Prečo veriaci ľudia nefandia darwinizmu

Vladislav Běhal
16. februára 2021   Cirkev   Evolúcia

pokračovanie II. časti

Je fakt, že väčšinu významných miest na univerzitách v USA aj Európe ovládajú darwinisti. Napriek tomu, že sú zástancovia ID v USA vystavovaní zo strany darwinistov veľmi brutálnym a podlým útokom, porovnateľných s útokmi lysenkistov za Stalinovej éry voči genetikom, sú vyhadzovaní z univerzít a perzekvovaní (skapínajúca kobyla kope najviac), počet zástancov ID vzrastá, najmä medzi mladými vedeckými pracovníkmi. Články obhajujúce ID sú odmietané, pretože nie sú vedecké, a nevedecké sú, pretože nie sú publikované. Množstvo významných vedcov, aj v ČR sa hlási k ID; väčšina ľudí však o ID buď ani nepočula alebo len v skreslenej forme od darwinistov, zatiaľ čo darwinizmus je študentom do hláv vtĺkaný od prvej triedy.

Čo sa dočítate v učebniciach molekulárnej biológie

Množstvo vedcov, najmä v USA, svoje sympatie k ID tají a prejavujú ich len príležitostne. Asi najrozšírenejšia učebnica molekulárnej biológie Základy bunkovej biológie je napísaná B. Albertsom a ďalšími šiestimi významnými vedcami prednášajúcimi na najprestížnejších univerzitách v USA a vo V. Británii. V tejto knihe, v kapitole 6, pojednávajúcej o opravných systémoch v bunke, je položená kontrolná otázka (6-7, str. 205): Predpokladajme mutáciu ovplyvňujúcu enzým, ktorý je nutný pre opravu DNA poškodenej stratou purínových báz. Poškodenie v tomto enzýme vedie k akumulácii zhruba 5000 mutácií v DNA každej bunky denne. Priemerný rozdiel v sekvencii DNA medzi človekom a šimpanzom je 1%. Ako dlho vám bude trvať, než sa zmeníte na opicu? Čo je chybné na tomto tvrdení? Odpoveď nájdeme na str. A-18: Tvrdenie je úplne nesprávne. Nemôžeme zmeniť jeden druh v iný len zavedením 1% náhodných zmien do DNA.

Je značne nepravdepodobné, že tých 5000 mutácií za deň nastane v pozíciách, v ktorých sa ľudská a šimpanzia DNA líšia. Naviac, je tu vysoká pravdepodobnosť, že pri tak vysokej frekvencii mutácií by došlo k poškodeniu mnohých životne dôležitých génov, čo by viedlo k smrti bunky. A nakoniec, ľudské telo je tvorené z približne 10¹³ buniek – aby ste sa zmenili v opicu, muselo by dôjsť k týmto zmenám v mnohých bunkách a k niektorým by muselo dôjsť v mnohých bunkách a k niektorým by muselo dôjsť už počas vývoja, aby sa prejavili zmenou v stavbe vášho tela (napríklad vznikom chvosta).

(Kostra človeka a opíc má zásadné rozdiely. Lebka človeka je na chrbticu posadená (vertikálne), zatiaľ čo lebka opíc je zavesená (horizontálne). Noha človeka je konštruovaná pre chôdzu na dvoch nohách, opice majú všetky štyri končatiny konštruované ako ruky na chytanie, sú teda štvororuké. Ťažisko človeka je oblasti bedier, ťažisko opíc je v oblasti hrudníka, takže je chôdza po dvoch oveľa namáhavejšia.)

Dnes máme možnosť vývoja človeka z opičieho predka počítať z reálnych čísel. Rozdiel v sekvencii DNA medzi človekom a šimpanzom je 5%, čiže 150 miliónov báz. Aj keby tento vývoj trval nie 5 miliónov rokov, ako sa učí v biológii, ale 50 miliónov, pri generačnej dobe 5 rokov, muselo by náhodne a zmysluplne v tejto päťpercentnej časti genómu, v zárodkových bunkách, zmutovať 15 báz v každej generácii. Takáto frekvencia mutácií je v rozpore s vedou. Naviac by muselo zmutovať v tejto časti genómu 300 báz v jednej generácii, takže by bola vyradená syntéza množstva životne dôležitých bielkovín. Podobný výpočet je možné urobiť aj pre vznik iných druhov.

Príliš veľa náhod

Podmienky pre vznik života a jeho udržanie sú veľmi delikátne a v doposiaľ známom vesmíre ojedinelé. Existuje najmenej pätnásť faktorov, ktoré život na Zemi umožňujú (vzdialenosť Zeme od Slnka, veľkosť Zeme, frekvencia otáčania Zeme okolo Slnka a okolo svojej osi, vzdialenosť Mesiaca od Zeme, sklon zemskej osi atď.) Dosť veľká nepravdepodobnosť, že sa zišli všetky podmienky náhodne na jednej planéte.

Predstava, že sa náhodne zreťazí stočlenný reťazec RNA, ktorý kóduje nejakú zmysluplnú informáciu a má vhodnú katalytickú aktivitu, vo veľmi zriedenom roztoku báz a ribózy, a pri prakticky nulovej koncentrácii fosfátu, je iluzórna.

Každá aminokyselina je kódovaná jednou alebo aj viacerými trojicami báz (kodónom). Podobné kodóny, majúce dve bázy spoločné, kódujú podobné aminokyseliny. Ich podobnosť spočíva v tom, že sú buď hydrofilné alebo hydrofóbne. Rozloženie hydrofilných a hydrofóbnych aminokyselín v bielkovinovom reťazci je zásadné pre to, aby sa reťazec správne zložil (zbalil) a bielkovina získala správnu konfiguráciu. Ak dôjde k mutácii, pri ktorej je nahradená jedna hydrofóbna aminokyselina druhou hydrofóbnou aminokyselinou, nemusí to znamenať úplnú inaktiváciu enzýmu. K tej dôjde pri náhrade hydrofóbnej aminokyseliny hydrofilnou a naopak. Teoretických alternatív, akou trojicou báz sú kódované určité aminokyseliny, existujú milióny. Podľa počítačového modelu je kombinácia báz používaná v prírode, výhodnejšia, než milión iných alternatív. Ako bola prírodným výberom v prebiotickej dobe vybraná výhodná alternatíva z milióna možných, menej výhodných?

Prečo veriaci ľudia nefandia darwinizmu

Ponúka sa otázka, prečo sa Darwinovej teórii, napriek chabým dôkazom, dostalo všeobecného uznania. Dôvod je zrejmý. Ľudia sa v celej svojej histórii snažili zbaviť zodpovednosti za svoje zlé činy, najmä popieraním slobodnej vôle a neschopnosťou čeliť vášňam. Pokiaľ, podľa darwinistov, je človek len zmutovaný živočích, bez nesmrteľnej duše, potom nie je za svoje činy zodpovedný nikomu vyššiemu a nikomu sa nebude po smrti zodpovedať za svoje hriechy. Ako je vidieť z každodennej praxe, mnoho veľkých darebákov ušlo tu na zemi zaslúženému trestu. Na druhej strane darwinistom nahrávajú kreacionisti, ktorí trvajú na doslovnom znení Biblie o stvorení sveta v šiestich dňoch a pod.

Veriaci ľudia vždy pozerali na darwinizmus s nedôverou. To malo niekoľko dôvodov. V prvom rade množstvo ľudí nestratilo zdravý sedliacky rozum, a zo skúsenosti vie, že zložité veci nevznikajú náhodou, ale sú výsledkom pôsobenia nejakej inteligencie.

Darwinizmus bol a je hlavnou zbraňou militantných ateistov v potláčaní viery v Boha. Zaklínali sa ním dve najohavnejšie ideológie 20. storočia. Engels v knihe Dialektika prírody ukazuje na neoddeliteľné spojenie medzi evolučnou teóriou a komunizmom. Mao verejne uvádzal, že „čínsky komunizmus bol vybudovaný na základe Darwina a evolučnej teórie“. Už Darwin v knihe O pôvode človeka, stavia černochov a austrálskych domorodcov na úroveň goríl a píše: „Vyššie civilizované rasy po celom svete vyhladia množstvo nižších“ (Magee, 1987). Bez darwinizmu by nacisti nemali nutný vedecký podklad k hlásaniu toho, že likvidácia určitých rás a slabých jedincov je morálne správna. E. Haeckel tvrdil: „Nemci sa od spoločného opičieho základu vzdialili najviac. Po psychologickej stránke majú nižšie rasy bližšie k zvieratám než k civilizovaným Európanom. Je preto nutné priradiť ich životom inú hodnotu.“ Nietzscheove učenie o „nadčloveku“, o práve silnejšieho potláčať a využívať slabšieho, vychádzalo z darwinizmu.

Darwinizmus nedáva vysvetlenie a zdôvodnenie altruizmu, lásky k blížnemu, ani nemôže byť základom morálky a etiky.

Výzva pre 21. storočie

Akým spôsobom prebiehal vývoj, nevieme, je to výzva pre vedcov 21. storočia. Ak však chceme dosiahnuť správne výsledky, musíme najskôr opustiť chybnú a zavádzajúcu Darwinovu teóriu. Rovnako ako boli potvrdené Mendelove zákony, zverejnené v roku 1866, ktoré darwinisti viac ako tridsať rokov ignorovali, pretože odporovali Darwinovi, ktorý učil, že vlastnosti získané za života môžu byť prenášané na potomkov, presadí sa aj teória inteligentného plánu, napriek všetkým neférovým aktivitám darwinistov voči jej zástancom.

„Pravda vo vede nikdy netriumfuje, ale jej odporcovia vymierajú.“ – Max Planck

Ing. Vladislav Běhal, DrSc. je pracovníkom Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR.

Literatúra:
J. Wells, Darwinizmus a inteligentní plán. Praha 2007.
Ch. B. Thaxton – W. L. Bradley – R. L. Olsen, Tajemství vzniku života. Praha 2003.
J. Trefil, 1000+1 věcí, které by ste měli znát. Praha 2003.
V. Běhal, Vývoj nemůže být výsledkem náhodných mutací. Distance, 70.73, 2006.
J. Rennie, Evoluce, nebo stvoření? 15 odpovědí kreacionistům. Sci. Amer. (české vydanie), 2007.
H.-J. Zillmer, Evoluce, podvod století. Knižní klub 2006.
B. Megee, The Great Philosopher. B. B. C. Books, London 1987, str. 247.

PDF (formát pre tlač)