Vyšiel druhý diel knihy Carol Byrneovej o liturgickej revolúcii v Cirkvi: Revolúcia v Cirkvi pokračuje

13. novembra 2026   Cirkev   Recenzie

Keď pred tromi rokmi publikovalo české vydavateľstvo Christianitas.cz knihu známej aktivistky v hnutí za zachovanie tradičnej svätej omše, ako aj katolíckej tradície všeobecne, Dr. Carol Byrneovej, dostali čitatelia v regióne Česka a Slovenska konečne možnosť oboznámiť sa podrobne s historickým priebehom práce liturgických revolucionárov v Cirkvi. Jej publikácia s názvom Liturgická revolúcia podrobne opisuje, ako sa napriek zásahom pápežov a biskupov postupne presadzoval v Cirkvi prúd liturgických zmien, ktoré v konečnom dôsledku úplne zmenili vnímanie a chápanie svätej omše. Teraz sa k čitateľom dostáva ďalšia časť jej opisu cirkevného obratu pod názvom: Revolúcia v Cirkvi pokračuje.

https://www.christianitas.cz/p/revoluce-v-cirkvi-pokracuje https://christianitas.sk/kniha-liturgicka-revolucia-od-carol-byrneovej-trpka-cesta-do-podzemia-liturgickej-reformy-po-ktorej-neradi-kracaju-este-aj-tradicni-katolici/

Carol Byrneová, ako hlboká znalkyňa latinského jazyka (je autorkou rozšírenej a populárnej učebnice Simplicisimus, vydanej Spoločnosťou pre latinskú omšu v Anglicku a Walese, ktorej bola Byrneová určitý čas podpredsedníčkou) a liturgie, ukazuje postupnú premenu vnímania svätej omše z pôvodnej kombinácie obety sprostredkovanej skrze kňaza a rôznorodej individuálnej zbožnosti ľudu, na kolektívne dielo „spoločenstva“, v ktorom sa ohľad na obetný charakter omše, na zástupnú funkciu kňaza a na individuálnu spirituálnu pestrosť ľudu, zmenil na uprednostňovanie hostiny spoločenstva, preberanie kňazských funkcií kolektívom a na kolektivistickú unifikáciu.

To je samozrejme len veľmi skratkovité a povrchné zhrnutie členitého a komplikovaného procesu, ktorým nás Carol Byrneová vo svojom diele prevádza. Je potrebné si jej knihu prečítať, aby čitateľ vôbec pochopil, k akému „kopernikovskému“ obratu vo vnímaní katolíckej liturgie vlastne došlo.

Dodajme len, že podobne ako vo všetkých moderných revolúciách, aj tu sa pod plášťom „slobody“ presadil reálne pravý opak: tam, kde si kedysi veriaci mohli dovoliť rôzne individuálne formy zbožnosti a omšu len „nábožne slišať“, ako sa to písalo ešte v starých spevníkoch, tam teraz musia vyslovovať nahlas kolektivistické odpovede, jednotne sa zapájať (každý, kto je bokom, je predsa podozrivý) a prispievať svojím dielom napriek častému a intenzívnemu pocitu trápnosti. Aktivistický kolektívny tlak ich núti vykonávať veci, ktoré sa im vnútorne a povahovo protivia, avšak niet pomoci – už sú teraz „oslobodení“ od rigorizmu a prežitých foriem zbožnosti. Deklarovaný pokrok, oslobodenie a zúčtovanie s tmárstvom, podobne ako v sociálnej sfére, priniesol nakoniec ľudu viac regulácie, direktív, papierov, kontroly, usmernení a nátlaku ako systém starý.

Po dvoch rokoch teda prichádza vydavateľstvo Christianitas.cz s pokračovaním práce Carol Byrneovej. Prvý diel nás zaviedol až k posledným desaťročiam 19. storočia a postupne sa autorka prepracovala k udalostiam pontifikátu Pia XII., pričom sa jej pozornosť sústreďovala predovšetkým na liturgické zmeny. Druhý diel časovo nadväzuje na obdobie konca 50. rokov a opisuje situáciu, ktorá nastala prijatím zmien po II. vatikánskom koncile. Autorka si však už všíma rôzne aspekty revolučných zmien súvisiacich nielen s liturgiou, ale aj s celkovým vnímaním kňazstva, so stieraním rozdielov medzi stavom klerickým a laickým, ako aj s deklarovaným „antiklerikalizmom“, ktorý je dnes oficiálnym naratívom v Cirkvi. V centre jej pozornosti je tentokrát otázka kňazstva, jeho formácie, pomer k laikom, celková situácia v Cirkvi, nielen liturgická.

Jej analýza sa časovo postupne presúva až do obdobia pontifikátu pápeža Františka a na jeho pozadí si napríklad všíma dlhodobé jezuitské zapojenie sa do revolučných premien, ale aj celkovú zmenu formácie v kňazských seminároch. Jej pozornosti neušlo ani, pre mnohých možno prekvapujúce, odmietnutie scholastiky kardinálom Ratzingerom (budúcim pápežom Benediktom XVI.), ktorý sa voči tejto kľúčovej filozofickej škole v Cirkvi dlhodobo kriticky vyhraňoval.

Rovnako ako prvý diel opisujúci revolúciu v Cirkvi, aj toto pokračovanie má potenciál stať sa primárnou informačnou bázou pre pochopenie zmien, ktoré sa v Cirkvi odohrali v priebehu 20. storočia a prebiehajú so stále sa stupňujúcou intenzitou ďalej. Jeho prístupný štýl, nezaťažený prílišným množstvom poznámok a odkazov, ktoré často odrádzajú bežných čitateľov v strachu pred prílišnou „vedeckosťou“ publikácie, pomôže pochopiť stav, v ktorom sa nachádza dnes Cirkev a my s ňou aj čitateľom, ktorí by inak po úzko špecializovanej historickej práci nesiahli.

V neposlednom rade táto publikácia (rovnako ako prvý diel) poskytne mnohým tradičným katolíkom argumentačný základ pri vysvetľovaní toho, čo to je a čo nie je skutočná „kontinuita“. Keď totiž počujeme používať toto slovo obhajcov revolúcie v Cirkvi, nutne nám napadne: dobre, ale na posúdenie kontinuity musíme predsa predovšetkým poznať to, čo bolo predtým. Len vtedy dokážeme posúdiť, či skutočne bola kontinuita zachovaná komplexne, alebo je už len kontinuitou apoštolsko-administratívnou.

Keď počujeme hovoriť o kontinuite tých, ktorí vôbec nepoznajú charakter starej liturgie a Cirkvi pred jej reformou, nepoznajú východiská, ktoré ju postupne celé stáročia formovali, tak od nich nemôžeme očakávať relevantné informácie. Zostáva nám len jedna cesta – oboznámiť sa s minulosťou a porovnať ju s prítomnosťou. A na tejto komplikovanej, ale nutnej ceste je práca Carol Byrneovej výborným odrazovým mostíkom.

Branislav Michalka

Zdroj: Christianitas.cz, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)