O pohanskej viere našich praotcov
Štefan Mikuš
5. marca 2020
História
Naši svätí vierozvestovia blahoslavení bratia Konštantín-Cyril a Metod doniesli nám pravú kresťanskú vieru a vzdelanosť, bez ktorej boli by sme zmizli v prepadlisku dejín ako mnohé iné národy, ako napríklad Longobardi, Heruli, Jazygovia, Huni, Avari a iní. Pričinením našich svätých otcov naši predkovia prijali ten najväčší dar, aký blúdiaci národ v tmách pohanstva môže dostať na spasenie nesmrteľných duší. Účinkovanie sv. Cyrila a Metoda u nás prejavilo sa blahodarne nielen na poli náboženskom, ale aj na poli národnom, lebo bez ich práce a neskôr bez cyrilometodejskej tradície nebol by sa náš národ udržal cez tisícročné nevoľníctvo v mori cudzoty, ktorá ho obklopovala.
Cez celú tú dobu čerpal silu z čistého prameňa cyrilometodejského, ktorá ho zachovala nielen ako národ, ale aj vo vernosti k Bohu a k jeho Cirkvi. Všetkých nás zaujíma, že keď naši predkovia boli pohania, aké bolo ich pohanské náboženstvo? Pokúsim sa odhrnúť závoj dávnych vekov, keď nad ríšou, ktorej srdcom bola posvätná Nitra – Nitrava mali moc pohanskí bohovia a ich prisluhovači – žreci.
Úvodom zdôrazňujem okolnosť, že naši predkovia vo svojej pohanskej viere verili v nesmrteľnosť duše a ich pohanská viera niesla istý – pomerne vysoký stupeň nazerania na život jednotlivca. Naši predkovia verili v bohov dvojakého druhu: A to v bohov vyššieho stupňa i v bohov nižšieho stupňa. Ďalej verili v bytosti rozprávkové. Títo bohovia aj bytosti rozprávkové boli rodu mužského aj ženského. Hlavným bohom našich otcov bol Perún alebo Parom. Bol to stelesnený hromoblesk, boh vládnuci hromom a bleskom, ktorý robil na nich najväčší dojem a bol aj najviac uctievaný a obávaný. Bol spoločne uctievaným bohom všetkých slovanských kmeňov.
Na jeho poctu vysádzali sa posvätné háje, kde sa mu stavali oltáre aj sochy. Napríklad v Kyjeve na Ukrajine boh Perún mal vysokú sochu z dreva. Hlava bola zo striebra, fúzy zo zlata. Pri jeho oltári robili zmluvy, skladali prísahy a dôležité úmluvy. Už aj z toho vidieť, aká dôležitosť sa pripisovala! tomuto bohovi vo verejnom živote našich predkov. Je-ho pamiatka medzi našim ľuďom zachovala sa podnes. Hovoríme: Bohdaj ťa Parom vzal, choď do Paroma, kýho Paroma robíš atď. Na východe Slovenska dodnes hrom stotožňujú s Perúnom. Nepovedia udrel hrom, ale udrel Perún.
Druhým hlavným bohom bol Veles. Boh dobytka, stáda a pastierov. Aj tento boh bol u našich predkov veľmi uctievaný už aj preto, že pri vtedajšom spôsobe života dobytok, stádo malo veľký význam. Lebo veď chov dobytka tvoril podstatnú potrebu pre zachovanie života. A na poctu tohto boha stavali sa oltáre, prinášali sa obete a stavali sa mu sochy. Všetky žiadosti a prosby, týkajúce sa chovu dobytka a pastierstva, boli prednášané k nemu. Dnes však už jeho sláva aj pamiatka u nášho ľudu upadla do zabudnutia. Jeho pamiatku zachovala nám skala neďaleko Kremnice pod menom Velestúr, na ktorej je aj staroslovenské rúnové písmo.
Tretím bohom hol boh ženského pohlavia Vesna. Táto bola bohyňou jari a úrody. Teda tiež boh veľkého významu. Že ju naši otcovia ctili, dokazuje aj starý rúnový nález pri Velestúre. Je to kus kameňa, asi z oltára tohto božstva, lebo je na ňom nápis „Viesne bog žiart“ t. j. bohyni Vesne žertvisko.
Štvrtým hlavným bohom bol boh tiež ženského pohlavia Morena. Bola to bohyňa smrti. Bola uctievaná, obávaná aj nenávidená. Mala aj svoj sviatok. Dnešné nosenie moreny v niektorých krajoch Slovenska je starobylou pamiatkou na tohto boha. Kult Moreny až po dnešné časy nevymizol aj u iných Slovanov. Pamiatka na ňu v ľudových zvyklostiach zachovala sa i u mnohých slovanských národov, a to v Poľsku, Sliezsku, v Čechách, na Morave, u Lužických Srbov, atď.
Nosenie a topenie Moreny odbavuje sa na Smrtnú nedeľu. Tento zvyk, pohansko-bájoslovný obrad, bol najmä preto príznačný, lebo hneď po zime, na začiatku jari, vyjde dedinská procesia, mládenci a dievčatá, so slameným alebo dreveným strašiakom za dedinu a tam v nejakej vode, močiari, alebo v rieke za spevu a tanca topia symbol zlej zimy a svätia návrat omladzujúcej jari. Teda bol to boh dôležitý, alebo aspoň veľká dôležitosť sa pripisovala jeho obetiam na uzmierenie. Topenie Moreny vzniklo asi v bojoch kresťanstva proti pohanskej povere, lebo v potupení tak mocného a obávaného božstva videla sa bezmocnosť jemu pripisovaných temných síl.
To boli bohovia vyššieho významu. Týmto bohom sadili sa háje, lesy, stavali sa chrámy a oltáre a prinášali sa im aj krvné obete. Bohov nižšieho významu mali naši predkovia už omnoho viacej. Týmto, hoci boli uctievaní, nestavali sa oltáre, ani obete sa im neprinášali. Videli v nich duchov väčšej moci a sily ako sami mali, avšak zvláštnym vyšším spôsobom ich neuctievali. Volali ich divmi a besmi. Divov považovali za dobrých duchov, besov za zlých duchov.
pokračovanie v nasledujúcom článku
