Veľké korporácie a LGBT. Vynútená tolerancia v službe mamonu.
Piotr Relich
31. júla 2019
Politika
LGBT
Svet LGBT je nadšený, keď najväčšie korporácie sveta prezentujú svoje logá v dúhových farbách a zúčastňujú sa na pochodoch rovnosti a podporujú „prenasledované sexuálne menšiny“. Táto podpora má však výlučne obchodný charakter a idey, ktoré za ňou stoja, sú veľmi labilné.
V uplynulom mesiaci sme mohli sledovať najväčšie korporácie sveta, ako sa pripájajú k oslave „mesiaca hrdosti“ sexuálnych menšín. Logá najpopulárnejších značiek boli odeté do dúhových farieb, kým ďalšie spoločnosti sa vzájomne predháňali, kto sponzoruje viac prehliadok alebo zavedie vo svojej spoločnosti inkluzívnejšiu politiku.
V tejto súvislosti je mimoriadne zaujímavý postoj detí milénia – neo-marxistov, ktorí na jednej strane podávajú ruku utláčaným „sexuálnym menšinám“, na strane druhej hromžia na odporný korporativizmus, ktorý nás zaplavuje z každej strany. Náhle títo neľudskí vykorisťovatelia ukazujú svoju akože ľudskú tvár a podporujú „najutláčanejšiu menšinu sveta“. A ešte v akom štýle! Fanúšikovia socializmu s väčším rozhľadom vedia, že je to iba dymová clona. Ako je to teda v skutočnosti?
Už dávno sa vie, že staviť na LGBT je pre svet biznisu výnosné. Nie nadarmo 91% spoločností Fortune 500 (najväčšie podniky v USA) rozšírili ochranu pracovného miesta o rod a sexuálnu orientáciu. Opakujúce sa argumenty sa týkajú nielen zvýšenia atraktívnosti na trhu práce, ale aj pritiahnutia „väčšieho množstva talentov“. To sa na druhej strane premieta do hospodárskych výsledkov atď. …
Do toho spadá aj aspekt prispôsobenia trhu požiadavkom spotrebiteľa. V Spojených štátoch sa počet ľudí, ktorí sa označujú ako LGBT, pohybuje okolo štyroch percent. Nie je to iba pomerne početná, ale aj hlučná a aktívna skupina – navyše ostrakizmus z dôvodu obvinenia z diskriminácie môže spôsobiť obrovské straty a výrobcovia sa toho boja ako čert kríža. Dekorovanie loga firmy dúhovými farbami sa teda určite oplatí.
Ako sa však ukazuje, vytvorenie atmosféry „LGBT-friendly“ na pracoviskách nie je iba o zavedení zákazu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.Nemôže sa to obísť bez dotieravej podpory celej agendy. „Zahŕňa mnoho aktivít, ako napríklad vyhlásenie podpory Dní hrdosti, organizovanie LGBT podujatí, propagovanie LGBT vzorov na pracovisku, ponúkanie rôznorodých školení, vďaka ktorým kádre LGBT môžu byť sami sebou a vďaka tomu sa rozvíjať“- vysvetľuje prezident pro-LGBT skupiny Stonewall, Pete Holmes.
Niektoré spoločnosti idú ešte ďalej. Giganti ako AT&T alebo IBM sa k homosexuálnym vzťahom stavajú rovnako ako k manželstvu a ponúkajú zdravotnú starostlivosť na rovnakých princípoch; tieto okrem iného zahŕňajú prídavky na deti, ktoré homosexuáli majú v opatere, či … náhradu nákladov na LIEČENIE NEPLODNOSTI.
Ale ani takéto privilégiá niektorým LGBT nestačia. Dokonca aj prostredie, v ktorom viac ako 81 percent osôb vyhlasuje, že „LGBT osoby nemusia na pracovisku nič skrývať“ je pre nich príliš málo inkluzívne. Podľa štúdie vykonanej nadáciou Human Right Campaign Foundation, sa totiž viac ako polovica respondentov cíti trápne, keď počúva o milostnom živote a randení ľudí rovnakého pohlavia a 71 percent považuje za „neprofesionálne“ hovoriť na pracovisku o sexuálnej orientácii alebo rodovej identite. Samozrejme, je to trestuhodná situácia, ktorú treba zmeniť.
Kde sú hranice tolerancie?! Keď nám zákonník práce bude zakazovať zahriaknuť LGBT osoby, ktoré sa nám budú vychvaľovať svojimi milostnými „úspechmi“ – bude až vtedy pracovná atmosféra dostatočne inkluzívna? Je to ďalší príklad ukazujúci, s akými totalitnými ideami máme do činenia. Takýto postoj plne ignoruje zamestnancov s inými názormi, ktoré vyplývajú napríklad z ich presvedčenia či viery, akoby vôbec ani neexistovali. Že by „najprenasledovanejšia sociálna skupina“ nemala škrupule prenasledovať druhých? A to ešte podporovaná miliardami dolárov?
Ale za tým všetkým je čosi oveľa viac. Najväčšie spoločnosti nás takouto politikou presviedčajú, že tieto osoby nepotrebujú rodiny. Oni – korporácia, im ju úplne nahradia. Akoby hovorili: vytvoríme takú situáciu, v ktorej sa budete cítiť lepšie než na ulici alebo doma. Budeme presviedčať, že vzťah osôb rovnakého pohlavia je to isté ako manželstvo, čím tie osoby budeme čoraz viac vzďaľovať od skutočného šťastia spojeného s trvalou tradičnou rodinu, založenou na pravej láske tešiacej sa z výchovy svojich detí.
Nerobme si však ilúzie, že najväčšie spoločnosti robia svoju politiku z dobroty svojho srdca. Biznis je biznis a svet veľkých korporácií, ako nijaký iný, nás presviedča, že v ňom nie je miesto pre sentiment. AT & T, IBM, Google, Virgin a mnoho ďalších spoločností bude naďalej viesť politiku „LGBT friendly“, pokiaľ to bude pre nich výhodné. Čím skôr si to LGBT ľudia uvedomia, tým lepšie.
Dokonale to ilustruje situácia, ktorú opísali hlavné LGBT portály v USA. Ukazuje sa, že korporácie v prvej línii Pochodov rovnosti nemajú problémy s financovaním politikov, ktorí majú na homosexualitu – mierne povedané – nie príliš lichotivý názor. Anketovým spôsobom sa zisťovala „ústretovosť voči požiadavkám LGBT“. V celom Kongrese bolo 228 politikov s nulovým výsledkom. A presne týchto politikov – okrem iných – finančne podporovali dúhovou vlajkou mávajúce korporácie. AT&T sumou 2 755 000 USD, UPS – 2 366 122 USD, Comcast – 2 116 500 USD. Na „zozname hanby“ sa ocitli aj spoločnosti Home Depot, General Electric, FedEX, UBS, Verizon a Pfizer – každá z nich poukázala „anti-homosexuálnym“ politikom najmenej 1 milión USD.
Falošný postoj sveta biznisu k subkultúre LGBT je len jedným z mnohých prejavov toxickej atmosféry, aká sa vytvorila v dôsledku ľuďom vnucovaného akceptovania „inakosti“. A pokračovanie tohto trendu bude škodiť „LGBT osobám“. Prečo?
Pretože rešpekt nie je možné si vynútiť. Toto dokonale ilustroval známy psychológ Jordan Peterson, ktorého napadli „trans osoby“. Ukázal, že ľudský mozog jednoducho tak nefunguje. Úctu si treba zaslúžiť, nie je možné ju nanucovať. Každý pokus nanútiť akceptáciu a toleranciu zhora je odsúdený na neúspech. Pretože tieto postoje nebudú nikdy úprimné.
Akonáhle pominie strach z marginalizácie, tak príde čas, keď „LGBT osoby“ uvidia, čo si spoločnosť o nich naozaj myslí. Spod usmiatych masiek, ktoré si ľudia nasadili, pretože to bolo výhodné, sa vynorí neskrývané opovrhnutie. A vtedy odhalia, že svetlý, farebný, dúhový a akceptujúci svet je jedna veľká lož.
