Traja králi z Východu

Mária de Agreda
6. januára 2024   Cirkev

Traja králi, ktorí prišli k novonarodenému božskému Dieťaťu, narodili sa v Perzii, Arábii a Sábe – v krajinách, ktoré ležia na východ od Palestíny. Títo traja králi boli vo vedách prírodných aj v proroctvách veľmi zbehlí. A pre túto svoju zbehlosť boli prezývaní „mudrcmi“. Vedy a rozhovory s niektorými židmi ich utvrdili v predpoklade, že príde Mesiáš, ktorého očakával židovský národ. Okrem toho to boli pravdu milujúci muži a obzvlášť spravodliví v spravovaní svojich kráľovstiev.

Opravdivou úlohou kráľa je spravodlivosť; preto hovorí Duch Svätý, že Boh drží kráľovo srdce vo svojej ruke, aby ho ako vodovod k tomu obrátil, k čomu chce. Oni boli aj veľkodušní, šľachetní a bez všetkej ziskuchtivosti. Krajiny týchto mudrcov ležali jedna pri druhej a oni sami bývali blízko jeden druhého, takže sa poznali a navzájom sa povzbudzovali v cnostiach, ako i vo svojich vedomostiach.

Títo králi boli v svätej noci o narodení telom učineného Slova upovedomení nasledovne: Jeden anjel vyššej hodnosti bol k ním vyslaný, ten osvietil troch anjelov strážcov troch kráľov a oznámil im vôľu a posolstvo Pánovo, aby každý svojmu stráženému, tajomstvo vtelenia a narodenia Krista dal na vedomie. Títo to hneď vykonali, kým králi spali. Kráľom bolo vysvetlené, že Kráľ židovský je opravdivý Boh a človek a On je Mesiáš a Vykupiteľ, ktorého svet očakáva. Aby Ho mohli nájsť, bude im daná tá hviezda, ktorú Balaam predpovedal. Každý jeden z týchto troch kráľov mal vnuknutie, že druhí dvaja tú istú zvesť obdržali. Zahoreli veľkou láskou a túžbou poznať vteleného Boha, klaňať sa Mu a slúžiť v najväčšej dokonalosti.

Traja králi po tomto zjavení sa prebudili. V tej istej hodine padli na kolená a v prachu zeme sklonení klaňali sa večnému Bohu. Oslavovali Jeho nekonečné milosrdenstvo a dobrotu, že na zem prišiel, aby svet vykúpil a spasil. Nato všetci traja, vedení tým istým duchom, rozhodli sa bez meškania odcestovať do Judey, hľadať božské Dieťa. Pripravili dary, ktoré Mu dajú a pripravili si všetko k cestovaniu bez toho, aby sa boli o tom predbežne dohovorili. Nepoznajúc miesto, kde sa Dieťa nachádza a ako ho poznajú, bez meškania vybrali sa na cestu.

Medzitým anjel, ktorý z Betlehema prišiel ku kráľom, utvoril z veternej látky hviezdu, ktorá veľmi jasne svietila, lež nebola taká veľká, ako hviezdy na oblohe, ani nebola vysoko. Jej lesk bol mimoriadny a od lesku Slnka a iných hviezd rozdielny. So svojím čarokrásnym svetlom v noci svietila ako horiaca fakľa a vo dne vo svetle Slnka ukazovala svoju neobyčajnú jasnosť.

Každý jeden z troch kráľov, keď vyšiel zo svojho domu, uzrel túto hviezdu. Išli za ňou a čoskoro sa všetci traja stretli. Navzájom si povedali o zjavení, ktoré mali, ako aj o svojich úmysloch a i tieto sa zhodovali vo všetkom. Keď sa blížili k jaskyni, Panna Mária, ktorá už o tom mala vedomosť, povedala to aj sv. Jozefovi a žiadala ho, aby jej stál pri boku – veď traja králi vedeli už tajomstvo, že ona ako matka je pannou.

Na tvári Márie, pri všetkej jej poníženosti a chudobe, bolo badať velebnosť a žiariaci lesk. Ale Božské Dieťa lesklo sa takou žiarou, že jaskyňa bola v nebo premenená. Keď králi vošli dnu, zostali od údivu pri prvom uzretí Dieťaťa a Matky stáť za dlhší čas. Potom sa hodili na zem a s úctivosťou klaňali sa Dieťaťu. Videli množstvo nebeských duchov, ktorí ako sluhovia veľkého Kráľa kráľov a Pána pánov, plní úžasu boli prítomní.

Potom vstali a predniesli blahoželanie Kráľovnej, že sa stala matkou Syna večného Otca. Úctu jej preukázali tým, že jej chceli bozkať ruku, avšak múdra Pani odtiahla si ju a podala im ruku Vykupiteľa sveta. Znova sa hodili na zem pred Ježiškom a ďakovali Mu, že na zem prišiel a osvietil temnotu. Prihovorili sa tiež sv. Jozefovi a vraveli, že je šťastlivým, že je snúbencom matky Božej. Čudovali sa nad ich veľkou chudobou, v ktorej boli skryté tie najväčšie tajomstvá Neba a Zeme.

Keď takto tri hodiny strávili pri Sv. rodine, prosili najsvätejšiu Pannu o dovolenie, aby mohli ísť do mesta hľadať si nocľah. mali so sebou niekoľko sprievodcov, lež v týchto svetlo a milosť Božia neúčinkovala, videli len zovňajšok, chudobný stav manželov a o tajomstve nevedeli nič.

Ako to Panna Mária svojej učeníčke Márii z Agredy vysvetlila, podávajú hore označené udalosti všetkým kráľom a kniežatám, ako aj všetkým ostatným údom svätej Cirkvi, vznešené náuky; z jednej strany v ochotnej nábožnosti a pokore troch mudrcov, ktorých si má každý za príklad vziať a z druhej strany v bezbožnej zatvrdnutosti Herodesa, ktorej sa má každý chrániť. Oni obdržali ovocie svojich skutkov: králi za svoju spravodlivosť a mnohé svoje cnosti; Herodes za svoju slepú pýchu a nespravodlivé panovanie, ako aj za mnohé iné hriechy, do ktorých ho jeho ničím nespútaná náruživosť strhla.

Vo výkonoch nábožných kráľov je obsiahnutá jedna, pre spasenie duší rozhodujúca pravda, ktorú ľudia veľmi málo poznajú a ešte menej nasledujú. Táto pravda je, že vnuknutia Boha obyčajne sa v nasledujúcom poriadku stávajú: Prvé vnuknutia povzbudia vykonať niektoré cnosti; ak človek tieto vykoná, Boh mu dá nové a väčšie milosti, aby mohol v cnostiach ďalšie pokroky robiť. Kto teda použije jednu milosť, pripraví sa tým na druhú a obdrží vždy novú a silnejšiu pomoc.

Sv. traja králi a Herodes išli celkom opačnými smermi. Tí prví, prvú pomocnú milosť a vnuknutie použili k vykonaniu dobrých skutkov a týmto sa stali schopnými poznať tajomstvá vtelenia Slova božieho. Na tomto šťastlivom podklade postúpili ďalej a vyššie, aby na ceste do Neba ostali dokonalí, svätí. Herodes však vo svojej zatvrdnutosti zanedbal svoju povinnosť s milosťou Božou spoluúčinkovať a toto ho zaviedlo do nesmiernej pýchy a nadutosti, tieto hriechy ho zas priam vsotili do priepasti ukrutnosti. Veď on bol prvý medzi ľuďmi, ktorý chcel vziať život Vykupiteľovi sveta.

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná svätého ruženca č. 10/1932, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)