Ukrajinská pravoslávna cirkev sa neoddelila od moskovského patriarchátu

Grzegorz Górny
13. júna 2022   Politika Spoločnosť

27. mája 2022 médiá na celom svete informovali, že Ukrajinská pravoslávna cirkev sa oddelila od moskovského patriarchátu, ktorému bola dovtedy podriadená. Toto rozhodnutie mal prijať Ukrajinský pravoslávny snem, ktorý sa v ten deň zišiel v Kyjeve. Pri bližšom pohľade zistíme, že to tak nie je.

Stačí si pozorne prečítať rezolúciu prijatú na spomínanom sneme, aby sme videli, že neobsahuje ani slovo o odtrhnutí sa od moskovského patriarchátu. Ak by otcovia snemu prijali takéto rozhodnutie, určite by ho vo svojich dokumentoch uviedli na prvom mieste ako najdôležitejší výsledok rokovaní. Je vhodné prejsť si ďalšie body odhlasovaného uznesenia.

Symetria pri hodnotení vojny

V prvom bode čítame: „Snem odsudzuje vojnu ako porušenie Božieho prikázania „Nezabiješ!“ (2Moj 20,13) a vyjadruje sústrasť všetkým, ktorí vojnou utrpeli.“

Všimnime si: Snem neodsúdil ani ruskú agresiu, ani genocídu páchanú okupantmi, ani Putinov režim, ale vojnu – akoby neosobná vojna bola porušením Božieho prikázania. Vyjadrenie súcitu či sympatií nie sú adresované Ukrajincom, ktorí boli napadnutí, ale všetkým obetiam vrátane Rusov. Ide o klasický príklad symetrie bez uvedenia toho, kto je zodpovedný za vypuknutie konfliktu.

V druhom bode sa uvádza: „Snem žiada ukrajinské orgány a orgány Ruskej federácie, aby naďalej rokovali a hľadali silné a rozumné slová, ktoré by mohli zastaviť krviprelievanie.“

Uvedená veta – okrem toho, že je prejavom spomínanej symetrie – obsahuje ťažko dokázateľnú tézu, že vojna stále pokračuje preto, lebo tí, ktorí sú v Kyjeve a Moskve pri moci, nevedia nájsť dostatok múdrych a rozhodných slov na ukončenie konfliktu. Je naozaj ťažké to komentovať. Jednoducho niet slov.

Záchrana pred zrušením a konfiškáciou

V treťom bode sa nachádza veta, ktorá bola v médiách prezentovaná ako obvinenie patriarchu Kirilla. Znie takto: „Nesúhlasíme s postojom patriarchu moskovského a celého Ruska Kirilla k vojne na Ukrajine.“

Účastníci koncilu teda Kirilla neodsúdili, neobvinili ho z herézy etnofiletizmu, ani z inštrumentalizácie náboženstva na politické ciele, nevyslovili mu nedôveru, ani ho neodvolali, ale len konštatovali, že s ním nesúhlasia. V skutočnosti z toho však nič nevyplýva. Ľudia sa v mnohých veciach nezhodujú, a predsa pracujú spoločne v jednej inštitúcii. Toto vyhlásenie nemá žiadny reálny účinok.

Štvrtý bod obsahuje vetu, ktorú väčšina spolubesedníkov vnímala ako rozchod s moskovským patriarchátom. Znie takto: „Snem schválil príslušné dodatky a zmeny správneho štatútu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktoré svedčia o úplnej nezávislosti a autonómii Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.“

Všimnime si, že účastníci snemu nevyhlásili autokefáliu, tzn. kánonickú nezávislosť svojej cirkvi, neoznámili oddelenie od moskovského patriarchátu, nepožiadali Konštantínopolský patriarchát o udelenie „tomosu“, ani nezačali rokovania o zjednotení s inou cirkvou, čiže s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Schválili iba „vhodné doplnenia a zmeny“ štatútu, ktorý už obsahuje formuláciu o „širokej autonómii“ ich cirkvi.

Jedinou významnou zmenou je odstránenie odkazov na moskovský patriarchát a Ruskú pravoslávnu cirkev zo štatútu. Toto rozhodnutie má však svoje opodstatnenie. V súčasnosti je v ukrajinskom parlamente predložený návrh zákona o zákaze činnosti „náboženských organizácií, ktoré majú svoje centrum v agresorskom štáte“. Prijatie takéhoto zákona by znamenalo de facto likvidáciu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a konfiškáciu jej majetku. Vyššie uvedené zmeny štatútu tomu majú zabrániť, ale neznamenajú odtrhnutie sa od moskovského patriarchátu.

Piaty bod nie je z nášho pohľadu významný, pretože schvaľuje len rozhodnutia synod, ktoré sa konali po poslednom sneme Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v roku 2011. Na druhej strane šiesty bod je o niečo dôležitejší, ale chýba mu záver: „Snem zvažoval obnovenie výroby svätého oleja v Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.“

Tento bod je potrebné objasniť: v pravoslávnom svete je právo vyrábať svätý olej, ktorý sa používa napríklad pri sviatosti birmovania alebo posvätení chrámov, znakom autokefálie. Olej, ktorý v súčasnosti používa duchovenstvo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, pripravuje moskovský patriarchát. Ak by sa konciloví otcovia rozhodli pripraviť tento olej v Kyjeve, mohlo by sa to považovať za gesto oddelenia sa od Moskvy. Vo svojom uznesení však uviedli, že takýto krok iba „zvažujú“.

Siedmy bod zase znie: „Počas vojnového stavu, keď sú vzťahy medzi eparchiami a vedením cirkvi sťažené alebo chýbajú, snem považuje za vhodné udeliť eparchiálnym biskupom právo rozhodovať o niektorých otázkach života eparchie v rámci kompetencií Svätej synody alebo hlavy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s možnosťou ich rozšírenia po informovaní duchovenstva.“

Tento bod na druhej strane zbavuje ukrajinské pravoslávne cirkevné orgány zodpovednosti za konanie diecéznych biskupov, ktorí chcú (ako to urobili napríklad hierarchovia na Kryme a v Doneckej a Luhanskej oblasti) uznať okupačnú vládu ruských gubernátorov. Zbavuje sa tiež zodpovednosti za akékoľvek činy spolupráce miestneho duchovenstva s agresorom.

Neprijateľné ultimátum

Obsah ôsmeho bodu mnohí komentátori vnímali ako ďalší znak autokefálie. Účastníci Rady sa rozhodli poskytovať pastoračnú starostlivosť viac ako šiestim miliónom ukrajinských občanov (najmä z južných, východných a stredných oblastí krajiny), ktorí boli počas vojny nútení odísť do zahraničia. V skutočnosti je tento krok Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi výzvou pre konkurenčnú autokefálnu Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá zostáva v jednote s konštantínopolským patriarchátom.

Podmienkou prijatia tomosu od patriarchu Bartolomeja bolo, aby sa Pravoslávna cirkev Ukrajiny vzdala práva poskytovať pastoračnú starostlivosť Ukrajincom žijúcim v zahraničí. Konštantínopol si vyhradil právo spravovať farnosti a misie medzi ukrajinskou diaspórou priamo pre seba.

Nemá však dostatok duchovných na to, aby sa postaral čo i len o malú časť utečencov a emigrantov z Ukrajiny. Tá sa tak môže dostať pod vplyv jedinej cirkvi pôsobiacej v zahraničí, Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je stále podriadená moskovskému patriarchátu.

Deviaty bod sa týka vzťahov s už spomínanou autokefálnou Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Ak niekto očakával, že koncil osloví svojich bratov vo viere, ktorí uznávajú nadradenosť Konštantínopolu a nie Moskvy, bol veľmi sklamaný. Ani vojna nemôže viesť k zmiereniu tvárou v tvár otvorenej agresii nepriateľa.

Spomínaný bod rezolúcie má konfrontačný charakter: kritizuje konštantínopolského patriarchu za to, že uznal autokefáliu Kyjeva, čím „prehĺbil nedorozumenia a viedol k fyzickej konfrontácii“. Stanovuje tiež prísne podmienky pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev – musí uznať svoju autokefáliu za neplatnú a prestať preberať farnosti patriace Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (mnohí pastieri a veriaci opúšťajú štruktúry uznávajúce zvrchovanosť moskovského patriarchátu a pridávajú sa k autokefálnej cirkvi). Len splnenie týchto požiadaviek otvorí cestu k dialógu. Jednoducho povedané, ide o neprijateľné ultimátum.

Posledný, desiaty bod rezolúcie neprispieva k téme, o ktorej diskutujeme – má rituálny charakter a vyjadruje nádej, že vojna sa skončí a nepriatelia sa zmieria.

Mierna reakcia Moskvy

Z analýzy uvedeného dokumentu teda vyplýva, že o žiadnej odluke Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi od moskovského patriarchátu nemôže byť ani reči. Napriek tomu vo väčšine komentárov na celom svete prevláda názor o rozchode tejto cirkvi s Kirillom. Mnohí ukrajinskí publicisti a používatelia internetu to opakujú s uspokojením a radosťou, mnohí ruskí publicisti a používatelia internetu s hrôzou a frustráciou. Tí účastníkov stretnutia v Kyjeve nazývajú zradcami a nacistami.

Reakcia moskovského patriarchátu však bola diametrálne odlišná. V tom istom čase, keď sa konal kyjevský snem, zvolal moskovský patriarchát do ruského hlavného mesta vlastnú synodu a čakal na výsledky rokovaní na Dnepri. Po prijatí rezolúcie Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou sa ozvali prvé hlasy z Moskvy. Hovorca patriarchátu Vladimír Legojda povedal, že nebude komentovať rozhodnutie cirkvi, ktorá rozhoduje sama o sebe. Metropolita Hilarion (osoba č. 2 v moskovskom patriarcháte) zasa povedal, že kyjevský snem len potvrdil status Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, aký má od roku 1990, a jej väzby s Ruskom sa len posilnili.

Synoda Ruskej pravoslávnej cirkvi prijala rezolúciu, podľa ktorej všetky dodatky a zmeny štatútu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi musia byť predložené na schválenie patriarchovi Kirillovi. Ten vo svojej homílii nasledujúci deň uviedol, že plne chápe mimoriadne ťažkú situáciu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá dnes musí konať obzvlášť obozretne, aby nekomplikovala život svojich veriacich. Pravdepodobne si je vedomý, že cirkvi hrozí likvidácia a konfiškácia majetku, a preto akceptuje rozhodnutia snemu.

Otvorení všetkým možnostiam

Snem Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nepochybne prijal svoje uznesenie pod tlakom okolností. Na jednej strane pociťoval tlak zo strany ukrajinského parlamentu, ktorý hrozil rozpustením celej cirkvi a prepadnutím jej majetku. Na druhej strane pociťoval tlak mnohých kňazov a laikov, a dokonca aj niektorých biskupov, ktorí požadovali odtrhnutie sa od moskovského patriarchátu. Cieľom prijatého dokumentu je teda zabrániť zrušeniu cirkvi zo strany úradov a zabrániť masám veriacich, aby ju opustili. Zároveň je formulovaná tak, že sa dá interpretovať dvojakým spôsobom: ako rozchod s Moskvou alebo ako zotrvanie v nej. Autori uznesenia si ponechávajú priestor do budúcnosti v závislosti od vývoja situácie.

Treba mať na pamäti, že hoci priemerný farník Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je nepriateľsky naladený voči patriarchovi Kirillovi kvôli jeho podpore vojny, v mocenských štruktúrach cirkvi dominujú duchovní lojálni Moskve, alebo dokonca agenti s vplyvom Kremľa. Takouto osobou je napríklad proruský milionár a oligarcha, dlhoročný poslanec Najvyššej rady a bývalý blízky spolupracovník Viktora Janukovyča: Vadim Novinsky – zakladateľ finančno-priemyselnej skupiny Smart-Holding a okrem iného vlastník kontrolného podielu v spoločnosti Metinvest. Okrem toho, že je najväčším súkromným patrónom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, bol vysvätený za protodiakona a vďaka svojmu vplyvu sa môže zúčastňovať na zasadnutiach koncilu. Je to on, kto stráži záujmy Moskvy v cirkvi. Z uniknutých informácií vyplýva, že za zatvorenými dverami je dokonca schopný prekričať kyjevského metropolitu Onufrija. Pokiaľ sa podpisuje pod pravoslávne dokumenty, rozchod s patriarchom Kirillom je nepravdepodobný.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka wPolityce.pl.

PDF (formát pre tlač)