Úrady v Egypte skonfiškovali kresťanom najstarší kláštor na svete. EÚ ich „potrestala“ finančnou pomocou vo výške 4 miliárd eur

1. júla 2025   Krátke správy

Egyptské úrady na základe rozhodnutia káhirského odvolacieho súdu skonfiškujú najstarší, nepretržite fungujúci kresťanský kláštorov na svete, Kláštor svätej Kataríny na Sinaji. Objekt a jeho okolie, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a nachádza sa na úpätí hory Sinaj, je nepretržite od 6. storočia strediskom rehoľného života. Momentálne v ňom ešte stále žijú pravoslávni mnísi.

Rozhodnutie súdu prišlo krátko po tom, čo Európsky parlament, napriek tomu, že ho niektorí kresťanskí európski poslanci vyzývali, aby podmienil schválenie finančnej pomoci Egyptu ponechaním kláštora rehoľníkom, schválil balík finančnej pomoci pre Egypt vo výške 4 miliárd eur – a to nielen bez akejkoľvek záruky ohľadom kláštora, ale aj napriek pokračujúcemu celkovému prenasledovaniu kresťanov v krajine. Egyptské úrady správne pochopili, že peniaze dostanú aj keď budú kresťanov prenasledovať, či snáď dokonca, aby sme si trochu politicky zakonšpirovali – práve preto.

Kláštor sa nachádza na mieste, kde podľa Biblie Mojžiš uvidel horiaci ker a obdržal od Boha Desatoro prikázaní. Teraz sa má stať svetskou turistickou atrakciou a rehoľníkom je zakázané ho spravovať.

Kláštor pôvodne postavil byzantský cisár Justinián I. koncom 6. storočia a nachádza sa v ňom najstaršia nepretržite fungujúca knižnica na svete, ktorá obsahuje jednu z najväčších unikátnych zbierok náboženských a svetských rukopisov a ikon. Hovorí sa, že je druhá najväčšia hneď po vatikánskej zbierke.

Arcibiskup Damián zo Sinaja, Pharanu a Raitha, opát kláštora, pre portál National Catholic Herald uviedol, že súd považuje opáta a sinajských rehoľných bratov za „nelegálnych osadníkov“. Súd úplne ignoroval nepretržitú prítomnosť mníchov počas pätnástich storočí a v duchu tých najpokrokovejších metód kláštor zoštátnil.

V súčasnosti je v kláštore približne 20 mníchov a čelia právnemu tlaku zo strany egyptského štátu už viac ako desať rokov. Štát postupoval osvedčenou salámovou metódou, ktorá bola asi odovzdaná egyptským úradom spolu s európskou dotáciou ako bonus. Najprv úrady tvrdili, že mnísi budú môcť kláštor používať a spravovať aj vtedy, ak by súd určil ako majiteľa štát. Teraz, po vynesení rozsudku však prišla inovácia a mnísi sa budú musieť vysťahovať. Deväťdesiatjedenročný opát žije v kláštore od svojich 27 rokov. Rozhodnutie súdu o jeho vysťahovaní považuje za „manipuláciu“.

Štát však má pre nich aj také riešenie, ktoré by umožnilo mníchom zostať – musia si za pobyt zaplatiť.

O tom, že Európska únia bdie a neustále svojským spôsobom premýšľa v rámci boja proti diskriminácii nad blahom kresťanov svedčí aj fakt, že koncom mája tohto roku predložil grécky poslanec Európskeho parlamentu Emmanouil Fragkos návrh uznesenia, ktorý by spojil makroekonomickú finančnú podporu Egypta zo strany EÚ s ochranou stáročného a úctyhodného postavenia gréckeho kláštora svätej Kataríny.

Podobne grécky poslanec Európskeho parlamentu Nikolas Farantouris podnikol v Európskom parlamente kroky s cieľom zastaviť skonfiškovanie kláštora. Vyzval poslancov Európskeho parlamentu, aby nehlasovali o novom balíku pomoci pre Egypt, kým nebude vyriešený stav vlastníctva kláštora na hore Sinaj. Európsky parlament však 18. júna schválil predbežnú dohodu o balíku makrofinančnej pomoci (MFA) pre Egypt vo výške 4 miliárd eur.

Podľa Lindsay Rodriguezovej, riaditeľky organizácie Coptic Solidarity, prenasledovanie kresťanov v Egypte neprestalo, a to aj napriek uisteniam vlády, že ochrana náboženskej slobody sa v porovnaní s predchádzajúcou vládou zlepšila. Je však otázne, či ochrana kresťanov skutočne patrí k prioritám Európskej únie, ako sa vo svojej naivite možno niektorí eurooptimisti domnievajú.

Ochrana kresťanov totiž neuveriteľne „prekvitá“. Egyptské úrady obmedzujú výstavbu kresťanských kostolov a kresťania majú vážne problémy s hľadaním nových miest na bohoslužby. Bezpečnostné sily údajne pravidelne zadržiavajú a zastrašujú kresťanských konvertitov z islamu. Kresťania sú vnímaní ako občania druhej kategórie, a preto čelia diskriminácii v politickej sfére a vo vzťahoch s administratívou krajiny, kde je podľa ústavy šaría „primárnym zdrojom legislatívy“.

A výsledok? Egypt je zo strany EÚ „potrestaný“ 4 miliardami eur.

Článok 7 egyptskej ústavy označuje Univerzitu Al-Azhar za najdôležitejšiu vzdelávaciu inštitúciu v sunnitskom islamskom svete. Jej rektor sa domnieva, že konvertiti z islamu by mali čeliť trestu smrti.

Svätý Marek Evanjelista, ktorý napísal najstaršie zo štyroch evanjelií Nového zákona, bol zakladateľom a prvým biskupom Alexandrijskej cirkvi v Egypte.

Proces islamizácie Egypta sa začal moslimskou inváziou v roku 641. Evidentne sa ešte neskončil a v nadväznosti na islamizáciu Európy, bude zrejme zdarne pokračovať aj s podporou Európskej únie.

Branislav Michalka

Zdroj: europeanconservative.com, CNA, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)