Taliansky katolícky kňaz požehnal homo-pár a použil heretický valdénsky rituál. Hovorí, že sa Cirkev musí pohnúť vpred

18. septembra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza, LGBT

V Taliansku sa stalo čosi neuveriteľné. V Caprino Bergamasco v talianskom Lombardsku katolícky kňaz nielenže slávnostne požehnal párik sodomitov, ale ešte okrem toho pri tom použil heretický valdénsky rituál. Na margo svojho konania kňaz uviedol, že sa Cirkev konečne musí pohnúť vpred. Priznal, že si je vedomý skutočnosti, že konal v rozpore s katolíckou disciplínou a morálkou, na tom však podľa neho nezáleží, treba jednoducho kráčať vpred.

Na prvý pohľad sa udalosť zdá byť úplne nereálna, akoby z nejakej šialenej nočnej mory alebo bizarnej satiry. Katolícky kňaz si oblečie albu a štólu a použije rituál kacírskej valdénskej komunity. Potom v slávnostnej atmosfére a v katolíckom chráme udelí páriku sodomitov svoje požehnanie. Otvorene sa prizná, že nežiadal biskupa o povolenie; pripúšťa, že to, čo vykonal protirečí učeniu Cirkvi – ale drzo vyhlasuje, že pokrok je dôležitejší. Napriek zdanlivej nemožnosti sa toto všetko skutočne stalo – a nie v Nemecku ani Belgicku, ale v Taliansku.

Požehnanie udelil Roberto Falconi, inkardinovaný v diecéze Bergamo a pôsobiaci v svätyni Panny Márie z Perella v obci Algua. O uvedenej blasfémii ako prvý informoval taliansky portál La Nuova Bussola Quotidiana.

Reportéri portálu La Nuova Bussola Quotidiana sa spýtali Falconiho, prečo sa rozhodol pre svoj krok. Na ich prekvapenie sa kňaz vo svojom pokrokovom zanietení začal sťažovať ešte aj na podmienky požehnávania stanovené v dokumente Fiducia supplicans:

„Hneď na úvod musím povedať, že viem, že to nebolo morálne správne. Toto požehnanie som neudelil presne tak, ako je uvedené vo Fiducia supplicans,“ povedal Falconi.

A prečo? Falconi je rozhorčený: formálne požiadavky dokumentu Fiducia supplicans je ťažké splniť – formálne požehnanie totiž podľa neho trvá veľmi krátko a nie je tak vhodné pre slávnostné príležitosti.

Keďže, ako Falconi uviedol, sú obidvaja sodomiti „veriaci“ a požiadali Cirkev o požehnanie na ich životnej ceste, zaslúžia si krásny obrad a aby bola v chráme slávnostná atmosféra. Na otázku, či si je vedomý, že zväzky osôb rovnakého pohlavia sú hriechom, odpovedal, že „na túto vec existujú rôzne názory“ – čítaj: Falconi sa evidentne nemusí riadiť ani len Katechizmom katolíckej Cirkvi.

Jeho scestné argumenty v súvislosti s požehnávaním homosexuálnych párov, pri ktorých tvrdil, že všetko sa vyvíja – aj svätý Pavol tiež svojho času akceptoval otroctvo, čo bolo nesprávne, no civilizácia sa našťastie vyvinula a dnes otroctvo nemáme – môžu citlivým katolíkom doslova vyraziť dych. Mňa, barokového katolíka, však len utvrdili v tom, že s liberálnymi a progresívnymi pseudokatolíkmi nemá absolútne žiaden význam diskutovať a čokoľvek im vysvetľovať.

Na otázku o úlohe biskupa v tejto bizarnej záležitosti Falconi odpovedal: „Použil som požehnanie valdéncov a valdénsku liturgiu. Beriem za svoje kroky plnú zodpovednosť. Nechajte biskupa na pokoji; nemal s tým nič spoločné. Beriem za to zodpovednosť ja. Išlo o moju súkromnú aktivitu.“

Ukazuje sa, že tradicionalisti mali opäť pravdu, keď tvrdili, že Fiducia supplicans povedie k absurdným situáciám. Žiaľ, pápež František a jemu oddaní „bergogliáni“ nastavili arogantný trend, podľa ktorého treba trestať v prvom rade tradičných katolíkov snažiacich sa dodržiavať nemenné učenie Cirkvi, ktorým zakázali sláviť tradičnú omšu vo farských kostoloch.

Falconi navyše tvrdí, že vlastne nekoná v rozpore s katolíckou doktrínou. Podľa neho môže požehnávať aj katolíckymi obradmi katolíkov, ale môže požehnávať ekumenicky aj valdénskymi obradmi sodomitské páriky – ak to prináša radosť a dobro.

Pár poznámok k valdénskemu rituálu. Valdénci ako spoločenstvo vznikli v 12. stor., v ich čele stál Peter Valdes z Lyonu. Začali ako hnutie laikov, ktorí sa snažili žiť v evanjeliovej chudobe, v roku 1184 boli exkomunikovaní. Najsilnejšie pozície mali v oblasti Piemontu na severozápade Talianska. V 16. stor. sa spojili s kalvínmi a prijali ich ženevské vyznanie viery a reformovanú teológiu.

Valdénsky rituál v dnešnej podobe je v podstate kalvínsky (reformovaný): Centrom je liturgia slova – čítanie Písma, kázeň, spev žalmov. Sviatosti uznávajú len dve – krst a Večeru Pánovu (symbolický výklad, podobne ako u Kalvína). Večera Pánova je vnímaná ako duchovná prítomnosť Krista (nie transsubstanciácia). Rituál krstu je jednoduchý, bez exorcizmov a katolíckych formúl. Obrad manželstva je chápaný ako občiansky – kňaz pôsobí skôr ako svedok viery než ako ten, čo za Cirkev požehnáva a potvrdzuje sviatosť manželstva. Pohrebný obrad obsahuje modlitby, čítanie Biblie, je vyslovená nádej vo vzkriesenie avšak bez modlitieb za duše v Očistci.

Valdénci dnes používajú knihu Innario Cristiano (spevník) a Liturgie Valdese, ktoré obsahujú ich bohoslužobné texty. Jazykom bola pôvodne provensálčina, neskôr taliančina. Rozdiely v porovnaní s katolíckym rítom sú významné. Chýba sviatostná teológia (nemajú sv. omšu, ani eucharistickú obetu). Žiadne sväteniny (ruženec), žiadne mariánske ani hagiografické prvky – sú striktne biblicko-protestantskí.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com/Brian Talbot

PDF (formát pre tlač)