Sv. Hermenegild, mučeník

13. apríla 2025   Svätec týždňa

V časoch, v ktorých sv. Hermenegild žil a bol umučený, rozšírená bola v mnohých krajinách ariánska heréza. Ariáni – tak sa nazývali po Ariovi, pôvodcovi tej krivej viery – popierali božstvo Ježiša Krista; chceli síce, aby ich svet nazýval kresťanmi, ale v Krista Pána, ako v Syna Božieho, veriť nechceli. Vizigóti, ktorí dobyli a obsadili väčšiu časť (dnešného) Španielska, prijali tiež tento blud, a zvlášť ich kráľ Leovigild priľnul k nemu celým srdcom.

Bludári, kde majú vládu v rukách, bývajú obyčajne veľmi neznášanliví a ukrutní na pravoverných. Tak aj kráľ Leovigild nenávidel i tých málo katolíkov, čo ich mal vo svojej dŕžave a utláčal ich; ešte aj svojim synom chcel rovnakú nenávisť voči katolíckej viere do srdca vštepiť. Však ale «človek mieni, Pán Boh mení»; práve týchto kráľovičov, Hermenegilda a Rekkareda, vyhliadol si Pán Boh za nástroj, vykoreniť kacírsky blud zo zeme a ľud priviesť naspäť k svätej viere katolíckej, čo sa stalo nasledovne.

Leovigild, aby obom synom po smrti svojej trón poistil, rozdelil ešte počas svojho života krajinu medzi nich. Hermenegilda zvolil za kráľa v meste Sevilla a dal mu za manželku nábožnú Ingondu, dcéru kráľa Austrázie. Ingonda bola horlivá katolíčka a vo viere veľmi dobre vzdelaná. Leovigild a ešte viac jeho manželka Gosvinda všemožne, zvlášť lichotením sa snažili ju od pravej viery odvrátiť, čím však naopak, ešte viac ju v pravej viere utvrdili. Znášala potom zato úbohá Ingonda mnohé príkoria, znášala ich však z lásky ku Kristu Pánu rada.

Príklad a jej dobré napomínania mocne pôsobili na jej manžela Hermenegilda. Až začal aj on o falošnom ariánskom učení pochybovať, a že sa jeho manželka neprestávala za neho modliť, poslal jej i jemu Pán Boh verného vodcu a pomocníka v osobe sv. biskupa Leandra.

Pomocou tohoto učeného a svätého muža sa jej napokon podarilo, že svetlo sv. pravdy vniklo do Hermenegildovho srdca, a on, verejne sa odrieknuc bludu, stal sa kresťanom katolíkom.

Sotva sa však o tom dozvedel jeho otec, ihneď – hnaný hnevom – odňal Hermenegildovi kráľovský titul a vyhrážal sa mu, že ak sa nevráti zase späť k ariánskej viere, vezme mu i majetky, ženu, a áno, i život. Hermenegild sa nedal zastrašiť – písal otcovi, že ho chce ochotne poslúchať vo všetkých pozemských veciach, ba keby to žiadal, zriekne sa i koruny a panovania, ale Ježiša Krista, Bohočloveka a Spasiteľa sa nevzdá.

Keď si Leovigild prečítal túto odpoveď, prikázal kresťanov ešte krutejšie prenasledovať a s preveľkou vojenskou silou sa vydal na ťaženie proti Hermenegildovi. Ten sa s niekoľkými katolíkmi zatvoril do mesta Sevilla a pevne s predsavzal, že sa bude brániť až do posledného dychu. Otec obľahol mesto vojskom a držal ho takto obkľúčené celý rok. Hermenegild, vidiac že kvôli hladu i vzbure dlhšie klásť nedokáže, utiekol tajne do rímskeho tábora.

Rimania ho však zradili, a tak on i so svojimi 300 vernými vojakmi odtiahol do mesta Osseto. Otec ho i sem nasledoval, dobyl mesto útokom a dal ho podpáliť. Hermenegild sa ukryl do chrámu, otec, bojac sa ľudu, nechcel ho odtiaľ násilne vyvliecť, preto k nemu poslal Rekkareda, ktorý bol ešte arián a uisťoval ho, že mu otec všetko odpustí, ak poprosí o milosť. Hermenegild nepochyboval o úprimnosti otcovho zmýšľania, vyšiel z kostola, vrhol sa otcovi k nohám a prosil o odpustenie. Tento ho objal a svoj sľub obnovil; ale sotva sa vrátili do tábora, dal ho kráľovských ozdôb zbaviť, spútať a odvliecť do žalára v Seville.

Kedykoľvek kráľ v pokoji premýšľal, že je Hermenegild jeho syn, krv z jeho krvi, bolo mu ho ľúto a chcel ho zachovať; ale akonáhle si spomenul, že je katolík a nechce byť ariánom, vzkypela v ňom hnevom krv a nedbal by ho ihneď usmrtiť. – V žalári ho dal trýzniť a mučiť, len aby od viery odpadol; Hermenegild však mučenie vydržal a bol pripravený radšej sa zriecť života, než Kristovej viery.

Keď nadišla veľkonočná doba, poslal k nemu otec v noci ariánskeho biskupa, ktorý mu mal ponúknuť milosť a otcovu lásku, ak by prijal z jeho rúk prijímanie. No Hermenegild sa toho zhrozil; nechcel sa stýkať s bludárom, ba vytýkal mu, že sa pridŕža bludu tak ohavného a že zvádza ľud do večnej záhuby. Keď to biskup povedal otcovi, zostal tento hnevom ako bez seba; ihneď vyslal do žalára kata, aby ho sťal.

Hermenegild nekládol odpor ani najmenej, áno ochotne naklonil svoju hlavu, ktorá mu bola naskutku sekerou preťatá dňa 13. apríla roku 586. – Sotva prelial zúrivý otec krv svojho vlastného syna, otvorili sa mu oči. Začal sa na triasť celom tele strachom, svedomie ho hrýzlo až ochorel, no vo svojej pýche pokánie činiť nechcel. Umierajúc porúčal svojho syna Rekkareda sv. biskupovi Leandrovi, prosiac, aby ho v katolíckej viere vzdelal.

Tak sa stal Rekkared katolíkom, a skrze neho sa potom v Španielsku celý vizigótsky národ zase vrátil sa do lona Cirkvi sv., čo zaiste vymohla krv a modlitba sv. mučeníka Hermenegilda.

Poučenie

Ako otec sv. Hermenegilda z prílišnej slepej vášne proti vlastnému synovi vždy, sotva sa spamätal, zase do tohože hriechu hnevu upadol, až napokon obeť svojej pomsty – svoje vlastné dieťa videl váľať sa mŕtve v krvi: tak aj iní hriešnici prečasto po druhýkrát aj po tretíkrát, ba i viac ráz do hriechu upadajú, až v ňom zahynú. Ako je to možné, aby niekto, poznajúci raz hriešnosť a zhubnosť svojho počínania, opäť, a snáď i viackrát sa toho istého hriechu dopustil? – Je to vec, žiaľ, až veľmi ľahká. – Vieme, že voda i tá vrelá sa postupne najprv stane vlažnou, potom studenou, ak sa neudržiava neustále pri nej plameň; tak i najvrúcnejšia horlivosť vyhladne, ak nie je človek podnecovaný ustavične k dobrému; lebo človek je nestály v predsavzatiach.

Ďalej je nám známe, že čím dlhšie človek nejedol, tým väčší hlad má, ktorý tým väčší býva, čím dlhšie nejedol: tak i hriech, ktorého sa človek mienil odriecť, tým väčšmi ho pokúša, čím viac mu kto v živote privykol, takže sa nám stáva takmer našou druhou prirodzenosťou. A napokon vieme, že hoci by si človek od nejakého hriechu odvykol, ak si nedá pozor, upadá do opačného (napr. z márnotratníka sa stane lakomec atď). Ako si má teda človek počínať, aby do hriechu, ktorého hanebnosť a zhubnosť poznal, už viac neupadol?

1. Musí dať na seba pozor, chystať sa na boj a poznajúc svoju slabosť, prosiť Boha o pomoc. Keby chorý, akonáhle by pominulo nebezpečie smrti, chcel si hneď počínať rovnako ako zdravý, a hneď by sa pustil jesť a piť a chodiť von, to by bol div, aby späť do predošlej smrteľnej choroby zase neupadol. A tak ak sa nebude mať hriešnik na pozore, hneď zase upadá do svojho starého hriechu; napr. opilec, akonáhle sa nájde v spoločnosti «kamarátov z mokrej štvrti», hneď sa zase opije a jeho dobré predsavzatie je preč!

2. Musí sa zanechaného hriechu celkom zriecť a ani naň nepomyslieť. Spraví si voda z rybníka dieru v hrádzi, ktorou je od úrodných rolí oddelená, je pomoc možná, keď sa totižto tá diera ihneď zapchá; ak sa to však zanedbá, spraví si voda dieru tak veľkú, že sa vyvalí silným prúdom, strhne hrádzu a nezastaviteľne úrodné polia. A tak musíš aj ty, kresťan, ak si chceš od nejakého hriechu odvyknúť, hneď od počiatku sa brániť, t. j. ani naň nepomyslieť, lež každú príčinu naň ihneď zo srdca odohnať, čiže ihneď ten otvor „v hrádzi“ zapchať, kadiaľ by sa hriech zase vlúdiť chcel; inak vezme diabol so sebou ešte viac duchov, oveľa horších, usalaší sa tam, a potom sú posledné veci toho človeka horšie než boli prvé.

3. Napokon musíš predpísané kajúcne skutky usilovne konať a tak proti hriechu stavať hrádzu. Napríklad, keď lakomec ako Zacheus nielen nespravodlivo nadobudnutý majetok vrátil, ale i hojné almužny dával, nuž je proti lakomstvu vždy zabezpečený. Tak sa ľahkovážnemu predpisuje, aby rozjímal o posledných veciach; labužníkovi, aby si každý deň odopieral z jedla a pitia; parádnikovi, aby len jednoduchý odev nosil, atď, a čím svedomitejšie hriešnik tieto lieky predpísané spovedným otcom užíva, tým si môže byť istejší, že opustený hriech ho opäť neovládne.

Modlitba

Ó Pane Ježišu, daj, aby som si tak vieru katolícku vážil, ako sv. mučeník Hermenegild, a aby som sa nestal korisťou slepej náruživosti a neprávosti, ako jeho nešťastný otec. Amen.

PDF (formát pre tlač)