dávidovho žalmu 23, 1-4: 1.Pán je môj pastier, nič mi nechýba: 2 pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, 3 dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. 4 I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou….
Bratia a sestry, čitatelia: Nebojte sa, nepodliehajte strachu a neistote. Zverte sa do Božích rúk, do rúk Božej prozreteľnosti. Len tak v čase skúšky nebudete v strachu utekať. Nebojte sa. Neboj sa malé stádo, pretože Kristus je s tebou. Tí ktorí sú s Kráľom, zvíťazia vždy a všade. Pretože ako hovorí Evanjelista Matúš, Kto však vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 24,13)“
Boh Vám žehnaj za rozhovor.
