!!!Upozornenie!!! V nedeľu 26. 11. 2023 – modlitbové stretnutie na podporu intronizácie Krista Kráľa na Slovensku + Vysvetlenie podstaty strachu kléru pred intronizáciou

Branislav Michalka
25. novembra 2023   Cirkev Politika

Občianske združenie Aliancia za nedeľu spoločne s Nadáciou Slovakia Christiana zvoláva modlitbové stretnutie občanov za intronizáciu Krista Kráľa na Slovensku.

Stretnutie sa uskutoční o 15:00h pred sídlom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) na Kapitulskej 11, odkiaľ sa po modlitbe presunú veriaci cez Prepoštskú ulicu k Michalskej bráne až na Nám. SNP, na krátku modlitbu pred sídlom Ministerstva kultúry SR.

Prečo sa klérus bojí intronizácie Krista Kráľa?

Modlitbové stretnutie je reakciou na šokujúce odmietnutie a dištancovanie sa slovenského kléru od myšlienky intronizácie Krista Kráľa za vládcu vecí verejných. Taký bol totiž primárny účel takéhoto aktu a pobožnosti, zavedeného a odporúčaného pápežom Piom XI. v roku 1925 a dokumentovaného v encyklike Quas primas.

Išlo o reakciu na stratu kresťanského charakteru európskych štátov a amerických štátov, nie o uznanie Krista za Kráľa v zmysle všeobecnom, ktorým nesporne je. Intronizácia Krista Kráľa preto neznamená uznanie jeho božskej podstaty a jeho všeobecnej vlády nad všetkým stvorenstvom, ako Božieho Syna a druhej osoby Svätej Trojice. Tá je zrejmá a nespochybniteľná.

Voľne dostupný preklad encykliky Quas Primas na stiahnutie nájdete na tomto odkaze: https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/sviatok_krista_kr%C3%81%C4%BDa_web.pdf

Pri intronizácii Krista Kráľa ide o podriadenie sa štátov kresťanskej morálke a vierouke vo veciach politických, sociálnych a kultúrnych. Nie o jeho uznanie za Kráľa Vesmíru!

Toto všetko samozrejme prekrúcači z teologického prostredia veľmi dobre vedia, a preto sa voči intronizácii Krista Kráľa tak vehementne ohradzujú. Dôsledne totiž nasledujú pokoncilovú líniu spolupráce Cirkvi so sekulárnym štátom, nech by táto spolupráca prinášala akékoľvek dôsledky. Vrátane požehnávania homosexuálnych párov a tolerovania LGBT propagandy v Cirkvi. (!)

Aby bolo naznačené vzdanie sa Cirkvi nároku a štátov povinnosti presadzovať vládu Krista Kráľa v štátoch, upravila Cirkev liturgický kalendár tak, že presunula sviatok Krista Kráľa z októbra až na samý koniec liturgického roka. Čím bolo symbolicky naznačené, že Kristus, kresťanstvo a katolícka Cirkev ako garant jedinej pravej viery, nemajú vládnuť nad morálkou, politikou, kultúrou a sociálnym usporiadaním v štátoch, ale že Kristus je Kráľom len v eschatologickom význame. Čiže ako Sudca, ktorý príde na konci vekov a bude vládnuť.

Týmto posunom v teológii sa Cirkev vzdala nároku ohľadom podieľania sa na svetskej štátnej moci, a vlastne zbavila štát povinnosti podriadiť sa kresťanskej morálke a viere, tak ako to vyžadovala vždy a praktizovala od vlády cisára Konštantína Veľkého, resp. Theodosia I. Veľkého.

Preľaknutie sa slovenského kléru z ponuky intronizácie Krista Kráľa nie je ničím iným, len zdesením z toho, žeby vznikol nárok Cirkvi a Krista voči štátu, aby ten uplatňoval kresťanské princípy v každodennej politickej, sociálnej a kultúrnej praxi. Nárok, ktorý samozrejme stále platí a je neodvolateľný, tak ako je Boh neodvolateľný, aj keby Nietzsche ohlasoval Jeho smrť každý deň v Denníku N a pridružených korporátnych ustanovizniach.

Avšak súčasný sekulárny štát tento nárok odmieta, rovnako ako ho odmieta drvivá väčšina politikov a drvivá väčšina občanov – a to tak na Slovensku, ako aj vo svete. Preto Cirkev vo svojej modernej vyľakanosti zatrúbila na ústup a odpratala Krista Kráľa na koniec liturgického kalendára a na koniec všetkých časov. Zrejme, aby nevyrušoval štáty a ich chod svojimi netolerantnými požiadavkami, ktoré by zabránili takým lahôdkam, ako je požehnávanie homo-párov, ich sobáše, všeobecná potratová pandémia, rozvodová promiskuita atď.

To je aj príčina rozpakov a dištancovania sa slovenského kléru: ten veľmi dobre vie, že štát vie. Inak povedané: klérus si uvedomuje, že sekulárny, liberálny a progresívny štát so svojou potratovo-pansexuálnou pohanskou orientáciou pochopí, čo to znamená intronizácia Krista Kráľa a bude zúriť.

Všetci (aj služobníci sekulárneho štátu) si totiž môžu prečítať slová Pia XI. v encyklike Quas primas, ktoré jasne hovoria, čo je povinnosťou štátu a čo im táto intronizácia má pripomínať. A Cirkev sa bojí, že oni budú nahnevaní z toho, čo im bude táto intronizácia pripomínať:

„Štátom potom táto oslava sviatku, obnovovaná každoročne po celom svete, bude pripomínať, že rovnako ako súkromné osoby, tak i štátne úrady a vládnuce osoby sú viazané povinnosťou verejne Krista uctievať a byť mu poslušní. Bude im pripomínať Posledný súd, pri ktorom Kristus prísne pomstí bezprávie, ktoré mu bolo spôsobené, keď bol nielen vyhostený zo štátneho života, ale tiež keď bol hanebne postavaný bokom a ponechaný bez povšimnutia. Pretože Jeho kráľovská ctihodnosť vyžaduje, aby celý štátny život bol zariadený podľa Božích prikázaní a kresťanských zásad, a to ako v zákonodarstve, tak v súdnictve i vo výchove mládeže podľa zdravej náuky a neporušenej mravnosti.“

A Cirkev sa veľmi bojí hnevu sekulárneho štátu. Bojí sa liberálnych novinárov, jeho strážnych psov, bojí sa jeho politikov a poslúcha ich s bleskovou rýchlosťou (viď nedávny covid) a bojí sa aj liberálnych veriacich, ktorým je v sekulárnom štáte dobre, keďže im umožňuje s pomocou Cirkvi tolerovať poklesky svojich príbuzných, blížnych aj vlastné bez toho, aby im nad hlavami neustále visel štátom aj Cirkvou deklarovaný Damoklov meč večného trestu.

Toto sú príčiny odmietnutia Krista Kráľa! Cirkev odmieta od II. vatikánskeho koncilu, v rozpore s encyklikami pápežov Gregora XVI., Pia IX., Leva XIII., Pia X., Pia XI., aj Pia XII. povinnosť štátov podriadiť sa vláde Krista Kráľa. Preto to bola práve Cirkev, ktorá iniciovala po koncile v Španielsku a Taliansku, aby bol z ich ústav odstránený článok o kresťansko-katolíckom náboženstve ako štátom privilegovanom, podporovanom a garantovanom náboženstve.

Pritom tak, ako je povinnosťou štátov podriadiť sa vláde Krista Kráľa, tak je aj povinnosťou Cirkvi, túto vládu od štátov požadovať. Aspoň deklaratívne, keďže mocensky to je nemožné. Lenže na to dnes treba odvahu a tej sa akosi nedostáva.

PDF (formát pre tlač)