Sodoma a Gomora a ich hriech v symbolicko-kultúrnom a morálno-spoločenskom význame

Branislav Krasnovský
24. júna 2025   História Spoločnosť   Komentár

Všimol som si, že apokalypticky ladení kresťanskí spolubratia a spolusestry venujú v dnešnej dobe rozpadu jednopolárneho sveta a rodiaceho sa sveta multipolárneho značnú pozornosť silným a sugestívnym témam, akými sú napríklad Gog a Magog (je boj Goga a Magoga bojom USA/Izraela proti Iránu, Rusku a Číne alebo súvisí boj Goga a Magoga s bojom ľudožrútov na Papue Novej Guinei?), Sodoma a Gomora, parúzia, príchod Satana a stavba satanského chrámu v Jeruzaleme a pod., pričom sa nesmiernej obľube u týchto apokalypticky ladených kresťanských spolubratov a spolusestier tešia názory Roda Drehera a celá jeho sugestívna tvorba.

Mnohým kresťanským bratom a sestrám podľa môjho názoru akosi nedochádza, že vonkoncom nie je potrebné zaoberať sa neustále koncom sveta, pretože v pozemskom zmysle ho aj tak zažijeme samozrejme každý na vlastnej koži – a to presne v okamihu našej smrti, úplne rovnako, ako ho zažili všetci ľudia, ktorí žili pred nami, a rovnako ako ho zažijú aj generácie po nás. Je axiómou, že smrť je koncom našej pozemskej cesty, po ktorej sme kráčali a po ktorej sa dostaneme podľa svojich zásluh a nezaslúženej Božej milosti (ktorú môžeme na základe slobodnej vôle odmietnuť) do cieľa v podobe Raja, Očistca alebo Pekla.

Ako hovorí Evanjelista sv. Matúš (Mt 10,28): 28 Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.

Takže načo sa báť nejakého súženia na konci sveta, ktoré nám v konečnom dôsledku nakoniec len pomôže skrátiť si utrpenie v Očistci? Týmto strachom zo súženia na konci sveta sa kladieme na duchovnú úroveň nešťastných progresívno-liberálnych hysteričiek, ktoré doslova jačia od zdesenia, studený pot im vyráža po celom tele pričom okamžite usporadúvajú petície, keď sa dozvedia, že v blízkosti ich domova má byť zriadený hospic…

Správne sformovaní katolícki tradicionalisti samozrejme ďakujú milostivému Bohu za memento mori v akejkoľvek podobe a ja nemôžem ináč, len navyše ešte poďakovať za Cesareoa Gabaraina Azurmendiho a jeho nezabudnuteľnú skladbu La Muerte no es Final. Som si vedomý toho, že sa opakujem, ale opakovanie je (vraj) matkou múdrosti. 🙂

Cesareo Gabarain Azurmendi, La Muerte no es Final:

Takže zatiaľ čo apokalyptické a postapokalyptické vízie Roda Drehera ma nechávajú chladným, niektoré z jeho úvah ohľadom Sodomy a Gomory ma zaujali, hoci Rod nie je historikom, ani archeológom.

Rod Dreher a jeho pojem sodomizácia západnej civilizácie

Rod Dreher podáva tému Sodomy a Gomory najmä ako metaforu o morálnom úpadku západnej civilizácie, ktorej spoločnosť sa odvrátila od Boha a prirodzeného zákona katolíckej morálky. Vníma ju ako symbol Božieho súdu nad skazenou spoločnosťou, ktorá stratila pojem o hriechu. Tvrdí, že Západ prechádza mravným kolapsom podobným biblickej Sodome, ja však dodávam, že je to podstatne horšie. Sodomiti si nevyberali z niekoľkých možností pohlaví (existoval len muž a žena), nikto z nich sa necítil ako „radiátor či žehlička“. 🙂

Západ dnes prechádza mravným kolapsom horším ako v Sodome či Gomore, alebo antickom Ríme. Rod Dreher správne poukazuje na Lota a jeho situáciu. Aj my by sme si mali uvedomiť, že hoci žijeme v skazenom svete, nepatríme duchom do tohto sveta a tak ako sa odčlenil Lot od skazených štruktúr miestnej spoločnosti, aj my katolíci musíme dnes opustiť a odmietať morálne zdegradované štruktúry, ktoré ničia dušu.

Podobne ako pre Drehera, aj pre mňa je Sodoma a Gomora aj určitým obrazom zdegenerovanej modernej progresívno-liberálnej ideologickej diktatúry, ktorá je pripravená trestať každého, kto neakceptuje lži systému. Sodomiti chceli sprzniť a zabiť anjelov, ktorí do mesta prišli v podobe pútnikov, pretože sodomiti, ako všetci degeneráti, neznášajú prítomnosť ničoho, čo je pravdivé a čisté, čo nastavuje zrkadlo ich degenerácii. Svet, ktorý nepozná hanbu bude vždy nenávidieť tých, ktorí zlo dokážu rozoznať a hanbu dokážu cítiť.

Aj keď rád citujem zo Svätého Písma, v prípade knihy Genezis (Gn,19) tak nebudem činiť, uvediem len základné fakty z tohto textu, odporúčam však všetkým čitateľom si túto kapitolu prečítať, napríklad na tomto odkaze: https://svatepismo.sk/genezis-19, pričom by som rád upriamil pozornosť na nasledujúce body: chuť sodomitov obcovať s anjelmi v podobe pútnikov, snaha Lota zachrániť pútnikov-anjelov aj za cenu obety vlastných dcér, nádherný obraz padajúceho ohňa a síry na degenerátov zo Sodomy, osud váhavej Lotovej ženy, ako aj časť ako Lotove dcéry opili svojho otca, aby s ním mohli obcovať – táto spomenutá časť je dôkazom, že sodomitská degenerácia a život v degenerovanom spoločenstve sa stali súčasťou morálneho života aj Lotových dcér.

To, čo z kapitoly 19 knihy Genezis a z dnešného rozkladu progresívno-liberálnej spoločnosti priam prýšti je okrem neviazaného amorálneho sexu a sodomie aj gender ideológia, propagácia sexuálnych deviácií u detí, úpadok kultúrnej pohostinnosti a absencia zdravého rozumu. Reakciu obyvateľov Sodomy možno prirovnať k dnešnej degenerovanej intolerancii voči kresťanskému svedomiu. Podčiarkujem – len degenerát môže zakazovať modlitby pred potratovými klinikami a propagovať potraty až do pôrodu.

Takže používanie obrazu Sodomy a Gomory Rodom Dreherom ako symbolu morálnej dekadencie a duchovného úpadku Západu je správne. Žijeme v čase ťažkého kultúrno-morálneho boja, kedy dnešné ideológie v podobe „modernej Sodomy“ búrajú všetko, na čom bola vybudovaná idea kultúrnej Európy. Pre nás katolíkov niet inej cesty, ako tento idiotizmus odmietať. Každý z nás môže byť ako Lot, ostať verný Bohu a odmietnuť zlo Sodomy. No a to najlepšie na koniec – Boží súd a história nás učia, že skazenosť má svoje hranice a netrvá večne. Ani francúzski revolucionári, ani boľševici, ani nacisti netrvali večne a ani súčasní progresívno-liberálni tajtrlíci tu nebudú naveky, keď to bude potrebné, príde Boží trest.

Nie je žiadna náhoda, že keď spoločnosť stratí zmysel pre morálku a zmysel pre hriech, objaví sa Sodoma. Vždy je však možné ísť cestou Lota a zachrániť sa. Každý môže proti tejto amorálnosti činiť to, čo dokáže a na čo mu stačia sily, nemôžeme však za žiadnych okolností s predstavami modernej sodomsko-gomorskej diktatúry súhlasiť.

Na základe príbehu o Sodome a Gomore Origenes hovoril o viac vrstvenej symbolike – hriech nie je iba telesným, ale aj duševným a v človeku dokáže rezonovať veľmi dlho. Sv. Augustín z Hippa tvrdil, že Sodoma je víťazstvom zvrátenej túžby nad rozumom. Stopy tohto poranenia pretrvávajú dlho, morálna slabosť Lotových dcér spomenutá vo Svätom Písme bola podmienená aj dlhým životom v nerestnom prostredí.

Rod Dreher teda používa príbeh Sodomy a Gomory ako symbol morálnej erózie spoločnosti, pričom sa hlboko opiera o biblický text a tradičné výklady Cirkvi. Biblia (kapitola 19 knihy Genezis) poskytuje historicko-morálny rámec: vražední hriešni ľudia, zničenie ich spoločnosti následkom nenávistného odporu voči Bohu. Patristické výklady (Augustín, Origenes) upozorňujú na vnútorný rozpor medzi rozumom a vášňou, duchovné ponorenie do hriechu. Katechizmus katolíckej Cirkvi potvrdzuje teologický význam tohto príbehu vo význame odsúdenia konkrétnych foriem hriechu a potreby pokánia.

Je potrebné neustále varovať katolíkov pred duchovnou pasivitou, spoločenským kompromisom a rastúcou vnútornou rezistenciou voči kresťanským hodnotám. Dokladom skutočnosti, že sodomizácia zasahuje kradmo, ale presne aj katolícke spoločenstvo je tiež rastúca tolerancia voči aktívnym sodomitom v katolíckej Cirkvi, či skutočnosť, že sa nám roztrhlo vrece s katolíkmi, ktorí si radostne vybavili s povolením cirkevnej verchušky nulitu manželstva. Keď si tak človek uvedomí, že v 16. stor. nepovolil pápež a pápežskí hodnostári Henrichovi VIII. rozvod, lebo ctili posvätnosť manželstva, takže Anglicko odpadlo od katolíckej viery a dnes tu máme v KDH niekoľkokrát nulitných manželov v nových zväzkoch, je mi na duši smutno. Čo bude nasledovať? Manželstvá sodomitov a krst kokeršpanielov, lebo Španieli boli v minulosti katolíckou krajinou?

Historické fakty o Sodome a Gomore

Biblická informácia o zničení Sodomy a Gomory ohňom a sírou z neba je všeobecne známa. V hre sú však aj iné hypotézy – mohlo ísť o pád meteoritu, menšieho ako v Tunguzsku v roku 1908, ďalej existuje teória o výbuchu zemských plynov, či o požiari sírnych ložísk a ložísk zemného plynu (geotermálna katastrofa).

Ako tradičný katolík týmto teóriám veľmi nedôverujem – ani sodomiti v starovekom Izraeli pravdepodobne neboli tak tupí, aby vyhľadávali pre život lokalitu znečistenú sírou a zemným plynom, kde je smrad, oheň a zničené životné prostredie. V Biblii by bolo určite znečistené prostredie spomenuté, pre mňa je realite najbližší fakt, že išlo o mestá v normálnom prostredí, ktoré boli zničené sírou a ohňom.

Okrem toho kniha Genezis (Gn 13,7–12) hovorí o rozchode bratov Abrama a Lota a o oblasti Sodomy ako o bohato zavlažovanej oblasti:

7 Medzi pastiermi Abramových stád a medzi pastiermi Lotových stád povstala zvada. A v krajine vtedy bývali Kanaánčania a Ferezejci. 8 Preto povedal Abram Lotovi: „Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia! 9 Či nie je pred tebou celá krajina?! Preto sa, prosím, odlúč odo mňa! Ak ty pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo, ak ty napravo, ja pôjdem naľavo!“ 10 Tu zdvihol Lot oči a videl, že celé okolie Jordánu až po Segor to bolo predtým, ako Pán zničil Sodomu a Gomoru je zavlažované ako Pánov raj, ako egyptská krajina. 11 Preto si Lot vybral celú krajinu okolo Jordánu a odtiahol na východ. Takto sa bratia oddelili jeden od druhého. 12 Abram býval v krajine Kanaán, Lot sa zdržoval v mestách okolo Jordánu a utáboril sa aj v Sodome.

Mesto Sodoma a Gomora, ako ich poznáme z Biblie (Gn 18–19), boli podľa tradície a väčšiny odborníkov v oblasti južného okraja Mŕtveho mora, pravdepodobne na jeho východnom alebo juhovýchodnom brehu, v dnešnom Jordánsku alebo južnom Izraeli. K možným lokalitám patria:

Bab edh-Dhra a Numeira (dnešné Jordánsko). Archeologické nálezy ukazujú, že v období patriarchov, približne okolo roku 2000 pred Kristom tu boli dve mestá náhle zničené požiarom a extrémnym teplom (zničenie sírou a ohňom z neba je vnímané ako Boží trest), pričom v mestách je málo zachovaných kostrových pozostatkov. Mestá sa nachádzajú juhovýchodne od Mŕtveho Mora (Lisan Peninsula).

Bab ed-Dhra a Numeira:

Zoar/Segor Mesto spomenuté v Biblii, ako miesto kde sa po zničení Sodomy a Gomory uchýlil Lot so svojimi dcérami. Niektorí bádatelia tvrdia že Zoar/Segor sa nachádzal v blízkosti Sodomy a Gomory, v rovinatej oblasti okolo Mŕtveho mora, známej ako Kikkar.

Mestá pod hladinou Mŕtveho mora Niektoré staršie židovské a kresťanské tradície, vrátane diela Jozefa Flavia tvrdia, že mestá Sodoma a Gomora sa po zničení ohňom a sírou prepadli pod hladinu Mŕtveho mora, archeologické informácie však jednoznačne existenciu urbanistických aglomerácii pod hladinou Mŕtveho mora nepotvrdili.

Lokalita Tell el Hammam v severovýchodnom Jordánsku. Nová lokalita, v roku 1921 bola publikovaná štúdia o archeologickom nálezisku Tall el Hamman, kde je potvrdený výbuch a teploty nad 2 000 °C. Problémom je, že lokalita je príliš severne na to, aby zodpovedala tradične definovanému miestu Sodomy a Gomory.

Lokalita Tell el Hammam:

Podľa Biblie, mestá Sodoma a Gomora boli súčasťou Kanaánskeho územia a ich pôvod (resp. pôvod ich obyvateľov) je genealogicky odvodený od Kanaána, syna Chama, syna Noema.

Cirkevní otcovia, ako sv. Augustín, Tertullianus či sv. Tomáš Akvinský považovali Sodomu a Gomoru za konkrétne mestá obývané hriešnym národom, ktorý sa oddával nečistote, pohanstvu a násiliu – ako to bolo typické pre niektoré kanaánske kmene. Ich zničenie je vnímané ako Boží trest za ťažké morálne previnenia, osobitne proti prirodzenému zákonu.

Aký bol konkrétny hriech Sodomy a Gomory

Sväté Písmo nehovorí oddelene o Sodome a Gomore, správy hovoria o nich spoločne, takže aj ich hriechy sa v biblickej tradície špeciálne nerozlišujú a prvotne sa Gomora nespomína s vlastným špecifickým hriechom. Napriek tomu sa však z kontextu Svätého Písma a tradičných výkladov katolíckej Cirkvi dajú identifikovať doplňujúce aspekty hriechu Gomory, ktoré rozširujú hriešny obraz Sodomy.

Sodoma sa stala známa ako symbol nečistoty proti prirodzenosti. V spomenutom texte knihy Genezis (kap. 19) sa opisuje snaha miestnych sodomitov znásilniť anjelov v mužskej podobe, čo Cirkevní Otcovia i sv. Tomáš Akvinský vysvetľujú ako ťažký hriech homosexuality proti prirodzenému zákonu.

Sv. Tomáš Akvinský sa vo svojom diele Summa theologiae vyjadril o Sodome a Gomore v tom duchu, že Sväté Písmo jasne chápe Sodomu a Gomoru ako nerozlučný pár z hľadiska ich skazenosti a trestu. Obyvateľov oboch miest chápe v morálnom a teologickom význame ako kolektívnych nositeľov sexuálnej nečistoty a spoločenskej nespravodlivosti a pohŕdania prirodzeným Božím zákonom. Ak k sexuálnym excesom prirovnáme sociálnu nespravodlivosť, krádeže, vraždy, pohŕdanie chudobnými a duchovnú zatvrdnutosť, získame presnejší obraz spoločenskej situácie v Sodome a Gomore. Sv. Tomáš Akvinský naznačuje, že Sodoma je symbolom hriechu tela a Gomora okrem toho aj symbolom hriechu ducha, preto ich Boh zničil spoločne.

Pri Sodome a Gomore si môžeme uvedomiť celú komplexnosť a zvrátenosť nielen sexuálneho hriechu, ale celý postoj vzbury voči Bohu a poriadku stvorenia. Hriech Sodomy a Gomory má aj spoločenskú dimenziu, odmietnutie pohostinnosti a odmietanie chudobných robí hriech kolektívnym. Porušením zákona prirodzenosti narušená duchovno-morálna jednota priviedla symbolicky aj k pádu ohňa a síry z neba, pretože sa narušil aj kozmický Boží poriadok sveta.

PDF (formát pre tlač)